Ako sa im darilo v testoch?
Čo iné môže byť pre spotrebiteľa symbolom letného cestovania než paštéta. Málokto s ňou nemal aspoň raz za život tú česť – či už v podobe desiaty do batoha alebo ako súčasť studenej večere.
Spotrebiteľský časopis dTest si v aktuálnom čísle 8/2023 pre testovanie vybral ten najtypickejší druh paštéty, teda pečeňovú.
Čerstvá pečeňová paštéta patrila medzi popredné delikatesy pri kráľovských dvoroch. S príchodom konzervovania sa z nej stala obľúbená potravina na cesty i na doma. Dnes si môžu spotrebitelia v obchodoch kúpiť chladené i konzervované pečeňové paštéty. Redakcia časopisu dTest sa zamerala na výrobky z oboch kategórií, pri ktorých zisťovala ich senzorickú kvalitu, koľko obsahujú tuku a soli; a čo všetko prezrádzajú na etiketách.
„Pri nákupe pečeňovej paštéty je dobré sa orientovať podľa názvu výrobku,“ hovorí Hana Hoffmannová, šéfredaktorka časopisu dTest.
A vysvetľuje prečo: „Vyhláška o mäse a mäsových výrobkoch definuje len dve z nich, a to pečeňovú paštétu a pečeňový syr. Oba výrobky majú byť vyrobené z krájateľného vareného mäsového výrobku [1] a musia obsahovať aspoň 25 % mäsa a 26 % bravčovej pečene. Zároveň nesmie mať viac než 40 % tuku a 70 % vody.“
Pokiaľ v obchode narazíte na výrobky označené ako pečeňový krém, paštéta s pečeňou, pečeňovka a mnoho ďalších podobných, dajte si pozor. Na tieto výrobky sa vyhláška nevzťahuje, a výrobcovia sa tak nemusia riadiť požiadavkami na obsah tuku, pečene alebo mäsa.
Základom testu celkom 22 vzoriek boli senzorické skúšky, pri ktorých panel odborníkov hodnotil chuť, vôňu, vzhľad a konzistenciu pečeňových paštét. Šesť výrobkov získalo súhrnnú dobrú známku (štyri z kategórie chladených a dve konzervy), zvyšok dostal uspokojivé známky. Konzerva Hamé Játrovka si za senzoriku odniesla dostatočné hodnotenie, odborníci jej vytkli napríklad mäkkú až mazľavú konzistenciu a výraznejšiu slanosť. Oproti tomu podobný výrobok od Hamé, zabalený v mäkkej vaničke, dopadol v senzorickom testovaní celkovo lepšie. „Játrovka ve vaničce“ mala zároveň zhruba dvakrát viac tuku (20,1 g/100 g) než tá v plechovke (8,59 g/100 g).
Množstvo tuku sa u väčšiny testovaných výrobkov pohybovalo medzi 20 až 30 g/100 g výrobku. Výsledky namerané v laboratóriu, žiaľ, nezodpovedali informáciám na etiketách. Väčšina paštét totiž obsahovala menej tuku, než bolo uvedené na obaloch. Pri dvoch potom bola zistená tučnosť vyššia než deklarovaná. Paštéta Váhala avizovala 24,9 g/100 g, ale laboratórium nameralo 37,8 g/100 g.
„Prekročenie deklarovaného obsahu tuku presahujúci úradne tolerovaných 20 % z udávanej hodnoty je v tomto prípade klamaním spotrebiteľa. Z tohto dôvodu dostala ‚Váhala Farmářská paštika‘ nedostatočnú známku, pretože nepresná deklarácia limitovala celkové hodnotenie,“ uvádza šéfredaktorka Hoffmannová.
A ako si paštéty viedli z hľadiska obsahu mäsa a pečene?
„Táto zásadná otázka ostáva nezodpovedaná. Obsah mäsa sa pri testovaní zisťuje nepriamou metódou na základe obsahu bielkovín, tuku a ďalších parametrov. Táto metóda však nedokáže rozlíšiť, koľko z toho pochádza z mäsa a koľko z pečene. Pri hodnotení sme preto porovnávali iba údaje na etiketách,“ hovorí za dTest Hana Hoffmannová.
A doplňuje: „Všetky pravé pečeňové paštéty a syry v deklarácii splnili nároky vyhlášky na aspoň 26% podiel pečene. Neraz bol uvádzaný obsah i výrazne vyšší.“
Naopak pri podielu mäsa upozornil dTest kontrolný orgán na možné porušenie predpisov. „Játrová paštika Uzeniny Příbram“ na etikete uvádza 20% podiel masa, pritom by podľa vyhlášky malo byť najmenej 25 % mäsa.
Kompletné výsledky testu pečeňových paštét s nákupným radcom nájdete na stránkach spotrebiteľskej organizácie dTest.
[1] Paštétou sa rozumie krájateľný varený mäsový výrobok, mäsová polokonzerva alebo mäsová konzerva. Pečeňová paštéta musí obsahovať bravčové mäso, bravčovú pečeň alebo hovädziu pečeň. Množstvo pečene v mäsovom diele musí byť najmenej 15 % hmotnosti.
Autorka: Lucie Korbeliusová.