Kniha je zbierkou rozhovorov s 27 osobnosťami švajčiarskeho literárneho a umeleckého prostredia od Petera Bichsela po Jeana Zieglera. Veria títo inakšie ako bežní občania a veriaci?
Väčšina intelektuálov má stredoškolské až vysokoškolské vzdelanie, a najmä vďaka Darwinovi a jeho teórii evolúcie na podklade prírodného výberu neveria v nadprirodzeno, a ak nie sú otvorení alebo skrytí ateisti, volia strednú cestu agnosticizmu, prípadne popri ňom silne kritizujú cirkvi, predovšetkým katolícku.
V knihách, článkoch aj diskusiách sa často intenzívne pretriasajú tzv. existenciálne témy po zmysle a nezmysle života, o láske a istotách, o živote a smrti vrátane po smrti. Spisovatelia a umelci robia zo svojich tém bestsellery. Nápadné je, že takmer všetci intelektuáli zaujímajú voči cirkvi kritické až odmietavé stanovisko.
Práve politici radi prízvukujú, že viera je súkromná záležitosť, s čím sa nedá súhlasiť, kým sú bezverci nábožensky bezprávnymi občanmi 2. triedy; tak je to napríklad s kresťanmi v Pakistane a ateistami v USA – a aj u nás.
Grétkina otázka („Ako je to s tvojím náboženstvom?“) bola Faustovi vyslovene nepríjemná. Odpovedal jej zdržanlivo a slovo boh nevedel ani vysloviť. „Kto ho smie menovať?“ povedal vyhýbavo a svätuškársky radil Grétke: „Menuj ho, ako chceš… Ja preňho nemám meno! Cit je dôležitý: čo tam po mene.“
Nezodrateľným argumentom v prospech viery sa stala Láska, samozrejme s veľkým písmenom L, ale je nepochopiteľná. Veď celý svet je stvorený tak zle, že dosiaľ sa na ňom mala dobre len rodová šľachta, duchovenstvo a boháči; či už čistí miliardári (verme, že aj takí môžu byť), alebo špinaví mafiáni. Obraz sveta na začiatku 21. storočia nesvedčí ani o múdrosti a dobrote tzv. stvoriteľa, ani o vďačnosti a uznanlivosti stvorenstva. Načo sú dobré hrozby predátorov, načo pripomienky holokaustu? Nič nesvedčí pre dlhodobú trvanlivosť produktu Zem s geneticky zakotveným programom sebazničenia.
Osobitne rituály na križovatkách života – krst, svadba a pohreb – sú vhodné príležitosti na úvahy o posolstve evanjelia a jeho šírení, totiž o oslobodzujúcej božej láske. Dá sa na niečo podobné pomyslieť pri 65 miliónoch utečencov/migrantov v dnešnom svete? Cirkvi by tu mali byť pre tých, čo sú dole, nemajú šaty, hladujú a utekajú. Tu môžu byť cirkvi vzorom pre priateľské stretávanie sa ľudí.
Interview: Karin Müller/Kirchenbote.
Prameň: Wolf Südbeck-Baur, Wie Prominente glauben, ref.ch (Das Portal der Reformierten), 19. 1. 2016.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 117 v sobotu 25. augusta 2018.
Jedna odpoveď na “Ako veria švajčiarski prominenti?”
Prečítajte si 30. bod z Cvičení. Hľadajte slová: Boh je láska.