Medzinárodné spoločenstvo ľudí, ktorí neveria v bohov, vyhlásilo 23. marec za Deň ateizmu. Chcú sa tak otvorene prihlásiť k životu bez viery v akýchkoľvek bohov a bez potreby náboženstva.
Aj na Slovensku sa považuje za prirodzené prihlásiť sa k viere v nejakého boha. Dnes to už často nie je naivná viera v starého bradatého uja sediaceho na obláčiku: Skôr sa prejavuje ako viera v nejaký kozmický tvorivý princíp, vo vesmírnu inteligenciu, v neosobnú plodivú, ale duchovnú silu. Občas má podobu viery v dušu oddelenú od tela, prípadne podobu viery v spásnu silu Ježiša Krista.
Ateizmus nič podobné nepotrebuje. Opiera sa totiž o poznatky, ktoré vychádzajú z vedeckej evidencie a nedôveruje poznatkom, ktoré nemožno dokázať vedeckými postupmi.
Poznáme samozrejme len malú časť z vesmíru a z toho, ako svet funguje. Väčšina nekonečného vesmíru i mikrosveta sú nám zatiaľ nedostupné a veda zatiaľ mnoho hraníc nedokázala prekročiť.
Mnohokrát nachádzame vo svete fenomény, ktoré sa priamo volajú po nadprirodzenom vysvetlení. Také sú napríklad procesy v kvantovom svete alebo v ľudskom vedomí. Sú veľmi zložité a nerozumieme im, preto vysvetľovať si ich s pomocou vesmírnych energií, inteligentných princípov alebo iných fenoménov mimo prirodzeného sveta je celkom ľudské. Ale nie je to nevyhnutné.
Ateista vie, že im dnes nerozumieme. Nepotrebuje však urobiť krok von z prirodzeného sveta, ktorý sa riadi zákonmi prírody, do nadprirodzeného sveta. Vie, že veda postupuje systematicky (či niekedy aj chaoticky) dopredu a raz nájde prírodné zákonitosti, teda prirodzené vysvetlenie týchto fenoménov.
Ani vzniku nášho vesmíru ešte nerozumieme. Fyzici a matematici skonštruovali na základe poznania prírodných zákonov teóriu o Veľkom tresku, ktorá pomáha vysvetliť veľa z povahy vesmíru. Dnes však nevieme, čo bolo a či vôbec niečo bolo pred Veľkým treskom.
Ale ateista nepotrebuje kvôli tejto neznalosti zaviesť pred Veľký tresk inteligentnú bytosť, ani iné stvoriteľské vedomie. Ateista si počká, kým sa veda nedostane ďalej, aby poskytla poznanie založené na overiteľných faktoch a s pomocou metód, ktoré je možné zopakovať – ktoré pracujú s reálnymi dátami a nie iba s vierou v niečo.
Ateista nepotrebuje inteligentnú nadprirodzenú bytosť ani kvôli tomu, aby formoval svoju morálku. Nepotrebuje príkazy od niekoho všemocného.
Ateista prijíma prirodzenú ľudskú morálku, v ktorej je najväčšou hodnotou ľudská bytosť a nie bytosť, ktorá by človeka presahovala. Aby sa správal humánne, nepotrebuje sa podriaďovať bohom, stačí, aby myslel na blaho spoločenstva.
Nepotrebuje ani prísľub večného života po smrti, lebo vie, že svoj jediný život žije tu a teraz a iný nikdy mať nebude. Práve toto poznanie však ateistovi umožňuje naplno prežívať svoj život, lebo ak pozemský život nie je iba prípravou na niečo lepšie, nepremárni ho.
Ateista odmieta transcendentného boha aj iné princípy mimo prírodných zákonov, ale nepotrebuje ani náboženstvo. Ak sa poučil z histórie ľudstva, tak vie, že náboženstvá vznikli preto, aby si ľudia vysvetlili veci, ktorým nerozumeli. Vie, že tieto vysvetlenia významne podporujú súdržnosť spoločenstva.
Ale ak máme taký nástroj, akým je veda, nepotrebujeme náboženské vysvetlenia. Nepotrebujeme ani bohov, ani náboženstvá, ani cirkvi, ani náboženské rituály. Ak si vážime človeka pre neho samého, nepotrebujeme na to nadprirodzené princípy ani morálne princípy z tzv. svätých kníh.
Viera v nadprirodzené princípy, inteligencie a duchovné energie je síce ľudsky pochopiteľná, ale pre ateistu zbytočná a nezmyselná. Ateista sa spolieha na obraz sveta, ktorý ponúka veda. Veda nám totiž pomáha prežiť reálny a plnší život ako ponúka viera obrátená mimo sveta.
Symbolom Dňa ateizmu je zelený kruh. Podľa tvorcov tohto symbolu zelená symbolizuje život, rast a prírodu, odkazuje na ochranu všetkého živého. Kruh symbolizuje harmóniu, pokoj. Odkazuje na nulu ako absenciu akýchkoľvek bohov a ukazuje, že ateistický život je kompletný aj bez bohov. Symbol nie je chránený copyrightom.
Autor: Erich Mistrík.
Prameň: Deň ateizmu – 23. marec, 23. 3. 2019.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 119 v utorok 26. marca 2019.