Voda alebo čaj poslúžia lepšie.
Kolové nápoje, to nie je len Coca-Cola a Pepsi Cola. Trh ponúka celý rad alternatív, počínajúc značkami z privátnych obchodných reťazcov až po kolovú limonádu v bio kvalite. Spotrebiteľský časopis dTest do laboratória poslal celkom 15 vzoriek kolových limonád, u ktorých nechal porovnať chuť, obsah cukru, kofeínu a kyseliny fosforečnej. A pretože sa Coca-Cola a Pepsi Cola predáva po celom svete, pozrel sa aj na rozdiely medzi českými, poľskými a nemeckými výrobkami. Jedna testovaná vzorka nepríjemne prekvapila.
Kolovou limonádou sa rozumie sýtený sladený nápoj obsahujúci extrakt z kolových orechov a kofeín. Ďalším typickým znakom je potom hnedá farba a prídavok kyseliny fosforečnej.
„Z tohto dôvodu sme do nášho testovania nezahrnuli Kofolu – so zvyškom vzoriek by bola neporovnateľná, pretože neobsahuje ani extrakt z kolových orechov, ani kyselinu fosforečnú,“ vysvetľuje Hana Hoffmannová, šéfredaktorka časopisu dTest, absenciu populárneho nápoja v redakčnom výbere.
Do testu sa vybrali klasické varianty obsahujúce cukor. Z českých obchodov pochádza 11 vzoriek, pre tie ďalšie vyrazil dTest do Nemecka a Poľska.
„Tie najznámejšie značky sa totiž vyrábajú v každej krajine zvlášť z jednotných sirupov, preto nás to priamo lákalo k cezhraničnému porovnaniu,“ približuje Hana Hoffmannová z dTestu.
Poradie výrobkov bolo stanovené na základe zistených hodnôt obsahu cukru, kofeínu, kyseliny fosforečnej, vybraných deklarovaných údajov o zložení a senzorického hodnotenia. Sporné vlastnosti, ktoré kolovým nápojom vyčítajú ich odporcovia – teda vysoký podiel cukru, prítomnosť fosforu alebo kyslý charakter – testy potvrdili. Cukru je v týchto limonádach skutočne veľa, okolo deviatich kôstok na pol litra. Najnižšie množstvo cukru mala z testovaných vzoriek Pepsi Cola zakúpená v Česku (6,7 g cukru/100 ml), naopak najvyšší potom Royal Crown Cola 1905 (11,4 g/100 ml). Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by denný príjem voľných cukrov nemal presiahnuť 50 g; za ideálnu porciu sa považuje 25 g cukru za deň.
„Jeden 200 ml pohár kolového nápoja priemerne pokryje viac než tretinu maximálnej dospelej dávky. Tieto nápoje tak môžeme považovať za jedny z najvýdatnejších skrytých zdrojov cukru v jedálničku, a nemali by sme na nich stavať pravidelný pitný režim,“ upozorňuje šéfredaktorka Hoffmannová.
Ďalšou diskutabilnou prísadou (ingredienciou) kolových limonád je kyselina fosforečná (E 338) podieľajúca sa na ich typickej chuti. Laboratórium zistilo, že namerané hodnoty pri testovaných vzorkách sú v poriadku a zmestia sa do limitov podľa európskych predpisov (do 700 mg/l). Limonáda Bohemsca v súlade s bio deklaráciou neobsahovala E 338 vôbec. Žiaľ, to sa ale nedá povedať o obsahu konzervačných látok, ktoré kolové limonády vlastne príliš nepotrebujú, pretože nízke pH a sýtenie oxidom uhličitým fungujú podobne. Výstupy laboratória ale ukázali nepríjemné prekvapenie. Okrem značky Zon sa prítomnosť konzervačnej látky sorbanu draselného (E 202) potvrdila u limonády Bohemsca Bio Cola, navyše v pomerne vysokej koncentrácii 204 mg/kg.
„Ide o dvojnásobný problém – etiketa použitie konzervačných látok neuvádza a navyše tieto látky nie sú pre výrobu bio potravin povolené. Na nami zistené porušenie pravidiel sme upozornili kontrolné orgány,“ uzatvára hodnotenie šéfredaktorka dTestu Hana Hoffmannová.
Kompletné výsledky sú k dispozícii v aktuálnom čísle časopisu dTest a na stránke organizácie.
Autorka: Lucie Korbeliusová.