Tlačová správa Rady pre ekonomický rast strany Sloboda a Solidarita (SASKA) k riešeniam pre zdecimované samosprávy.
Samosprávy sú vo veľmi ťažkej situácii, za ktorú nesie zodpovednosť Igor Matovič a jeho bagrom pretlačený rodičovský bonus, pripomína Rada pre ekonomický rast strany Sloboda a Solidarita (SASKA).
Matovičov rodičovský bonus je naplno viditeľný a pre samosprávy zničujúci, keďže peniaze, ktoré dostali rodiny, vzal práve mestám, obciam a krajom. Samosprávy toto riešenie úplne zdecimovalo. Rada pre ekonomický rast preto navrhuje zmenu financovania samospráv tak, aby vedeli svoju činnosť vykrývať zo širšieho daňového mixu. Teraz im financie prúdia len z daní z príjmu fyzických osôb.
„Mestá, obce a kraje sú mesiac po mesiaci v ťažšej a ťažšej situácii, keď im na účty prúdi v porovnaní s minulým rokom stále menej a menej peňazí. A to pri aktuálnej ešte stále dvojcifernej inflácii, ktorá zasahuje a zvyšuje výdavky samospráv. Celú absurdnosť balíčka pre rodiny si uvedomovala aj Hegerova vláda, ktorá schválila a samosprávam na účet poslala necelých 245 miliónov eur z dane z príjmu právnických osôb. Transfer dostali v apríli, no nepokryje to celý výpadok približne 780 miliónov eur, ktorý spôsobilo zvýšenie daňového bonusu,“ vysvetlil predseda Rady pre ekonomický rast a tímlíder SASKY pre verejné financie Marián Viskupič.
Dodal, že bývalý premiér im sľúbil ešte dodatočnú finančnú pomoc, ktorej časť však úradnícka vláda blokuje.
Marián Viskupič: „Finančná situácia štátu je rovnako ťaživá, ale toto len dokazuje, ako neprijateľne a nezmyselne Igor Matovič presadil svoje.“
Jednostranná viazanosť samospráv len na výnos dane z príjmu fyzických osôb kriví motivácie miest, obcí a krajov; a zároveň nezaručuje stabilné financovanie a spôsobuje pnutie vo vzťahu medzi štátom a samosprávami. SASKA prináša dve konkrétne riešenia. Prvým je zmena daňového mixu pre financovanie samospráv tak, že peniaze im budú prúdiť z dane z pridanej hodnoty, z daní z príjmu fyzických osôb, ako aj z daní z príjmu právnických osôb. Tento mix bude podobný hlavnému daňovému mixu štátu.
„Popri vyššej stabilite a širšiemu pohľadu obcí na daňovú politiku štátu to prinesie aj vyššiu mieru predvídateľnosti pri plánovaní rozpočtov samospráv. Predošlé roky jasne ukázali esenciálnu úlohu samospráv vo fungovaní krajiny a zároveň kontraproduktívnosť rozporov medzi centrálnou a samosprávnou úrovňou riadenia,“ vysvetlil Marián Viskupič.
Samosprávy sú z pohľadu potrieb občanov k nim najbližšie a najlepšie poznajú ich problémy. Musia byť však motivované, aby dokázali tieto problémy efektívne riešiť, a teda musia mať dostatok zdrojov na kompetencie, ktoré majú.
„Samosprávy momentálne nie sú dostatočne motivované vytvárať podmienky pre ekonomické aktivity na svojom území a priťahovať tak domácich či zahraničných investorov,“ povedal predseda Rady pre ekonomický rast Marián Viskupič s tým, že druhým naším riešením je preto fiškálna decentralizácia.
Znamená to, že treba prehodnotiť financovanie tak, aby časť z daňových príjmov samospráv tvorili dane z ekonomických aktivít priamo na ich území a z daní z príjmov občanov žijúcich na danom území. Aj v prípade obcí, miest a krajov sa musí podľa Mariána Viskupiča ekonomická aktivita oplatiť. SASKA preto navrhuje postupné 4-ročné zvyšovanie motivácie pre samosprávy, keď sa bude percento z jednotlivých daní rok čo rok zvyšovať, čo bude bonusom k základne nastavenému financovaniu samospráv.
„Na týchto dvoch príkladoch jasne dokazujeme, že SASKA je jediná strana, ktorá dokáže zabezpečiť ekonomický rast. Ten je totiž jedinou cestou, ako stabilizovať verejné financie Slovenska. Zvyšovanie daní hospodársky rast tlmí, čo konzistentne tvrdíme dlhé roky, takže akékoľvek zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia bude pre nás vždy červenou čiarou,“ dodal Marián Viskupič.
V nepriaznivej finančnej situácii však nie sú len samosprávy, ale celá krajina. Inštitút finančnej politiky rezortu financií upozornil, že neudržateľný vývoj verejných financií v dôsledku vysokých deficitov a zadĺženia Slovenska sa dá vyriešiť jedine konsolidáciou, a teda znížením výdavkov alebo zvýšením príjmov do rozpočtu. Člen Rady pre ekonomický rast Martin Barto upozorňuje, že konsolidáciu je nutné uskutočniť prorastovými opatreniami a podstatne efektívnejšími verejnými výdavkami.
„Nezvyšovanie celkového daňovo-odvodového zaťaženia, zjednodušenie podnikania, predvídateľnosť a stabilitu ekonomického prostredia považujeme za kľúčové prorastové opatrenia pre budúcu vládu,“ vysvetlil Martin Barto.
Rada je presvedčená, že časť rozpočtových výdavkov nie je efektívna najmä preto, že sú plošné, a nie adresné.
„Transféry z rozpočtu fyzickým a právnickým osobám musia byť adresné, a teda musia smerovať len k tým, ktorí to skutočne potrebujú,“ vyjadril sa Martin Barto.
Na záver Martin Barto dodal, že konsolidácia verejných financií sa bude musieť uskutočniť v niekoľkých krokoch počas dlhšieho obdobia. Pričom podľa neho platí, že vyšší ekonomický rast napomôže konsolidácii; a tlak na redukciu výdavkov tak bude miernejší.
Autorka: Ivana Nittmannová, komunikačné oddelenie SASKY.