Jeffrey Dahmer bol viacnásobný vrah.
O Dahmerovi som sa prvý raz dozvedel pri čítaní knihy Polemika o viere, s podtitulom „Keď rozum klepe na božie dvere“, ktorú v roku 2002 napísal Adam Roman.
Na 85. strane sa nachádza esej Veľká noc. Tam Dahmera spomenul takto:
„Od božieho obrazu sa človek najviac vzdialil v hlúposti stredovekých scholastikov a inkvizítorov, v spupnosti a bohorovnosti premnohých mocnárov, v zločinnosti Stalinových gulagov a Hitlerových spaľovní ľudí, v činoch takých masových vrahov ako boli Alžbeta Bátoriová alebo Jeffrey Dahmer.“
V knihe je použité slovo hromadných, ktoré Adam Roman neskôr nahradil slovom masových. Je to jedno. Isté je, že ide o sériového vraha.
Jeffreyho Dahmera spomenul Adam Roman ešte 21. marca 2001 v eseji O postoji niektorých vedcov k náboženskej viere:
„Naozaj považujete pápeža Alexandra VI. (občianskym menom Rodrigo Borgia), ktorý mal štyri nemanželské deti, za nástupcu Krista na zemi? A nakoniec, naozaj veríte, že človek, ktorý počas celého svojho života nikomu vážne neublížil, iba neuveril v ‚spásonosné‘ učenie akejsi pochybnej cirkvi, je horší než Jeffrey Dahmer, ktorý zavraždil 17 mužov, pred smrťou im vŕtal lebky, cez otvor do nich vstrekoval mravčiu kyselinu, súložil s takto dokaličenými obeťami a potom i s mŕtvolami, ich telá varil a žral, ale nakoniec vo väzení našiel cestu k ‚pokániu‘ a prijal všetky ‚svätosti‘?? Tešíte sa na stretnutie s Dahmerom v raji? Budete sa spolu s ním kochať pohľadom do tváre Pánovej? Toto všetko podporujete svojou autoritou? Aj toto je totiž obsahom viery, ktorá podľa vás nie je v rozpore s vedou!“
V eseji Márnotratný syn z 10. novembra 2001 Adam Roman napísal:
„To nepochopiteľné, čo sa má podobenstvom o márnotratnom synovi vysvetliť, je vzťah boha k hriešnikovi. A ten je naozaj pozoruhodný: ‚taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánia‘. (Lk 15, 7). Neviem z akých dôvodov majú anjeli plesať nad obrátením 17-násobného vraha Jeffreyho Dahmera, ale pripusťme, že budú plesať. Má toto nepochopiteľné plesanie rovnaké objasnenie ako radosť otca nad synom, ktorý ‚bol mŕtvy, a ožil‘? (Lk 15, 24).“
V eseji Strobelova „Kauza viera“ kritizuje hrubé nedostatky autora knihy.
„Ako sa, preboha, môžu tieto zvrhlé úvahy, citované Strobelom, vyhlasovať za základ univerzálnej morálky? Ak má byť morálka univerzálna, má predsa nájsť podporu a uznanie u všetkých ľudí, bez rozdielu vyznania. Ale ako môže ateista akceptovať ‚vysvetlenie‘, že jeho dcére, zversky znásilnenej a zavraždenej nezdržanlivým sadistom, ‚môže boh vrátiť život‘? Ako by mohol byť spokojný ateistický filozof Bertrand Russell s predstavou o vlastnej hlbokej amorálnosti, a súčasne vznešenej morálnosti masového vraha Jeffreyho Dahmera? Ak túto absurdnú a zvrátenú predstavu neprijal, ešte mu nejaký stupídny teológ bryzgol do tváre, že sa dopustil ‚pýchy‘, lebo si dovolil posudzovať samého boha!“
Teraz čítam časopis Život č. 19/11. 5. 2023. Na 52. strane v rubrike História je článok Monštrum z Milwaukee. Autorka Mária Mišovičová v článku píše:
„Na prvý pohľad vyzeral úplne obyčajne. O to desivejšie boli zverstvá, ktoré Jeffrey Dahmer (1960 – 1994) vykonal. O život pripravil sedemnásť mužov, uchýlil sa ku kanibalizmu aj k nekrofílii.“
O jeho znovuzrodení napísala:
„Po uväznení sa Jeffrey Dahmer pustil do štúdia Biblie a vyhlasoval o sebe, že sa z neho stal znovuzrodený kresťan. Napriek týmto náboženským výstrednostiam svoje správanie nezmenil. Dostával sa do konfliktov s dozorcami i so spoluväzňami. Tých napríklad provokoval tak, že z jedla, zo zemiakov alebo špagiet veľmi verne napodobnil zohavené končatiny ľudských tiel a dotvoril ich kečupom.“
Dahmerov život ukončil spoluväzeň Christopher Scarver.
V diskusii uvítam vaše názory na Dahmera. Najlepšie by bolo, keby sa vyjadrili znovuzrodení kresťania.
Autor: Ján Parada.