Americkí kognitívni psychológovia, zaoberajúci sa štúdiom vedomých a nevedomých poznávacích procesov, Ara Norenzayanová a Will M. Gervais našli štyri pôvodné typy vzniku ateizmu a k tomu patriace štyri typy ateistov. Ich nálezy protirečia bežnému predsudku, že náboženstvo má evolučné výhody proti ateizmu, ktorý je len neužitočným poblúdením v ľudských záležitostiach.
Štyri kvety
Pre svoju štúdiu The origins of religious disbelief (Pôvod náboženskej neviery) hľadali v empirických vyšetrovaniach religióznej viery a ateizmu faktory, ktoré pripúšťajú závery o vzniku ateizmu. Kognitívne a evolučné teórie často tvrdia, že ľudia sa intuitívne prikláňajú k viere a ateizmus teda vyžaduje tvrdú kognitívnu prácu. Norenzayanová a Gervais navrhujú širší teoretický rámec. No kým budete čítať ďalej, mohli by ste si – pokiaľ ste ateista alebo agnostik – položiť krátku otázku: Ako som sa ním vlastne stal?
Menovaní autori zastávajú stanovisko, že obidva javy – nábožnosť aj ateizmus – vznikajú v dôsledku kombinácie kognitívnych, motivačných a kultúrnych procesov učenia, ktoré sa dajú vysvetliť biologickou a kultúrnou evolúciou. Východiskom sú pre nich štyri podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa niekto stal nábožným. Človek musí:
- byť vstave vytvárať si intuitívne mentálne reprezentácie nadprirodzených bytostí (supernatural agents);
- musí mať z viery v také bytosti nejaký úžitok (zmysel, prednosť, útecha);
- musí mať kultúrne predpoklady, aby na také bytosti veril a prikladal im význam;
- musí zavrhnúť akúkoľvek ďalšiu racionálnu analýzu.
Ateizmus vzniká vtedy, keď sa pri týchto podmienkach niečo mení. To viedlo autorov k identifikácii štyroch skupín neveriacich, prípadne ľudí bez náboženského vyznania.
- typ – autistický ateista
Autizmus je vývojová porucha, ktorú charakterizujú deficity v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Vzniká u málo empatických ľudí, ktorým ťažko padne interpretovať vlastné a cudzie konanie (mentalizáciu). Kto sa nevie venovať vlastným a cudzím prianiam, úmyslom a myšlienkam, kto sa nevie vžiť do druhého, ten si ťažšie vytvorí mentálnu predstavu nadprirodzených bytostí. U takého človeka je intuitívny sklon vyvinúť náboženské pocity silne redukovaný. Preto vraj inklinujú autisti a muži skôr k ateizmu. Kto sa cíti oslovený, môže sa hnevať. Ale pochopte: Autori nevyhlasujú ateizmus principiálne za psychologický hendikep, ale len za jednu z jeho možností.
- typ – spokojný ateista
Autori sú toho názoru, že ateizmus vzniká najskôr u ľudí, ktorí žijú v relatívnej existenciálnej istote. Naproti tomu blízkosť smrti, choroba, trápenie, chudoba, nedostatok, samota, náhody a bezmocnosť motivujú skôr nábožnosť. Dlhodobé štúdie potvrdzujú, že v oblastiach postihovaných prírodnými katastrofami nábožnosť stúpa, ale len u tých, ktorí bývajú priamo postihnutí. A v severnej Európe, najmä v Škandinávii, sa nábožnosť vyskytuje najmenej. Ide tu o ateizmus na podklade materiálnej a duchovnej spokojnosti, ktorej je náboženstvo ľahostajné.
- typ – ľahostajný ateista
Empirický materiál vraj dosvedčuje, že ateizmus vzniká v kultúrach, ktoré náboženstvo neprežívajú a normatívne nepropagujú; teda v kultúrach, v ktorých sa dá nábožnosťou nahromadiť len malý sociálny a kultúrny kapitál. Pritom je všeobecná kultúra dôležitejšia ako rodinné zmýšľanie: deti z nábožných rodín v Škandinávii často nenasledujú predobraz svojich rodičov, pretože ich kultúrne prostredie málo honoruje náboženstvo. Zaujímavý je poukaz na to, že spoľahlivé sekulárne inštitúcie – politika, súdy a polícia – sa často vnímajú ako inštancie, ktoré vo veciach stability a ovládnutia životných situácií nahradzujú náboženstvo. Ateizmus teda nevzniká jednoducho tam, kde je náboženstvo neprítomné, ale tam, kde spoločenské inštitúcie sekulárnym spôsobom preberajú dôležité funkcie náboženstva. Pri 3. type ide teda o ateizmus na podklade existujúcich kultúrnych alternatív, ktorým je náboženstvo ľahostajné.
- typ – osvietený ateista
Samozrejme nie naostatok vzniká ateizmus aj racionálnym premýšľaním a analýzou, ktoré kognitívnou prácou prekonajú intuitívny sklon k nábožnosti. Intuitívne orientovaní ľudia sú podľa toho zameraní skôr na vieru ako na ateizmus. Keď sú veriacimi racionálnejšie povahy, prepadajú skôr intelektualizovaným náboženským koncepciám, napríklad deizmu alebo panteizmu. V rozličných pokusoch sa okrem toho zreteľne ukázalo, že aktivácia analytických procesov navádza rastúcu skepsu voči viere v nadprirodzeno. Na to stačí už nechať pokusným osobám rozlúštiť ťažko čitateľné písmo alebo pozorovať obrazy ako Rodinovu sochu Mysliteľ. Nie je pritom potrebná – ako sa často tvrdí – ohromná kognitívna námaha; stačí jemný situačný popud.
Rad príčin
4. typ ateizmu je teda jediný, ktorý predstavuje ozajstný protiklad k nábožnosti a odmieta ju. 1. typ zodpovedá skôr psychologickej nespôsobilosti k nábožnosti a varianty 2 a 3 sú prejavy ľahostajnosti voči všetkým náboženstvám.
Vcelku sa ateizmus javí ako mnohostranný jav. Podľa názoru autorov sú jeho štyri pramene v reálnom svete zväčša navzájom prepletené. Tým vysvetľujú multikauzálne, prečo, napríklad, vo vedeckom prostredí a v škandinávskych krajinách sa dá nájsť len tak málo religiozity. Rozhodujúca je práve zmes existenciálnej istoty, stabilnej vlády a sociálneho zabezpečenia v prostredí bez náboženských prezentácií, popri sekulárnych inštitúciách podporujúcich spoluprácu a pri vysokej úrovni vedeckého vzdelania.
Prv než dočítate, zadržte ešte raz dych a porovnajte tieto nálezy so svojou prvotnou osobnou odpoveďou: Tak prečo ste sa stali ateistom? Uvítame vašu odpoveď v podobe komentára.
Téza o evolučných prednostiach náboženstva je vedecky oveľa spornejšia ako často radostne tvrdievajú zástancovia náboženstiev. Nie je ani isté, či nábožnosť ako celok predstavuje vôbec nejaké vydarené evolučné prispôsobenie. Možno sú len jednotlivé znaky nábožnosti – ovládnutie možností, posilnenie spolupráce – evolučnými výhodami; nábožnosť je možno len vedľajší produkt iných prispôsobení bez priamej evolučnej prednosti. A možno je len brzdiacim javom niečoho a postupom evolúcie zmizne.
Svojím vyhodnotením mnohých empirických štúdií vyvrátili Norenzayanová a Gervais tvrdenia, že ateizmus je psychologicky povrchná, namáhavá a neznesiteľná nemiestna opovážlivosť, neudržateľná pre ľudskú intuíciu a kultúru. No ateizmus nevyžaduje viac vysvetľovania ako nábožnosť. Nie je to jednoducho nedostatok mentálnej kompetencie. Nie je vždy výsledkom nákladného kognitívneho sporu o údajne prirodzenú náboženskú intuíciu. Ateistické svetonázory a inštitúcie umožňujú rovnako úspešnú spoluprácu a ovládnutie možností.
Na konci článku predpovedajú autori historický proces prechodu ľudstva k budúcej hegemónii ateistických spoločenstiev.
Záver pre humanizmus
Humanizmus by sa nemal stavať nepriateľsky voči náboženstvu, pretože je rovnako málo ako ono poblúdením ľudských ciest. K tomu malé odbočenie: Prakticky je otázka, ako sa staviame k supernatural agents, často len druhoradá. Potom ide o humanizmus a nie natoľko o ateizmus. Rada nemeckých evanjelických cirkví (EKD) vydala v júni 2013 160-stranovú orientačnú pomôcku Rodinu treba posilniť ako spoľahlivé spoločenstvo. Rodina sa v nej rozumie v širokom humanistickom zmysle, pretože sa berú do úvahy aj patchworkové a homosexuálne partnerstvá.
V tejto súvislosti sa evanjelickí a iní biblickí fundamentalisti celoštátnej protestnej iniciatívy obávajú, že tradičné manželstvo medzi mužom a ženou sa takto znehodnotí a ekuména sťaží. Teológ a kňaz Hans-Gerd Krabbe zdôrazňuje, že protest prichádza zo stredu spoločnosti. Na začudovanie uvádza ako dôkazy mená ako Albrecht, knieža v Castell-Castell; knieža Christian z Bentheimu a zo Steinfurtu, ako aj niekoľko bývalých biskupov. Listinu podpísali skutočne predovšetkým šľachtici, lekári, právnici a profesori teológie. Ale z takého „stredu“ nevzíde pluralistická rodinná politika, berúca naozaj na vedomie, ako ľudia žijú, alebo by chceli žiť. Môže vzísť tak z ateizmu ako z náboženstva a mal by to byť moderný humanizmus, ktorý sa nezastaví ani pred osvietenými cirkevnými kruhmi.
Aj keby to bolo tak, že náboženstvo je úspešný produkt ľudského vývoja, neznamená to predsa, že rovnako úspešným produktom nie je, alebo by sa ním nemohol stať, aj ateizmus. Humanizmus sa môže bez obáv spoľahnúť na evolučné teorémy k vzniku náboženstiev, pretože tieto podrývajú nielen nárok na absolútnu pravdu jednotlivých náboženstiev, ale možno narážajú na evolučné výhody humanizmu a ateizmu. Evolučné prednosti sa často prisudzujú náboženstvu, no v sekulárnej spoločnosti ich môžu sprostredkovať humanistické hodnoty a praktiky. A keďže je to tak, diskutuje sa o otázke vzdania sa náboženstva vo verejnom priestore aj kontroverzne, a to až do Spolkovej centrály pre politické vzdelávanie. Kým Nikolaus Schneider, predseda evanjelickej EKD, sa zastáva nepostrádateľnej prítomnosti náboženstva vo verejnom priestore, rakúsky publicista Robert Misik považuje náboženstvo za principiálne zbytočné, pretože jeho užitočnosť nijako nevyváži škody, ktoré zapríčiňuje.
Pretože je to najmä premýšľanie a analýza, ktoré oslabujú nábožnosť a vedú k presvedčivej skepse – nie k ľahostajnosti – voči viere v nadprirodzené bytosti, potrebuje organizovaný humanizmus nielen sociálne, ale aj vedecky podložené vzdelávacie sídla.
Autor: Ralf Schöppner.
Prameň: Dr. phil. Ralf Schöppner, Wie wird man Atheist?, Diesseits.de, humanistický on-line magazín, 25. 9. 2013.
Preložil: Rastislav Škoda.
Poznámka prekladateľa:
Zachoval som paralelné používanie výrazov ateizmus a humanizmus, hoci mám k nemu výhrady. Podotýkam, že v indexe 406-stranovej knihy Richarda Dawkinsa The God Delusion sa výraz humanizmus nevyskytuje; hovorí sa len o ateizme; nie je ani v českom preklade Boží blud. V nemeckom preklade Der Gotteswahn je v indexe, pretože je v textoch vo vete: „Tým netvrdím, že ateizmus posilňuje morálku, ale pravdepodobne to platí o humanizme – etickom systéme, ktorý sa často spája s ateizmom.“ Druhé použitie je jednoslovná otázka „Humanizmus?“ bez odpovede.
Našiel som aj pravý opak Dawkinsa. V obsiahlom internetovom texte Jána Čipkára „Humanizmus, pluralizmus a demokracia ako sociokultúrne princípy tvorby a uplatnenia práva v európskom priestore“ sa nevyskytuje výraz „ateizmus“. Tento čarodejník premenil aj Platóna, Aristotela a Marxa na humanistov, čo sa nedá čítať.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 97 v sobotu 28. septembra 2013.