Potopí alebo podporí českých spotrebiteľov?
Vláda v stredu prerokuje návrhy zákonov, ktoré majú do českého právneho poriadku zakotviť hromadné žaloby. Nástroj má spotrebiteľom uľahčiť vymáhanie nárokov, podporiť férovú hospodársku súťaž i odľahčiť zavalené súdy. Súčasná podoba návrhov je však týmto cieľom vzdialená a spotrebiteľom podstatnú zmenu neponúka.
Silnejší protivník, vysoké vstupné náklady a vidina dlhotrvajúceho sporu, navyše s neistým výsledkom, to sú dôvody, prečo celý rad spotrebiteľov nad svojimi nárokmi radšej mávne rukou. Žiaľ, to je práve to, na čo sa nepoctiví podnikatelia a šmejdi [1] pri svojom počínaní spoliehajú. Pokiaľ sa totiž stovky či tisíce nepoctivo získaných korún, ktoré sa nevyplatí vymáhať, zhromaždia u jedného nepoctivca, stanú sa z nich ľahko milióny, a to milióny neoprávnene vybrané z vreciek spotrebiteľov. Pri nepoctivo získaných prostriedkoch možno v neposlednom rade sledovať tiež nečestne získanú výhodu v konkurenčnom podnikateľskom prostredí.
K odstráneniu prekážok, ktoré spotrebiteľom bránia nároky vymáhať, majú slúžiť práve hromadné žaloby. Obdobné nároky spotrebiteľov zhromaždí jediný žalobca, v našom prostredí spotrebiteľská organizácia, a žaluje ich dohromady v rámci jedného súdneho konania. Tým sa vyrovnajú sily medzi poškodenými spotrebiteľmi a šmejdmi, nedochádza k plýtvaniu nákladov ani kapacít súdov. Navyše je eliminované riziko, že jednotlivé porovnateľné prípady spotrebiteľov budú rozhodované odlišne. K tomu, aby mohol systém hromadných žalôb fungovať opísaným spôsobom, je však potrebné zaviesť také opatrenia, ktoré spotrebiteľov nebudú od vymáhania nárokov odradzovať, a zároveň vytvoriť udržateľné podmienky spotrebiteľským organizáciám. Na ne sú totiž v súdnych sporoch prenesené všetky riziká a zodpovednosť. Ani jednu z podmienok však súčasné návrhy nespĺňajú.
dTest svoje výhrady k súčasným návrhom prezentoval okrem iného v rámci oficiálneho pripomienkového konania, kde rovnako predstavil vlastné odporúčanie inšpirované zahraničnými právnymi úpravami. V drvivej väčšine však ministerstvo spravodlivosti návrhy dTestu nevypočulo.
„Zásadné výhrady máme proti takzvanému prihlasovaciemu režimu (opt-in). V tomto režime sa prípadné závery súdu netýkajú všetkých poškodených spotrebiteľov, ale len tých, ktorí sa aktívne, včas a stanoveným spôsobom ku konaniu prihlásia, čo podstatu hromadného konania do značnej miery paralyzuje,“ vysvetľuje Eduarda Hekšová, riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest.
A dodáva: „V režime opt-out možno získať odškodnenie pre väčšiu skupinu poškodených spotrebiteľov, a pri nižších škodách je možné rovnako oprávnene očakávať, že spotrebitelia nebudú svoje nároky vôbec uplatňovať z dôvodu racionálnej apatie.“
Prihlasovací režim tiež nedisponuje potrebným odstrašujúcim preventívnym účinkom.
„V situáci, keď si šmejd je vedomý, že odškodnenie vyplatí len zlomku poškodených, vyplatí sa mu v protiprávnom konaní ďalej pokračovať,“ upozorňuje riaditeľka dTestu.
Zásadné výhrady dTest vznáša tiež kvôli úplne marginalizovanej podpore spotrebiteľských organizácií, ktoré jediné môžu byť žalobcom podľa súčasných návrhov. Podľa doterajšieho stavu návrhov upravených legislatívnou radou vlády sa očakáva, že spotrebiteľské organizácie budú v podstate konať vo verejnom záujme, pričom sú na nich kladené vysoké nároky typické skôr pre správne orgány či súdy. Návrhy však neodpovedajú na otázku, z čoho majú neziskové spotrebiteľské organizácie celý systém hromadného konania financovať, aby všetkým nárokom a očakávaniam vyhoveli. Nejde pritom len o náklady na prípravu súdneho konania samotného, vrátane všetkých potrebných analýz a spolupráce s advokátmi. Ide tiež o náklady na povinné informovanie o hromadnej žalobe, o ktorej bude rozhodovať súd. Príznačné pre návrhy je, že za nesplnenie povinností žalobcovi nehrozí len neúspech v spore, ale tiež pokuta vo výške až 5 miliónov českých korún. Za týchto podmienok sa žiadna rozumná spotrebiteľská organizácia do hromadných žalôb zrejme nepustí. A šmejdi budú naďalej pokojne žiť a profitovať zo svojich obchodných modelov založených na porušovaní spotrebiteľských práv.
Povinnosť implementovať hromadné žaloby do právneho poriadku plynie zo záväzných predpisov Európskej únie. Lehota pre ich zavedenie uplynula 25. decembra 2022 a od júna 2023 už mal byť zákon dokonca účinný.
„Pripomínam, že návrh zákonov spojených s hromadným konaním ležal rok a pol bez pohnutia už v minulej snemovni. Po dlhoročnej strastiplnej ceste tu máme ďalšie návrhy, ktorých podoba nám však skôr pripomína povinné odškrtnutie čiarky na zozname povinností člena EÚ, než snahu vytvoriť moderný, a predovšetkým funkčný systém k posilneniu vymáhateľnosti spotrebiteľských práv. V tejto veci nejde len o spotrebiteľov, ale i o poctivých podnikateľov, ktorí pri dodržiavaní zákonov sú vždy v nevýhode oproti šmejdom,“ uzatvára Eduarda Hekšová zo spotrebiteľskej organizácie dTest.
Doterajší vývoj na ceste k zavedeniu hromadných žalôb, dTest komentuje v článku Za hromadné žaloby, bráňme sa spoločne.
Pokiaľ spotrebitelia majú otázky k tejto téme, alebo majú názor, že ich problém by mohol byť riešený hromadnou žalobou, môžu sa pre radu a konzultáciu obrátiť na bezplatnú spotrebiteľskú poradňu dTestu, a to elektronicky alebo telefonicky na číslo 299 149 009 (Česko).
Autorka: Lucie Korbeliusová.
[1] – Slovo šmejd (pl. šmejdi) sa prevzalo z češtiny ako citátový výraz (z názvu českého dokumentárneho filmu), ktorý sa v slovenčine používa iba na pomenovanie neserióznych organizátorov predajných akcií zameraných na dôchodcov. Na pomenovanie nekvalitných výrobkov v oficiálnom jazykovom prejave odporúčame používať pomenovanie nepodarok alebo brak, alebo dvojslovné výrazy ako nekvalitný (chybový, chybný, kazový, poruchový) výrobok (tovar).
Poznámka Jána Paradu: A ako sa spisovne jednoslovne nazývajú neseriózni organizátori predajných akcií zameraných na dôchodcov? Slová „podvodník, podvodníci“ to celkom dobre nevystihujú. Pozri: Šmejd je príkladom neochoty prijať cudzie slovo do slovenčiny.