Kategórie
Zošity humanistov

Doslov Stanislava Komárka ku knihe Boží blud

Autor už v prvej vete oznamuje, že nemá rád Richarda Dawkinsa a v poslednej vete to stupňuje až do bizarného obrazu, že radšej demon­štra­tívne ponesie v procesii na Božie telo baldachýn, ako by sa s „prorokom“ Dawkinsom mal stretnúť. [1]

Tým nakoniec veľmi neprekvapuje, keďže v meta­forách už predtým prejavil záujem o klerikov aj biskupov a gregoriánske chorály. Nepoznám jeho dielo; návšteva internetu ma prekvapila množstvom titulov a chudobou informácií o nich. Napriek ne­infor­mo­va­nosti píšem tieto riadky; budú tým menej niečím ovplyv­nené.

Často som čítal o postmodernizme a New age a hľadal som príklad: teraz mi skočil do očí po prečítaní článku a najmä po vete, že:

„…svet kontrolovaný ideologizovanými vedcami jeho (Dawkinsovho) razenia by nebol o nič radostnejší ako ten, kontro­lo­vaný ajatolláhmi, prelátmi, či rabínmi.“

Relativizmus pravdy, obrana absurdna, sub­jek­ti­vizmus atď. Čo hľadá tento muž na filozofii? Nepatrí tam, ak považuje obcovanie svätých a prírodný výber za po­rov­na­teľné inte­lek­tu­álne konštrukty, z ktorých si majú jeho študenti slobodne vybrať. Kazí mládež, ak učí nevidieť rozdiel medzi teo­kra­ciou prelátov a demo­kra­ciou univerzít. Iste ho s plesaním príjmu medzi seba teo­ló­govia všetkých farieb.

Vyslovene veľkodušne odmieta aj darvinovskú „svoj­ráznu kom­bi­náciu náhody“ a „ne­vi­di­teľ­nej ruky selekcie“, aj „Veľkého Konštruktéra“ a odporúča nám do pozornosti, že hmota má „svoju vlastnú spontaneitu“, ktorá sa v živých organizmoch „akosi potencuje“ a vedie „cez divoko obžerné ‚seba­vy­jad­renia‘ živočíchov a rastlín až k ľudskej relatívnej slobode“. Ak odhliadneme od nevedeckých, len v ezoterike bežných výrazov „vlastná spontaneita“ (?) a že niečo sa „akosi potencuje“ (?) a ak pripustíme básnickú voľnosť „obžerstva rastlín“, je to predsa presne reč evolučnej teórie, len inými slovami – je to jej plagiát. Vydáva sa za autora, či inde niekoho menuje? Neviem. To by nemalo ostať bez dôsledkov.

Mám podozrenie, že pán Komárek Boží blud nečítal – on ho len prelistoval a našiel pár miest, ktorými chcel medzi svojimi zabodovať podobne ako na inom mieste smiešnou vetou „lidé jako velko­ka­pi­ta­lista Ford udělali pro odstranění ošklivého raného kapitalismu víc nežli všichni rudí komisaři dohro­mady“ (Sedmá generace). Je jasné, že autor tohto ašpiranta na wikicitát miluje kapi­ta­lizmus a ne­ná­vidí so­cia­lizmus. Rovnako jed­no­značným sa ukazuje, že sa rád zriekne vedeckého podkladu pre svoj sve­to­názor (darvinizmu) – pre ktorý na štyroch stranách textu nenašiel jednu schvaľujúcu vetu, ale do úvahy prichádza nad ním pousmiatie – a s chechotom ponesie baldachýn.

Nie takto som si predstavoval chýrny český ateizmus inte­lek­tu­álov.

Ťažko povedať, čo viedlo vydavateľa, aby takto otvorene odra­dzo­val svojich poten­ciál­nych kupujúcich. Dúfam, že aj tak na knihe zarobil.


[1] Dawkins, Richard – Boží blud: Přináší ná­bo­žen­ství útěchu nebo bolest?, Praha: Academia, 2009. 480 s. (Galileo, sv. 25).

Autor: Rastislav Škoda.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 79 v stredu 14. októbra 2009.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *