Kniha Dejiny etického myslenia v Európe a USA prináša prehľad najvýznamnejších etických smerov, škôl, prúdov či orientácií v našom kultúrnom prostredí.
Pre čitateľov, ktorí sa zaujímajú o etiku a morálku, som vybral 26. kapitolu: Utilitarizmus a neutilitaristický konzekvencializmus.
Po období relatívneho úpadku významu utilitaristickej etiky, ktorý je spojený najmä s prvou polovicou 20. storočia, počínajúc dvadsiatymi rokmi tohto storočia, dochádza v druhej polovici 20. storočia k znovuobjavovaniu utilitarizmu a uznávaniu jeho významu v rozvoji etickej teórie. Pokles významu utilitarizmu v prvej polovici 20. storočia súvisel predovšetkým s tragédiami, ktoré zažilo ľudstvo počas 1. a 2. svetovej vojny. V dôsledku toho sa do popredia dostali iné problémy a hodnoty súvisiace s každodenným ohrozovaním ľudského života.
Až v relatívne stabilizovanej situácii druhej polovice 20. storočia sa veľká pozornosť opäť venovala utilitarizmu, ktorý sa opätovne stal zdrojom nádeje a prostriedkom na dosiahnutie prosperity ľudskej spoločnosti, nástrojom vedúcim k blahu ľudstva. Význam utilitarizmu v druhej polovici 20. storočia spočíva aj v tom, že v duchu tradície klasického utilitarizmu ide o prepojenie etickej, sociálnej, politickej, právnej a ekonomickej teórie v utilitarizme. V nadväznosti najmä na Johna Stuarta Milla došlo k prepojeniu etickej a ekonomickej teórie utilitarizmu (pozitívnym príkladom je skutočnosť, že v 90. rokoch 20. storočia dvaja ekonómovia – utilitaristi získali „Nobelovu cenu“ za ekonómiu).
Existuje mnoho prúdov v utilitarizme 20. storočia, ktoré sa niekedy odlišujú navzájom len v detailoch, niekedy sú tieto rozdiely podstatnejšie. K tým najzákladnejším patria utilitarizmus činu (act utilitarianism) a utilitarizmus pravidla (rule utilitarianism). Z týchto dvoch základných smerov možno odvodzovať ďalšie. Pojmy utilitarizmus činu a utilitarizmus pravidla sa ujali v odbornej literatúre až koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. storočia, po vydaní Brandtovej práce Ethical Theory (Etická teória) a Smartovej práce An Outline of a System of Utilitarian Ethics (Náčrt systému utilitaristickej etiky). Predtým sa viac používali pojmy extrémny a obmedzený utilitarizmus pre utilitarizmus činu a utilitarizmus pravidla.
Vymedzenie rozdielov medzi jednotlivými druhmi utilitaristickej etiky
Podstata utilitarizmu činu spočíva v tvrdení, že konanie je správne, keď a len keď prináša najlepšie možné dôsledky. Podľa utilitarizmu pravidla konanie je správne, keď a len keď nasleduje určité zvolené pravidlo platné v spoločnosti, prípadne v určitej sociálnej skupine. Správnosť pravidla je funkciou dôsledkov vyplývajúcich zo zvoleného pravidla. Konanie sa teda hodnotí na základe pravidla a pravidlo na základe dôsledkov z neho vyplývajúcich.
Ďalej tieto formy utilitarizmu môžeme deliť na univerzálne a obmedzené podľa toho, či sa zameriavajú na maximalizáciu šťastia celého ľudstva alebo len určitej skupiny. Prípadne ich môžeme deliť na objektívne a subjektívne formy, a to podľa toho, či konanie mravného subjektu skutočne prináša najlepšie možné dôsledky alebo subjekt sa len domnieva, že jeho konanie je správne konanie v súlade s utilitaristickými kritériami a požiadavkami. Jedným z ďalších možných kritérií delenia utilitarizmu sú očakávané a skutočné dôsledky. Niektorí autori potom delia utilitarizmus na očakávaný utilitarizmus (expected utilitarianism) a aktuálny utilitarizmus (actual utilitarianism). Na základe utilitarizmu sa v 80. rokoch začal vyvíjať konzekvencializmus, ktorý je vo svojej neutilitaristickej podobe pokusom riešiť problémy, ktoré utilitarizmus vo svojom úzkom rámci nie je schopný uspokojivo vyriešiť.
Charakteristika utilitaristickej etiky
Podstatu utilitaristickej etiky možno vyjadriť prostredníctvom jej konzekvencialistických, utilitárnych, eudaimonistických a hedonistických aspektov, cez ktoré sa prelína maximalizmus. Významným momentom v utilitaristickej etike je aj princíp impartiality (nestrannosti). Základným kritériom pre hodnotenie konania mravného subjektu je v utilitarizme úžitok a tiež dôsledky vyplývajúce z tohto konania. Mravný subjekt konajúci v súlade s utilitaristickou etikou sa musí vždy usilovať voliť konanie prinášajúce najväčšiu mieru úžitku a najlepšie možné dôsledky, čiže ide tu o utilitárny a konzekvencialistický aspekt v etike utilitarizmu. Z utilitarizmu vyplýva, že cieľom, ktorému má slúžiť konanie prinášajúce najlepšie možné dôsledky je maximálne šťastie pre maximálne množstvo ľudí (eudaimonistický aspekt), čo má tiež prinášať maximum príjemného, prípadne maximálne uspokojenie túžby a záujmu (hedonistický aspekt). Súčasťou hlavných princípov utilitaristickej etiky je aj princíp impartiality, prípadne nestrannosti, podľa ktorého mravný subjekt musí pri svojom rozhodovaní pripísať rovnakú hodnotu záujmom všetkých mravných subjektov s rovnakými dôsledkami. Znamená to, že pri rozhodovaní má uprednostniť záujem iných mravných subjektov pred vlastným záujmom, záujmom rodiny, priateľov alebo kolegov, ak ich záujmy sú hodnotnejšie, čiže prinášajú väčší úžitok pre ľudstvo, prípadne aspoň pre určitú sociálnu komunitu.
Neutilitaristický konzekvencializmus
Utilitarizmus je najznámejšou a najrozšírenejšou verziou konzekvencializmu, Čo často vedie jeho kritikov k nesprávnemu stotožňovaniu konzekvencializmu s utilitarizmom a kritiku konzekvencializmu ako celku za nedostatky utilitarizmu. Okrem utilitaristického konzekvencializmu však existuje aj neutilitaristický konzekvencializmus, ktorý chápe konanie širšie, neredukuje ho len na úžitok a dôsledky konania, ale uvažuje aj o dôsledkoch motívu, úmyslu alebo určitého postoja. Ďalší rozdiel medzi utilitarizmom a neutilitaristickým konzekvencializmom spočíva v tom, že táto verzia konzekvencializmu neredukuje hodnoty len na šťastie, príjemné, uspokojenie túžby a záujmy. Neutilitaristický konzekvencializmus považuje za hodnotu napríklad aj prírodnú krásu, hudbu atď. Rozdiel je tiež v chápaní dobra a správneho. V utilitarizme sa považuje za správne iba konanie prinášajúce najlepšie možné dôsledky. Ostatné konanie možno prinajmenšom považovať za uspokojivé, keď sa blíži k najlepším možným dôsledkom. V neutilitaristickom konzekvencializme sa vo väčšine prípadov hodnotí ako správne každé konanie, ktoré prináša prevahu pozitívnych dôsledkov nad negatívnymi. Neutilitaristický konzekvencializmus zväčša odmieta maximalizmus utilitaristickej etiky a jej princíp impartiality. Najvýznamnejšími predstaviteľmi tohto smeru v etike sú Philip Pettit, Amartya Sen, Michael Slote a Frank Jackson.
Poznámka: V tejto kapitole venujeme pozornosť iba Pettitovi a Smartovi. Michael Slote je predstaviteľom umierneného konzekvencializmu (satisficing consequentalism) a Frank Jackson reprezentuje verziu pravdepodobného konzekvencializmu (probabilistic consequentalism). (Gluchman, 1998, s. 56 – 59; Gluchman, 1999, s. 101 – 131.)
Autor: prof. PhDr. Vasil Gluchman, CSc.
Profesor Vasil Gluchman pôsobí v Inštitúte etiky a bioetiky na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove.
Článok bol pôvodne uverejnený 5. 4. 2009.