Kategórie
Tlačové správy

Kto sú cudzinci žijúci na našom území

Národná analytická správa odhalila aj život cudzincov na území SR. V dôsledku voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie a ne­ustá­leho procesu glo­ba­li­zácie sa výrazne zvýšil počet cudzincov nielen na území Slo­ven­skej re­pub­liky, ale aj vo všetkých krajinách v EÚ aj vo svete.

SODB 2021

Sťahovanie cudzincov na územie SR má rôzne dôvody – hľadajú lepšie životné podmienky, pracovné príležitosti, študijné možnosti alebo utekajú pred konfliktmi a ne­priazni­vými pod­mien­kami vo svojich domovských krajinách.

Ich prítomnosť so sebou prináša zmeny v de­mo­gra­fic­kých a so­ciál­no-eko­no­mic­kých štruk­tú­rach oby­va­teľ­stva. Práve zisťovanie, akým bolo SODB 2021, dokáže priniesť odpovede na otázky, ako cudzinci na území SR ovplyvňujú jednotlivé štruktúry obyvateľstva.

Počet cudzincov s trvalým pobytov v SR sa dvoj­ná­sobne zvýšil

Počet cudzincov, ktorí mali na území SR trvalý pobyt, je 58 498. Pre po­rov­nanie, v SODB 2011 bolo sčítaných 28 275 cudzincov s trvalým pobytom v SR, čo znamená, že ich počet sa v SODB 2021 zvýšil takmer dvoj­ná­sobne. Na sú­čas­nom pobyte bolo podľa SODB 2021 98 485 cudzincov. Aspoň nejaký typ pobytu (tzn. buď iba trvalý alebo súčasný pobyt) malo v SR 102 788 cudzincov.

Žijú u nás najmä Česi, Maďari, Ukrajinci a Poliaci

Rovnako, ako v SODB 2021, tak aj v SODB 2011, boli naj­čas­tej­šími cudzin­cami s trvalým pobytom v SR príslušníci Česka, Maďarska, Ukrajiny, Poľska a Ru­munska. U všetkých došlo k nárastu abso­lútnych hodnôt, najviac u Ukra­jincov, ktorých počet sa medzicenzálne zvýšil viac ako 3,5-násobne. Druhý najvyšší nárast zaznamenali občania Česka.

Výraznejšie zastúpenie na súčasnom pobyte v po­rov­naní s trvalým pobytom mali aj štátni príslušníci Srbska (9,1 %). Vo vše­obecnosti možno kon­šta­to­vať, že na sú­čas­nom pobyte sú vyššie podiely štátnych príslušníkov tretích krajín, keďže získať štatút trvalého pobytu pre nich predstavuje zložitejší a dlho­do­bejší proces.

Netradičnú, no najpočetnejšiu skupinu cudzincov, mal okres Bratislava I

Z hľadiska podielu cudzincov prítomných na trvalom pobyte v okresoch SR možno konštatovať, že najvyššie podiely boli v okresoch mesta Bratislavy (najmä Bratislava I, Bratislava II a Bratislava III s podielom nad 3 %), ale aj v ostatných okresoch Bratislavského kraja (napríklad Senec, Malacky). V západnej časti SR možno spomenúť aj okresy Trnavského a Nitrianskeho kraja, ktoré sú situované v blízkosti štátnych hraníc. Vysoký podiel cudzincov bol aj v okresoch na krajnom východe SR, najmä v okrese Sobrance (s podielom 2,7 %). Najviac okresov (44) malo najpočetnejšiu skupinu cudzincov s českým štátnym občianstvom, po 10 okresov malo najčastejšiu prítomnosť štátnych príslušníkov Maďarska (južné okresy SR) a Ukrajiny (najmä severovýchod SR). Občania Poľska boli najčastejšie v severných prihraničných okresoch SR (Námestovo, Tvrdošín, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Bardejov). Netradičnú, no naj­po­čet­nej­šiu skupinu cudzincov, mal okres Bratislava I, kde prevládali občania Talianska.

Cudzinci najmä v pro­duk­tív­nom veku

Najvyšší podiel cudzincov bol v produktívnom veku (15 – 64 rokov) a pred­sta­vo­val 84,3 % (49 326) z celkového počtu cudzincov. Vo veku 0 – 14 rokov bolo na území SR 5,4 % cudzincov (3 146), v po­pro­duk­tívnom veku (65 a viac rokov) 10,3 % cudzincov (6 024).

Cudzinci na území SR sú ženatí/vydaté

Z hľadiska rodinného stavu bol medzi cudzincami naj­vyšší podiel že­na­tých/vy­da­tých, ktorí tvorili 36,8 %. V kategórii slobodných cudzinci tvorili 22,1 % zo všetkých cudzincov. Rozvedení tvorili u cudzincov 5,7 % a ovdovení 2,6 %.

Cudzinci si v SODB 2021 najčastejšie vybrali možnosť „bez ná­bo­žen­ského vyznania“

Prítomnosť cudzincov môže mať vplyv na ná­bo­žen­skú štruktúru populácie SR. Ich náboženské vyznanie môže ovplyvniť kultúrne a spo­lo­čen­ské aspekty v spo­loč­nosti. Cudzinci si v SODB 2021 naj­čas­tejšie vybrali možnosť „bez ná­bo­žen­ského vyznania“ (16 094 cudzincov, t. j. 27,5 %), z nich bolo najviac Čechov.

Z najpočetnejších cirkví bolo 17,3 % cudzincov s rímsko­ka­to­líckym ná­bo­žen­ským vyznaním (t. j. 10 118, z nich najviac so štátnym občianstvom Poľska (2 295)), 7,1 % s pra­vo­slávnym ná­bo­žen­ským vyznaním (t. j. 4 175, z nich najviac so štátnym občianstvom Ukrajiny (2 107)) a 2,1 % s grécko­ka­to­líckym ná­bo­žen­ským vyznaním (1 204, z nich najviac so štátnym občianstvom Ukrajiny [558]).

Islam a budhizmus

Prítomnosť cudzincov sa prejavila najmä vyšším zastúpením islamského náboženstva (cudzinci tvorili 28 % moslimov), budhizmu (cudzinci tvorili 8 % budhistov) a pra­vo­slávneho nábo­ženského vyznania (cudzinci tvorili 8 % pra­vo­slávnych veriacich).

Vzdelaní cudzinci z Česka, Ukrajiny a Ruska

Výsledky SODB 2021 ukázali, že najpočetnejšiu skupinu medzi cudzincami tvorí stredné vzdelanie bez maturity – 27,5 %. Druhú naj­čas­tejšiu úroveň vzdelania pred­sta­vo­valo vy­so­ko­školské vzde­lanie, ktoré tvorilo 21,7 % u cudzincov. Nasledovalo základné vzdelanie s podielom 9 % u cudzincov. Z týchto údajov je zrejmé, že na Slovensko prichádzajú vzdelaní cudzinci (viac ako 1/5 s vy­so­ko­školským vzde­laním, t. j. 12 700 cudzincov), ich podiel je dokonca vyšší ako u Slovákov. Najviac cudzincov s vy­so­ko­školským vzde­la­ním sú štátni príslušníci z Česka (1 983), Ukrajiny (1 960) a Ruska (1 055).

Vzdelaní cudzinci robia aj predavačov

V rámci SR cudzinci najčastejšie pracovali ako „špecialisti admi­nistra­tív­nych, pod­por­ných a obchodných činností“ (1 513 cudzincov, t. j. takmer 9 %), z nich bolo najviac cudzincov s vy­so­ko­školským vzde­laním (74,4 %). Druhá najčastejšia pracovná pozícia cudzincov bola „predavači“, ktorú vykonávalo 1 129 cudzincov (t. j. 6,7 %). Pozícia „predavači“ sa najviac vyskytovala u cudzincov so stredným vzdelaním bez maturity (64,2 %). Predavačov s vy­so­ko­školským vzde­laním podľa SODB 2021 bolo 13,3 % (t. j. 150 cudzincov) najviac z Ukrajiny (29), Česka a Poľska (po 20). Okolo 10 % cudzincov s vy­so­ko­školským vzde­laním vykonáva aj zamestnania ako „montážni robotníci“ alebo „upratovači a po­moc­níci“ (najmä Ukra­jinci). Vy­so­ko­školské vzde­lanie majú naj­čas­tejšie cudzinci pracujúci ako „špe­cia­listi v zdra­vot­níctve“, kde pracuje 92,2 % cudzincov s vy­so­ko­školským vzde­laním a „učitelia a odborní peda­go­gickí pracovníci“, kde pracuje 83,2 % cudzincov s vy­so­ko­školským vzde­laním.

V okrese Žilina boli cudzinci ako v jedinom na riadiacich pozíciách

Až v 69 okresoch bolo u cudzincov najčastejšie zastúpené ako ich najvyššie dosiahnuté vzdelanie stredné vzdelanie bez maturity. Vo zvyšných 10 okresoch prevládalo u cudzincov vy­so­ko­školské vzde­lanie, konkrétne v okresoch Bratislava I – Bratislava V, Pezinok, Žilina, Banská Bystrica, Košice I a Košice III. V okresoch Pre­šov­ského kraja a Košického kraja prevládali u cudzincov najmä pracovne zaradenie „predavači“, v okresoch Bratislava I – V, Pezinok a Senec prevládali „špecialisti admi­nistra­tív­nych, pod­por­ných a ob­chod­ných činností“. V se­ver­ných okresoch Trnavského kraja (Skalica, Senica a Trnava), v ktorých spolu s okresom Malacky z Bra­tis­lav­ského kraja prevládali „montážni pracovníci“. Za zmienku stojí aj okres Žilina, v ktorom ako v jedinom v SR prevládali „riadiaci pracovníci (manažéri) admi­nistra­tív­nych, pod­por­ných a ob­chod­ných činností“.


Autorka: Jasmína Stauder, Šta­tistický úrad Slo­venskej re­pub­li­ky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *