V našom hodnotení volebných programov pred voľbami 2023 nemôže chýbať ani podnikateľské prostredie.
Žiaľ, konštatujeme, že napriek jeho dôležitosti pre hospodárstvo a rast životnej úrovne obyvateľstva je tento rok skôr v tieni iných tém. Viaceré strany sa o túto tému len obtreli všeobecnými frázami o podpore vyššej pridanej hodnoty, inovácií, či digitalizácie ekonomiky, prípadne pridali pár jednoduchých účtovných zlepšení. Všetky sa samozrejme hlásia k menšej byrokracii. Viac nám chýbali konkrétne opatrenia v téme živnostníkov, liberalizácia trhov, či okresanie šikanóznych právomocí viacerých úradov.
Výnimku tvoria programy strán SaS (ktorá tejto téme už tradične dominuje), PS a KDH. Tie sú oproti zvyšku kvantitou aj kvalitou jasne odskočené. Dokonalosť sme však neprisúdili ani jednej strane z tohto triumvirátu.
Spoločnou črtou týchto programov je návrat k rovnakej sadzbe dane z príjmov právnických osôb. Na akej hodnote, to však strany neuviedli. Atraktívna sadzba tejto dane je jedna z mála vecí, ktoré môže vláda rýchlo a ľahko urobiť, aby zviditeľnila Slovensko. Či to strany myslia skutočne vážne (aj vzhľadom na obrovský deficit), sa dozvieme až po voľbách.
Zároveň je očividné, že strany k podnikateľskému prostrediu nepristupujú systematicky a systém ohnú vtedy, keď sa im to hodí. Štandardne sa tak deje pri energetike, no novinkou týchto volieb je maloobchod. Viacero strán má chuť regulovať ceny potravín či inak zasiahnuť. I napriek tomu, že máme živý príklad z Maďarska, kam takéto opatrenia viedli k presne opačnému účinku: ceny potravín narástli za rok o 50 % a zároveň sa viaceré komodity stali nedostatkovými.
Medzi najčastejšie skloňované pozitívne opatrenia patrí zvýšenie hranice pre povinnú registráciu k DPH. Tá sa nemenila už od roku 2009.
Ak hľadáte inšpiráciu pre rozsiahle reformy, ktoré by zo Slovenska spravili krajinu s atraktívnou podnikateľskou klímou, vo volebných programoch ich nehľadajte.
Demokrati – 3/10
Na programe je cítiť, že bol písaný horúcou klávesnicou. Samotnému podnikateľskému prostrediu je venovaných presne 8 stručných bodov (a niekoľko ďalších v sekcii o trhu práce), všetky ostatné v relevantnej sekcii sa venujú podpore inovácií.
Aj do tohto malého priestoru vtesnali niekoľko zásadných prehlásení, napríklad „veríme, že úlohou štátu nie je podnikať“, či „odštátnime podiely v spoločnostiach, ktoré pre štát nemajú strategický význam“, alebo „presadíme liberalizáciu trhu komerčných služieb“. Konkrétností však príliš nenájdeme.
Jasným negatívom je návrh zvýšiť minimálnu mzdu na 60 % priemernej mzdy. Už teraz má Slovensko jeden z najvyšších podielov minimálnej mzdy na priemernej mzde v EÚ. Program sa snaží zmierniť tento skok nejasnými „výnimkami“.
Aliancia – 1/10
Aliancia je strana, ktorá sa nijako netají svojím menšinovým cielením a program tomu zodpovedá. Podnikateľské prostredie má v programe dedikovaných doslova len pár slov. Strana navrhuje zavedenie antibyrokratickej „sunset clause“ a pravidlo „1 za 1“. Nevšimli si, že to druhé už nejakú dobu (aspoň formálne) funguje, dokonca v podobe „1 za 2“. Okrem toho sa strana „zameria na rozvoj cestovného ruchu“ a to je asi tak všetko.
SME RODINA – 0/10
V tomto hnutí pojali program „inovatívne“, žiaľ skôr v negatívnom zmysle. Dozviete sa teda, že sú normálni a že presadili obedy zadarmo, ale plány do budúcnosti majú veľmi stručné. Majú vlastne len 7 bodov, z toho sa podnikateľského prostredia nejako dotýkajú tri.
Viac ich ani nepotrebujú, veď posúďte sami: „Digitálna dvojička Slovenska spustí vďaka unikátnej digitálnej infraštruktúre podobnú revolúciu v ekonomickom rozvoji štátov, ako to urobili v komerčnom biznise Apple, Netflix alebo Spotify.“ Tento zázrak je však opísaný len pár vetami, asi kvôli uchráneniu unikátneho know-how…
Druhým bodom je vybudovanie štátneho potravinového reťazca. Takýto krok bude v lepšom prípade znamenať len ďalší neefektívny štátny podnik, v ktorom sa utopia milióny bez efektu. V horšom prípade príde k narušeniu celého trhu s potravinami a maloobchodu ako takého.
Tretím bodom je séria nepriamych dotácií zo strany bánk voči hypotekárnym klientom. Aj tento bod hodnotíme negatívne. Ak chce strana robiť sociálnu politiku pre dlžníkov, má to robiť cez verejné financie, nie skrývaním nákladov do finančného systému. Takýto prístup môže z dlhodobého hľadiska ohroziť stabilitu celej ekonomiky.
SMER – SD – 0/10
Historicky nebol SMER nikdy stranou programov, a tieto voľby to opäť potvrdzuje. Sekcia „Financie a hospodárstvo“ má presne 16 veľmi krátkych bodov, v ktorých je obsiahnuté všetko od EÚ fondov cez podnikateľské prostredie, verejné financie až po hospodársky rast.
Väčšina bodov je vágna. Jediné dva body, pri ktorých sa oko pristaví, znejú „podpore hospodárskeho rastu a vhodnému podnikateľskému prostrediu bude SMER – SD garantovať rovnakú ochranu ako sociálnemu štátu“ a „budeme presadzovať právo podnikateľského sektora na primeraný zisk“. Čo presne to ale znamená, môžeme len hádať.
Ostatné body sú klasické, tisíckrát vypočuté bezobsažné frázy ako: „Podpora hospodárskeho rastu robustnou pomocou podnikateľskému sektoru (kompenzácie, stimuly pre domáce a zahraničné investície)“, „Solidarita odvetví produkujúcich nadmerné zisky so štátom a jeho občanmi“, „Oživovať medzitrh práce, čo znamená aj návrat k reálnej podpore sektora sociálnej ekonomiky“ a samozrejme „V boji proti zdražovaniu je SMER – SD pripravený použiť celý existujúci regulačný rámec a kde to bude nevyhnutné, vytvárať nový efektívny rámec“. Každý, kto absolvoval aspoň hodinu ekonomického vzdelávania, chápe, že ide o škodlivé opatrenia.
SNS – 2/10
Národniari takisto patria k tým, ktorí sa na podnikateľskom programe príliš nenatrápili. Celý má 3 strany a 15 bodov. Nechýbajú sľuby ako „zabezpečíme zvyšovanie mzdového ohodnotenia zamestnancov, s dôrazom na rast minimálnej mzdy“, „zvýšime daňové a odvodové úľavy z brigádnických zárobkov študentov“ či „znížime štátnu byrokraciu“.
Z minima konkrétností vyberáme zvýšenie limitu na povinnú registráciu k DPH na 100 000 eur (potrebné opatrenie, ale výšku nad povolenou hranicou bude treba dohodnúť s EÚ) a zníženie daňovej sadzby nazad k 15 %. Naopak, problémom pre zamestnávateľov zaváňa rozšírenie rekreačných poukazov a zavedenie športových poukazov, hoci program nešpecifikuje, kto za ne bude zodpovedný.
Do kategórie bizarností zaraďujeme zavedenie „osobitnej dane pre technologické giganty.“ Vedenie Microsoftu s Googlom budú po voľbách určite prekvapené!
PS – 7/10
Hnutie Progresívne Slovensko postupuje v programe štruktúrovane, opisuje piliere budúcnosti, aj najväčšie prekážky. To je ale povinná jazda, podstatnejšie sú opatrenia. Na vrchole tróni nápad s jednoduchým mikropodnikaním. Do obratu 10 000 eur ročne netreba zriadiť živnosť, všetky dane a odvody sa vysporiadajú 3 % zrážkou. Veľmi pekný nápad, jeden z top v podnikateľskom prostredí.
Sekundujú mu ďalšie: viac zrýchleného odpisovania, oslobodenie FO od kapitálovej dane po 1. roku držania slovenských spoločností, či zlepšenie prenositeľnosti daňovej straty. Zaujímavosťou je aj „expresný online súd“ pri sporoch do 10 000 eur. Mnoho strán zanedbalo zamestnávanie cudzincov, PS ponuka „fast track“ víza. V oblasti pracovného trhu majú platené stáže (i keď bez vyjasnenia daňovo-odvodových povinností), či zníženie regulácie niektorých profesií.
Niektoré časti ale zaváňajú skôr eurofondovými formulkami, ako skutočnými podnikateľskými politikami – „prinesieme na Slovensko podnikateľské a manažérske vzdelávanie z renomovaných inštitúcií v zahraničí“, „vybudujeme infraštruktúru pre skutočné sieťovanie vedy, biznisu a kapitálu“, či „zvýšime absorpčnú schopnosť slovenských podnikov pri realizácii investícií“ znejú tak, ako keby najväčším problémom slovenských podnikateľov bolo to, že nevedia podnikať a nová vláda ich to naučí.
To možno nepomôže, ale ani neuškodí. Potiaľto by bol program pre podnikateľské prostredie na výbornú. Kazia ho však iné kapitoly. Vyskočia na nás posilnenie už tak obávaných inšpektorátov práce, alebo trocha záhadná „vyššia flexibilita materskej“. Ak to má znamenať že zamestnanec si bude viackrát vypínať a zapínať materskú či otcovskú, tak sa zamestnávatelia určite nesmierne „potešia“. Podobná formulácia je v prípade rodičovských príspevkov.
Rovnako tak sa potešia „uverejňovaniu rodových platových rozdielov“, ktoré prinesie byrokraciu a potenciálnu palicu na šikanovanie zamestnávateľov, ktorí nezapadnú do tých správnych tabuliek. „rodové platové rozdiely“ systematicky existujú len tam, kde existuje reálny rozdiel vo výkone zamestnancov. Podobne nápad „zvýšenie povinného podielu podiel zamestnávania osôb so zdravotným znevýhodnením a sprísnenie podmienok náhradného plnenia“ je od autora so srdiečkom na správnom mieste, v skutočnosti je ale prenášaním zodpovednosti za sociálnu politiku zo štátu na zamestnávateľov. Väčší priestor na dozor štátu (a riziko zneužitia) znamená aj požiadavka na zavedenie e-faktúry.
Najviac triasť sa však podnikateľské prostredie bude pred opatreniami zo sekcie „Klimatická kríza“. Zvažované zvýšenie emisného cieľa na 65 % a sektorové ciele (prečo v emisiách nehľadajú hodnotu za peniaze?) majú potenciál zaťažiť najmä priemysel dodatočnými nákladmi ešte nad tie, ktoré sú už nachystané.
SaS – 9/10
SASKA si na programe vždy zakladala a aj tentoraz nás poctila 270-stranovou „knihou“, ku ktorej sú naviac prilepené ešte nejaké pomocné „programové dokumenty“. Život nám pri hodnotení nekomplikoval len objem, ale aj presah podnikateľského prostredia do rôznych kapitol. Napríklad v doprave nájdeme „Zrušenie nadbytočných povinností pre technikov STK“ či „Úprava systému základnej kvalifikácie vodičov“, ktoré by sme smelo mohli zaradiť k podnikateľskému prostrediu. To nie je výčitka, ale pochvala.
V hlavnej sekcii nájdeme posilnenie (zrušenie výnimiek) pravidla z „1 za 2“, pokračovanie kilečiek, zníženie záťaže BOZP, či povinné posúdenie vplyvu na podnikateľov aj pri poslaneckých návrhoch. Výraznejšie odstáva nápad tzv. „susedského testu“, s cieľom spraviť reguláciu vždy najjednoduchšiu v rámci V4. Má sa realizovať cez doložku vplyvov, ktorá však v minulosti už značne nabobtnala. Za pozitívum rátame aj zrušenie zákazu predaja cez sviatky. Nájdeme aj „odpredaj neperspektívnych obchodných podielov štátu“, aj keď by sme radi videli konkrétnejšie názvy podnikov (v programe však neskôr nájdeme privatizáciu Cargo).
Desiatky bodov sa venujú deregulácii rôznych odvetví a činností. Technickejším, ale zaujímavým bodom je Zavedenie princípu „Kontrolný výkaz DPH je platobný titul“, ktorý by uľahčil vymáhanie nezaplatených faktúr.
Program je silný aj vďaka tomu, že si všíma dôležité detaily tam, kde ostatní tému len preletia. Príkladom je bod: „Odstránime administratívne bariéry ťažby zemného plynu na Slovensku a prieskumu ďalších potenciálnych ložísk.“
Plus za nás je aj téma, ktorú väčšina iných strán odignorovala: „Budeme podporovať voľný obchod a mnohostranné obchodné dohody na pôde medzinárodných organizácií.“
K chúlostivejším bodom patrí napríklad spoločný nákup energií pre celú verejnú správu. Spoločný nákup energií pre celú verejnú správu sa javí ako praktické manažérske riešenie, ale v slovenskom prostredí to môže byť živná pôdy neefektivity a potláčania konkurencie na energetickom trhu.
Programu z rýdzeho hľadiska podnikateľského prostredia je málo čo vytknúť, hádam s výnimkou príliš málo odvážnej privatizácie. Po voľbách však strany zistia smutnú realitu, že 90 % sľubov nedokážu splniť a to vrátane znižovania daní. Jarmo konsolidácie deficitu ich zamestná natoľko, že zázrakom bude, ak dane nakoniec nevzrastú. A to platí aj pre SASKU.
KDH – 6/10
Sympatické na programe KDH je, že kapitola Ekonomický rozvoj, podnikanie a trh práce je hneď prvá. Podkapitola začína trocha zbytočne vágnym úvodom (nízke mzdy, ohrozenie transformáciou priemyslu, význam turizmu…), pokračuje však zoznamom konkrétnejších opatrení. Dostaneme otvorenejšiu politiku voči zahraničným pracovníkom (automatické uznanie diplomov zo svetových top 1 000 univerzít!), otvorene spomínajú Ukrajinu ako ekonomickú príležitosť pre Slovensko, navrhujú pravidelne prehodnocovať efektívnosť zákonov, či zvýšenie hranice pre povinnú registráciu k DPH na 60 000 eur. Nájdeme aj konkrétne zmeny niektorého daňového vykazovania.
Niektoré body sú úplne konkrétne, iné však dokonale nekonkrétne. Našim favoritom je „Zabezpečíme vytváranie synergií, networking a podporu prierezových iniciatív na lokálnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni“, program však nadmerne žongluje so zázračným slovíčkom „zabezpečíme“.
Hnutie síce nejde po regulovaných cenách potravín a obchodných reťazcoch ako niektoré iné, no vetu „Podporujeme konkurenciu na trhu s potravinami, ktorá by okresala dominantné postavenie niekoľkých veľkoobchodných reťazcov“ si neodpustili. Nie je pritom jasné, aké prekážky na trhu myslia. Malé predajne majú väčšinou vyššie ceny, čo je v rozpore s obsahom kapitoly.
Pozor si budeme dávať na bod „Podporíme vytvorenie služieb štandardného účtovníctva a správy daní pre MSP“, ktorým ohlasujú štátny centrálny účtovný softvér. Z programu vyplýva, že by mal byť (dúfajme) dobrovoľný a umožňoval by automatické tvorenie daňových priznaní. To znie lákavo. No od dobrovoľného k povinnému (spomeňme si na e-kasu a e-faktúru) je potom len krôčik. Kompletné účtovné údaje firiem naživo k dispozícii štátu znejú vo svetle škandálov Finančnej správy strašidelne.
Na veľmi problémový bod sme však narazili v sekcii energetika. KDH nehovorí o žiadnom znárodňovaní, čo je chvályhodné. Tvrdí však, že „presadíme zákonnú normu, ktorá bude limitovať dovoz každého druhu uhľovodíkového paliva (ropy, zemného plynu) z jedného štátu pod 20 percent.“ To nezodpovedá trhovej realite. Teoreticky by to energie „len“ extrémne predražilo, pretože obchodníci by nemohli kupovať najlacnejší barel na trhu. V praxi je niečo také neuskutočniteľné, trh s plynom a obzvlášť s technologicky vhodnou ropou nie je tak široký, aby sa dal takto geograficky skladať.
HLAS – SD – 1/10
Program Hlasu je ako voda – bez chuti a zápachu. Aj v sekcii venovanom hospodárstvu nájdeme prevažne jalové vyhlásenia ako „garantujeme legislatívnu stabilitu“, „priaznivým daňovým systémom stimulujeme a podporíme domáce investície“ či „presadíme návrat k strategickému riadeniu hospodárstva s jasnou politikou a prioritami. Koniec siahodlhým vágnym dokumentom, sústredíme sa na rýchle, adresné a systémové opatrenia“ (prečo nezačali programom?).
Konkrétnejšie body pôsobia chaoticky a miestami až bizarne. Dokument spomína napríklad Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá „ktorá dozoruje 496 právnych predpisov“. Ak by ste čakali, že následne strana navrhne ich redukciu, tak nie – navrhuje viac zamestnancov pre SOI.
Strana chce pripravovať „priemyselné parky na kľúč“, čo znie bizarne – štát bude pre investorov developerom, alebo bude investorom už rovno nútiť hotové budovy? Zároveň chcú „naštartovať digitalizačné procesy vo všetkých podnikoch“. IT oddelenie vo VW má pre nich určite už stoličku pripravenú.
Medzi pozitíva zaradíme zjednodušenie podmienok pre zahraničných pracovníkov a to, že si spomenuli na medzinárodný obchod, čo veľa strán ignorovalo.
Totálnou fackou však je opatrenie „zrealizujeme systém a stanovíme cenové stropy pre obchodné prirážky obchodných reťazcov“ To nielen že ukazuje na úplné nepochopenie fungovania trhového systému v ekonomike, ale zároveň by mohlo viesť k výpadkom potravín, či kolapsu celého maloobchodu.
OĽaNO – 4/10
Do hodnotenia opatrení v podnikateľskom prostredí sa dostal aj program OľaNO, ktorý zverejnili až v priebehu publikovania našich hodnotení. Má síce impozantných 242 strán, ale podnikateľskému prostrediu sa priamo venujú štyri strany. Aj z toho prvé dve popisujú problém, vo výsledku tak máme 15 stručných opatrení.
Prvých 6 sa týka byrokracie a tvorby zákonov. Vnímame ich pozitívne, hoci väčšina z nich je deklaratívna, prípadne rieši už rozbehnuté veci (1 za 2, účinnosť zákonov k 1. januáru s 1. júnom). Originálnym bodom je „navrhneme prehodnotiť podávanie daňových priznaní k cestnej dani“.
V ďalších bodoch je napríklad v ponuke „rozšírenie práv pri dohadovaní pracovno-právnych vzťahov“, čo je síce chvályhodné, ale dokonale nekonkrétne, alebo univerzálna voľná živnosť. Podobne ako SaS spomínajú zahrnutie faktúry do kontrolného výkazu ako uznanie záväzku. Pár bodov sa venuje (skôr drobným) pozitívnym účtovným zmenám.
K posudzovaným opatreniam sme zahrnuli aj kapitoly priemysel so 17 opatreniami a vplyvy na podnikateľské prostredie sme hľadali aj v Energetike s 55 opatreniami. V priemysle sa však opatrenia točia okolo floskulí a moderných slovíčok ako „navrhneme podporu investícií najmä do oblasti vyspelého priemyslu 4.0“, či naivné „prepojíme vysokoškolské vzdelávanie a pracovný trhu stimulovaním študentov, aby navštevovali kurzy, ktoré im umožnia uplatniť sa vo firmách“.
Energetický program je zo všetkých troch blokov najkonkrétnejší a najkomplexnejší. Spomína aj nadnárodné témy, ako je vytvorenie energetickej únie, hlási sa k podpore ťažby plynu na Slovensku, a chcú „zrušiť novodobé nevoľníctvo v centralizovaných dodávkach tepla do bytových domov“, čo berieme ako plusový bod, napriek svojskej formulácii. Naopak, silným mínusom je snaha zvýšiť podiel štátu v SE na 51 %. Daňovníci určite ocenia väčší podiel v mimoriadne zadlženej spoločnosti, ktorá má na krku dostavbu ešte jedného jadrového bloku. Medzi bizarné opatrenia patrí „dotiahneme spustenie 3. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach zo súčasných 75 % na 100 %“, nad ktorým za prvé nemajú žiadnu moc a za druhé sa už udialo. Veľká časť bodov sa však venuje energetickej infraštruktúre a nesúvisí priamo s podnikateľským prostredím.
Absolútne najväčším faulom celého programu z pohľadu podnikateľského prostredia a hospodárstva však je nápad s referencovaním cien potravín. Oproti pôvodnému stručnému bodu ho strana konkretizovala na rovnaký výrobok od rovnakého výrobcu. Aj tak však platí, že takéto rozhodnutie by znamenalo katastrofu pre celý maloobchod a pravdepodobné stiahnutie veľkého množstva výrobkov zo slovenského trhu. Takýto bod je varovaním, že strana rozumie fungovaniu trhu len povrchne a neuvedomuje si dopady svojich nápadov.
REPUBLIKA – 2/10
Hnutiu priznajme, že sa unúvala spraviť program, ktorý je dlhší a komplexnejší, ako program viacerých konkurentov. Kopa balastu samozrejme ale nechýba. Časť programu vymenúva štatistické fakty ako „automobilový priemysel je významným priemyselným odvetvím v Slovenskej republike. Výroba tohto odvetvia priemyslu tvorí takmer 15 %…“ a dopĺňajú ich s ošúchanými pravdami „je nevyhnutné podporovať a zamerať sa na odvetvia a na činnosti, […] predovšetkým ide o služby s vyššou domácou pridanou hodnotou“.
V istých momentoch však program ulietava až k nečakaným konkrétnostiam. Na podporu hnutia sa tak môže tešiť napríklad Ústav polymérov SAV, rovnako aj Ekonomický ústav SAV a ďalšie. Vzhľadom ku koreňom trochu prekvapujúco deklarujú „slobodu pohybu osôb, tovarov a služieb v rámci Európskej únie považujeme za hlavný prínos EÚ voči jednotlivým krajinám a budeme sa zasadzovať, aby táto sloboda ostala zachovaná“.
Z tých praktickejších a pozitívnych spomenieme zjednodušenie určenia základu dane odstránením čo najväčšieho počtu odpočítateľných a pripočítateľných položiek, voľnejšie odpisovanie obstaraných tovarov, služieb a investícií, či „prehodnotíme požiadavky na výkazníctvo, vypracovávanie štatistík a hlásení.“ Aj hnutie REPUBLIKA chce zvýšiť limit povinnej registrácie pre platcov DPH. Dokonca si na rozdiel od niektorých iných aj všimli limit EÚ na túto položku a hovoria o sume 85 000 eur.
Následne sa ale už program dostáva do temného teritória. Chcú získať „úplnú kontrolu nad výrobou a distribúciou energií“ a regulovať ich ceny. Nechýba módne kopnutie do obchodných reťazcov: „Našou ambíciou je tiež zabezpečiť spravodlivé ceny potravín a zakázať nekalé obchodné praktiky reťazcov, pôsobiacich na území SR.“ Spomenúť nejaké konkrétne „nekalé praktiky“ sa neunúvali. Zato však vymyslel, že „zastropujeme obchodné prirážky reťazcov na základné druhy potravín“. Podobne ako pri iných stranách s viac-menej rovnakým nápadom, ktorý zaváňa obrovským problémom pre spotrebiteľov. Maďarská skúsenosť zjavne nestačí.
Autor: Martin Vlachynský, INESS.