Argument súhlasu národov

Ján Parada: Toto je archívny článok, preto som zvý­raz­nil, čo na­pí­sal Rastislav Škoda a čo Ján Parada.

Rastislav Škoda: Pán Rojka, v príspevku (v ko­men­tári) pod článkom Hawking obnovuje debatu o viere v stvo­renie sveta z 5. 11. 2010 na adresu Lemmyho píšete, že v prospech existencie Boha pôsobí sku­toč­nosť, že to „hovorí po­zi­tívne celý svet (okrem pomerne malého per­centa ateistov a ag­nos­tikov v EÚ a Se­ver­nej Ame­rike) a o Monštre nikto (len Dawkins a nie­koľko ‚papa­gájov‘). Preto apriórna prav­de­po­dob­nosť je na strane Boha.“

Rastislav Škoda uverejnil vo štvrtok 9. 9. 2010 v Zo­ši­toch hu­ma­nistov č. 84 článok Hawking obno­vuje debatu o viere v stvo­renie sveta.

Poznámka od Jána Paradu: Na­koľko stránka Zo­šity hu­ma­nistov už zanikla, vkladám sem aj časť z diskusie pre lep­šie po­ro­zu­menie.

Ján Parada alias Lemmy napísal 25. 10. 2010 ko­men­tár: „Bo­hovia môžu rovnako tak exis­tovať ako aj ne­exis­tovať, takže obe tvrdenia sú posta­vené na rov­na­kom ne­do­ká­zanom základe. To, čo robí bohov ne­vie­ro­hod­ných, je ich objek­tívne ne­zis­tená prí­tom­nosť v našom em­pi­ric­kom svete, hoci samí sú opí­saní em­pi­ric­kými cha­rak­te­ris­ti­kami. Je teda ne­prav­de­po­dobné, že by také niečo mohlo exis­tovať – ale je to len ne­prav­de­po­dobné, nie vy­lú­čené. Ak by bo­hovia, nech je to už čo­koľ­vek, boli spo­zo­ro­vaní sku­pinou nestranných a dô­ve­ry­hod­ných ľudí, bol by to le­gi­tímny dôvod na ďal­šie skú­manie.“

Rojka alias Dominik 5. 11. 2010 reagoval na Lemmyho: „Pri 2. bode len potvr­dzuješ, že ja som veci (tvoj príspevok z 25. 10. 2010) pochopil dobre, ale tebe čosi uniklo. Výroky o tom, že ‚Boh jestvuje‘ a ‚Špagetové monštrum existuje‘ nie sú rovno­cenné. Dôvod: O exis­tencii Boha hovorí pozitívne celý svet (okrem po­merne malého per­centa ateistov a ag­nos­tikov v EÚ a Se­ver­nej Ame­rike) a o Monštre nikto (len Dawkins a nie­koľko ‚papa­gájov‘). Preto apriórna prav­de­po­dob­nosť je na strane Boha. Keby sme chceli ísť hlbšie, prav­di­vosť výroku, že Monštrum existuje, sa potvr­dzuje inak, ako Božie jestvo­vanie. Už apriori je jasné, že Monštrum stačí spo­zo­rovať teleskopom (potvrdzuje sa em­pi­ricky, ako hovori Dominik), ale Boha nie. Ide o iný postup (o ňom Dominik nehovorí). Je urážlivé, že niekto môže tak jasné veci zmiešavať a pritom hovoriť, že rozumne uvažuje, a vy­vo­dzo­vať z toho uzávery proti Bohu a ná­bo­žen­stvu (toto Dominik nerobí).“

„Ďalšia vec, ktorá je urážlivá, je keď hovoríš, že ‚bohovia sú opísaní em­pi­ric­kými cha­rak­te­ris­ti­kami‘. Neviem o akých bohoch hovoríš (asi o mýtoch), ale keď vyrastáš v kres­ťan­skej tra­dícii, mal by si mal vedieť (z hodín ná­bo­žen­stva), že Bohu v sku­toč­nosti nemožno pri­pi­sovať ‚empirické‘ vlastnosti, lebo inak ne­ho­vo­ríme o Bohu. Samo­zrejme, môžeš špe­ku­lovať, ako inter­pre­tovať nie­ktoré výroky Písma, ale princíp ostáva. Bohu môžeš pri­pi­sovať na­naj­výš osobné vlastnosti (rozumové vlastnosti, vôľu) a aj to len opatrne (upres­nením významu).“

„Považujem sa za teistu a ne­myslím si, že by som pri­jí­mal veci ná­bo­žen­stva ne­kri­ticky. (Ani nemám dojem, že by to robil Dominik.) A okrem toho, skôr ako som sa stal teistom, tak som si veci preskúmal a do­te­raz nad nimi roz­mýšľam. Dejiny Cirkvi sú plné kri­tic­kých hlasov aj z jej vnútra. Žiaľ v tvojich myš­lien­kach som ne­na­šiel veľa pod­ne­tov na za­mys­lenie, skôr len základné ujas­ňo­vanie jazyka a postojov. Preto tu ani niet veľmi o čom po­chy­bovať…“

„Možno som čosi ne­po­cho­pil, tak budem rád, ak mi ukážeš čo.“

To je z tej diskusie, ktorú Rastislav Škoda spomína. Ďalej už po­kra­čuje autorský článok od Rastislava Škodu.

Nie. Takéto uvažovanie – „Pretože všetci ľudia súhlasia (vždy súhlasili), že je to tak, je to tak“ – v etike „Ak je to pri­ja­teľné pre mno­hých, je to pri­ja­teľné“ – sa v logike volá klamným zdaním či falošným záverom, a v praxi malo roz­ličné po­me­no­vania: argumentum ex con­sensu gentium (zo súhlasu národov), argumentum ad po­pu­lum (odvo­lá­vanie sa na ľud), etno­lo­gický alebo histo­rický dôkaz, pravda väčšiny; po čínsky, že traja muži robia tigra atď.

Ak sa k nemu v dávnej minulosti hlásali veľkí ľudia (Cicero v Tusculanae Disputationes, Seneca v Epistulae morales, Pavol v Liste Rimanom), od tých čias sa nazhro­maž­dil rad argu­men­tov, ktoré tušenie tvorcu v ne­u­trál­nej mysli zba­vujú akej­koľ­vek váhy.

1. Je síce pravda, že úplné chýbanie predstavy Boha je aj u ne­ci­vi­li­zo­va­ných národov veľmi zriedkavé, ale pred­stavy bohov sú u roz­lič­ných národov také roz­ličné, že sa nedá od­vo­diť ni­ja­ká po­u­ži­teľná pred­stava Boha.
2. Mýtický jav, že sa všetky lemíky vrhajú z vy­so­kých útesov do mora a hynú, ne­svedčí o tom, že urobili dobrú voľbu.
3. V stredoveku temer sto percent ľudí verilo, že Slnko sa krúti okolo Zeme. Bola na tom omrvinka pravdy?
4. V 14. storočí považovala väčšina ľudí Zem za plochú, ale to ju ne­u­ro­bilo plochou.

G. W. F. Hegel neakceptoval tento argu­ment, ale pri­púš­ťal, že je v ňom zrnko pravdy.

V súčasnosti sa ťažko nájde pro­fe­sio­nálny fi­lo­zof, ktorý by tomuto argu­mentu pri­pi­so­val logickú silu, no dosť ho po­u­ží­vajú po­pu­lárni obran­covia viery.

Záver: Consensus non facit veritatem. (Všeobecný súhlas, konsens, ne­vytvára pravdu.)

Keby mala zavážiť mienka mnohých či väčšiny občanov pri roz­ho­do­vaní o prí­pus­tnosti man­žel­stva homo­se­xu­ál­nych partnerov, mala by zavážiť – na pod­klade ich morálnej istoty a fi­nan­co­vania pro­tes­tných akcií ultra­kon­zer­va­tív­nymi miliar­dármi – aj pri sna­hách o zákaz výučby evolúcie? A čo pri diskri­mi­nácii „menej­cenných rás“, ako Hispánci, Afro­ame­ri­čania, Židia, mosli­movia alebo Hin­do­via? Na základe argu­mentu ex con­sensu gentium – súhlasu národov – by sa dal zavrhnúť aj gra­vi­tačný zákon, pla­tiaci zatiaľ v ce­lom vesmíre; len by bolo potrebné zohnať 51 percent hlasov, čo nie je ne­možné.

Mrazí ma.

---

Autor: Rastislav Škoda.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 85 v pon­de­lok 8. no­vem­bra 2010.