Investičné stimuly v rokoch 2017 – 2022

Investičné stimuly sú nástroje po­ru­šu­júce trhové prin­cípy.

Tento fakt si uvedomuje väčšina ekonómov aj po­li­ti­kov, no zá­ro­veň sú ob­ha­jo­vané ako ne­vy­hnutné a re­la­tívne lacné opatrenia na postr­če­nie eko­no­miky vpred, či vy­hrá­vanie medzi­ná­rod­ných sú­bo­jov o veľké súkromné investície.

Teoretické rozpracovanie témy investičných stimulov je dostupné v pub­li­kácii z roku 2013 pod náz­vom Investičné stimuly – Tvor­ba nových hod­nôt alebo pre­roz­de­ľo­vanie existu­jú­cich? Čitateľ v nej nájde aj spra­co­vané dáta o sti­mu­loch za ob­do­bie 2002 – 2012. Ďalšiu sadu dát sme spra­co­vali v roku 2017. Aktuálne pri­chá­dzame s no­vou pub­li­ká­ciou Inves­tičné sti­muly v rokoch 2017 – 2022.

Jej hlavné zistenia:

• V rokoch 2017 – 2022 sa udelilo 75 inves­tič­ných sti­mu­lov v cel­ko­vej hod­note vyše 272 miliónov eur na pro­jekty, ktoré mali vytvoriť do­kopy 9 575 pra­cov­ných miest.
• Priemerný náklad na jedno vytvo­rené pra­cov­né miesto bol 28 524 eur.
• Priemerná výška oprávnených inves­tič­ných nákladov do­siahla pri­bliž­ne 21,5 milióna eur (ekvi­va­lent 15 me­sač­ných mzdových nákladov za­mest­nanca s prie­mer­nou mzdou).
• Priemerná výška investičného stimulu pre­siahla sumu 3,6 milióna eur, teda asi 17 % z opráv­ne­ných inves­tič­ných nákladov. Jeden inves­tičný sti­mul mal v prie­mere vytvo­riť 128 pra­cov­ných miest.
• Relatívne náklady na inves­tičné sti­muly v po­rov­naní s pred­chá­dza­júcim obdo­bím klesli. Za sle­do­vané ob­do­bie do­sia­hol podiel inves­tič­ných sti­mu­lov 1,62 % objemu peňazí vybraných na dani z príjmu práv­nic­kých osôb.
• Košický a Trnavský kraj získali naj­väčší objem inves­tí­cií. Každý sti­mu­lo­val za sle­do­vané obdobie inves­tí­cie v hod­note tak­mer 360 miliónov eur.
• Kým analýza dát z rokov 2002 – 2016 od­ha­lila, že viac než 75 % objemu inves­tič­ných sti­mu­lov išlo do okre­sov s pod­prie­mernou ne­zamest­na­nos­ťou, za roky 2017 až 2022 počtom „zví­ťa­zili“ okresy s nad­prie­mernou ne­za­mest­na­nos­ťou. Sme­ro­valo tam cel­kovo cez 53 % štátnej pomoci.

Politika investičných stimulov napriek našej kritike po­kra­čo­vala aj v ob­do­bí 2017 – 2022. Oproti mi­nu­losti prišlo však k ich vý­raz­nej­šiemu nasme­ro­vaniu do okre­sov s nad­prie­mernou ne­za­mest­na­nos­ťou. Kon­krétne pa­ra­metre ude­le­ných sti­mu­lov (najmä sti­mul na jedno pra­covné miesto) sú však na­ďa­lej veľmi pre­men­livé, posta­vené viac-menej na ná­ho­de, teda na tom, aké inves­tície sú práve na stole.

INESS naďalej zdôrazňuje potrebu prejsť od sti­mu­lo­va­nia vybraných „víťazov“ prostred­níc­tvom inves­tič­ných sti­mu­lov k zlep­šo­vaniu pod­ni­ka­teľ­ského prostredia ako celku, ktoré pomôže plošne domácim aj zahra­nič­ným firmám na Slo­ven­sku, starým aj práve za­čí­na­jú­cim.

---

Autor: Martin Vlachynský.