Hlboko veriaci neverec Einstein

Esej V. L. Ginzburga „O ateizme, materializme a ná­bo­žen­stve“ v Zošitoch humanistov č. 80 vyvolala protest čitateľa Dominika Filippa proti údaju, že Einstein bol ateista.

Vyvinula sa z toho diskusia, v ktorej som bránil stanovisko Ginzburga a Dominik pripisuje Einsteinovi presvedčenie o existencii Boha ako autora „in­te­li­gentného a nád­her­ného plánu, ktorý sa prejavuje v prírode“ (Paleyov hodinár, prípadne inteligentný dizajnér).

Bolo to spomenuté v komentári na webovej stránke Zošity humanistov (január 2010).

---

Poznámka Jána Paradu:Pre pochopenie súvislostí sem vkladám diskusné príspevky, ktoré boli uverejnené; na ktoré sa v prípade Dominika odvoláva Rastislav Škoda.

Dominik 7. 1. 2010 komentoval: „Hmm, Vitalij Lazarevič, vždy som si myslel, že veda by mala viesť k pravde. Ale veta ‚Môžeme už len zopakovať, že najväčší fyzik XX. storočia, Albert Einstein, bol ateista.‘ sa bude musieť zopakovať ešte 99-krát, aby sa stala pravdou.

Zmysel pre pravdu je, zdá sa, dosť ošemetná vec. Vyzerá, že k nemu ne­vyhnut­ne ne­ve­die ani ná­bo­žen­stvo, ani ateizmus, ani veda. Kde ho teda hľadať?“

Ja som na to 8. 1. 2010 reagoval pod prezývkou Lemmy: „V prí­pa­de Einsteina sa dá vy­chá­dzať z jeho vlastných životných postojov, i názorov. Čo je na nich ná­bo­žen­ské? Nič! Mne takéto reči okolo chabej snahy o obranu ná­bo­žen­stva za každú cenu pri­po­mí­najú nič ne­ho­vo­riaci výrok, alebo zmä­točný výrok, že všetci sú veriaci. Potom aký má význam slovo veriaci pre samotných veriacich (v ná­bo­žen­skom význame), keď tvrdia, že všetci ľudia sú veriaci? Gumový význam. Čo vlastne chcú veriaci, myslím doslovne teistov, do­siahnuť tým, že budú každého tlačiť do po­zí­cie veriaceho? To nie je prvý prípad, kedy sa stretávam s tým, že o ľuďoch, u ktorých je zreteľný ne­ná­bo­žen­ský postoj, sa tvrdí, že veď aj oni sú veriaci.

Einstein žil predsa v istom prostredí, v ktorom zrejme nemal takú motiváciu hovoriť otvo­re­nej­šie. Veď taký vlažný postoj vidím aj u ľudí dnes. Z ich konania je jasne vidno, že nie sú náboženskí, ale akoby ešte vnímali tlak okolia, že patrí sa tváriť akoby boli veriaci. Také je moje po­zo­ro­va­nie ľudí. Stačí vedieť, ako žil Einstein, a ako sa vyjadroval o ná­bo­žen­ských otázkach, a ja na ňom nevidím nič závažné, z čoho by sa dalo usúdiť, že bol veriacim vo význame ná­bo­žen­ský (teistický) veriaci.“

A vo svojom príspevku som na konci pridal odkaz na článok Ľudská stránka Alberta Einsteina.

A Dominik 8. 1. 2010 ešte reagoval: „Einstein výslovne povedal, že nie je ateista (str. 48 v linke dole). Nebol veriaci v tra­dič­nom zmysle ani, ako sa vyjadril, neveril v židovsko-kresťanský výklad osobného Boha ktorý riadi osud človeka, ale rešpektoval ho (str. 51); navyše striktne roz­li­šo­val medzi svojím chápaním ne­o­sob­ného Boha a ateizmu. Voči náboženstvu a jeho prejavom mal viaceré, možno mnohé výhrady a ne­prak­ti­ko­val ho. Ale bol to človek s hlbokým vnútorným náboženským cítením, presvedčený o  existencii jedného Boha ako autora in­te­li­gentného a nádher­ného plánu ktorý sa v prírode prejavuje. Myslím, že naj­lep­šie jeho vieru vystihujú slová.

‚Moja nábožnosť spočíva v po­kor­nej úcte pred ne­ko­neč­ne nad­ra­de­nou duchovnou silou, ktorá sa odhaľuje v jemných detailoch, ktoré sme schopní svojimi krehkými a omyl­nými zmyslami rozpoznať.‘

A ešte jeden citát: ‚Z pohľadu takejto harmónie kozmu, čo som, z môjho ohraničeného chápania, schopný rozoznať, sú tu stále ľudia, ktorí hovoria, že Boh nie je. Ale čo ma naozaj hnevá je, že ma citujú na podporu svojich názorov.‘

Odkazy na strany sú z do­ku­mentu Princeton University Press a tu sú citáty z jeho kníh, rozhovorov a mono­grafií www.stephen­jay­gould.org/ctrl/quo­tes_ein­stein.html.“

Dominik pod článkom Hlboko veriaci neverec Einstein 22. 1. 2010 napísal: „Rastislav, viete v čom je problém? Ľudia majú silnú tendenciu zmiešavať dve rozličné veci; vlastnú vnútornú vieru v Boha a oficiálne náboženské organizácie. To, že mnohým veriacim tieto pojmy splývajú tiež, ne­zna­me­ná, že sú totožné. Pokiaľ ateisti kritizujú prejavy ne­zná­šan­li­vosti alebo násilia zo  strany náboženstiev, všetko je v poriadku. Pokiaľ vyjadrujú nesúhlas s osobnými praktikami veriacich (vierouka, ceremónie, tradície, modlitby) alebo i so sa­mot­nou existenciou Boha, tiež je všetko v poriadku. Ak však začnú veriacich ponižovať alebo zosmiešňovať používajúc magické formuly typu ‚Boh neexistuje, veda ho nedokázala‘ alebo ‚máme tu vedu a vieru už moderný človek nepotrebuje‘, potom si ateista sám vystavuje vysvedčenie o ne­po­cho­pení viery a vedy súčasne. Bojovní ateisti majú obzvlášť problém tieto veci rozlišovať, ale aby som bol spravodlivý, rovnaký problém s tým majú aj bojovní veriaci, politici alebo ideo­ló­govia. Problém teda nie je v ateizme alebo náboženstve, ale v ľuďoch, spolkoch, spo­lo­čen­stvách a organizáciach, ktoré za nimi stoja; jedným slovom v stá­do­vitom sklone človeka, ktorý takéto spoločenstvá posilujú a k čomu prirodzene inklinujú z mocenských, prestížnych alebo ekonomických dôvodov.

Einstein sa preto, podľa mňa veľmi správne, ostro dištancoval od všetkých na ideologických základoch postavených spoločenstiev, či už sú pod ke­pien­kom náboženstva, ateizmu alebo nejakej ideológie. Vedel veľmi dobre, že i tie najkrajšie a naj­vzne­še­nejšie myš­lienky a pohnútky sú skôr či neskôr pošpinené ľudskou nízkosťou, ktorá si neraz drzo a bezo­styšne tieto myšlienky prisvojí a využije na po­sil­ne­nie svojej nízkosti. V dejinách nebola azda jediná výnimka z tohto pravidla. Einstein správne pochopil, že skutočná viera (a vlastne aký­koľ­vek autentický postoj) môže byť len in­di­vi­du­álna a vnú­torne pre­ží­va­ná, a len na základe takej sa môže zdola vytvoriť opravdivé náboženské spoločenstvo; takto asi vyzerali prvé kresťanské zbory. Preto je dôležité počúvať Einsteinove slová samotné, ak chceme pochopiť jeho chápanie Boha a ná­bo­žen­stva. Je pritom jedno, či ide o osobného alebo ne­o­sob­ného Boha. Oba aspekty sú tak či tak zastúpené v nejakom existujúcom náboženstve. To, čo je rozhodujúce je jeho prvotný pôvod ako duchovného princípu, príčina všetkého existujúceho a dômyselná architektúra sveta, teda príroda a jej zákony v najširšom zmysle. V tomto ponímaní je Einsteinov Boh úplne zrejmý. Dôležitý je ale aj Einsteinov postoj k Bohu. Nejde len o nejaké nezaujaté konštatovanie, že všetko je tak ako je, ale ide o hlboký a pokorný obdiv pred touto silou, ktorej hĺbku človek nikdy neobsiahne pre svoje prin­ci­pi­álne ob­me­dze­né schopnosti vnímania a chá­pa­nia. A takýto Boh už môže citovo uspokojovať. Už len samotný tento postoj, zdá sa mi, je na míle vzdialený ateistickému chápaniu, nehovoriac už o jasnom Einsteinovom vyjadrení sa priamo na adresu ateizmu. Ak niekto nechce tieto fakty vidieť alebo prijať, určite to nie je problém Alberta Einsteina.

Ten podstatný rozdiel v porovnaní s ateizmom vidím práve v ne­dosta­točnej pokore a obdive nad skrytým majestátom všetkého jestvujúceho, v sa­mo­zrej­mosti všetkého a v naivnom seba­ve­do­mí pochopiť všetko rozumom cez videné, pozorované a odmerané. Ako som už ukázal (a už dávno mnohí významní vedci a filozofi), veda nemá žiadnu kom­pe­ten­ciu sa meritórne vyjadrovať k otázke existencie Boha. Ak príde bojovný ateista a povie, že Boh neexistuje argu­men­tujúc vedeckým poznaním, ani nevie o čom vlastne hovorí. Hovorí vlastne o svoje viere v ne­existen­ciu Boha bez toho aby si svoju vieru vôbec uvedomil. Teda nedostal sa ešte ani na úroveň poznania, aby odhalil, že jeho postoj je v sku­toč­nosti len akási viera. V tomto smere sa mi zdá postoj (úprimného) veriaceho opravdivejší; on o svojej viere aspoň vie a nevydáva ju za všeo­becné poznanie. Paradoxne tak môže ateista upadnúť do väčšej ira­cio­nál­nosti ako jeho veriaci súputník. Ateisti by si teda mali dať pozor, aby nevytvorili nejaký nový podivný druh náboženstva bez toho, aby si to uvedomili.

Toto bol skôr krajný príklad ateizmu. Poznám veľa ateistov, ktorí vedia ako sa veci majú, sú tolerantní a ich ateizmus je založený na iných, často vážnych dôvodov, ktoré sa nedajú odbiť. Oni rešpektujú mňa a ja rešpektujem ich, neposudzujem a ne­od­su­dzu­jem ich osobný postoj. Ak Boha v tej či onej podobe k svojmu životu ne­potre­bujú, ak­cep­tujem to; mne osobne by to nestačilo. A pokiaľ sa jeden chce o postoji toho druhého niečo dozvedieť, určite sa to dá, pokiaľ je záujem. Otázka je, či ten záujem je alebo ide len o preťahovanie sa lanom.

Názor, ako som ho prezentoval, by rovnako platil aj pre mnohých veriacich.“

23. 1. 2010 som dodal: „…používajúc magické formuly typu ‚Boh neexistuje, veda ho nedokázala‘ alebo ‚máme tu vedu a vieru už moderný človek nepotrebuje‘, potom si ateista…

Takí ateisti nás nezaujímajú, lebo ide o ateistov, akých si možno vyrábajú samotní teisti, v našich končinách môžeme pokojne hovoriť o kresťanoch, namiesto všeobecného pomenovania – o teistoch.

Je to skôr naopak. Kresťania sa snažia zneužívať situáciu napríklad tak, že hovoria: dokáž, že boh nie je… bla, bla, bla… Poukázal som na to už pri Sne­hu­lienke. Žiaľ, ne­po­cho­pil si to. A pre nás neplatí ani to druhé, že vieru ne­po­tre­bu­jeme. Iste, takúto, akú prezentujú teisti, takú ne­po­tre­bu­jeme. Problém vidím opäť v zne­u­žití slov. Však to je otrasné, ak slovo viera si kresťania osobujú akoby existovala len kresťanská, alebo teistická, presnejšie len náboženská viera. Nepoznáš ten ne­zmy­selný výrok? Všetci sú veriaci. Aký význam má potom také slovo, ak všetci sú…??? Všetci dýchame, jeme, pijeme, a aj chodíme na ‚záchod‘, všetci… nech si niekto vyskúša niečo z toho vynechať… Ale nie všetci sú veriaci, vo význame veriaci nábožensky… a toto sa presne deje aj s tým Einsteinom. Humanisti, podobne ako teisti, majú svoje plány, nádeje, tiež dúfajú, takisto uvažujú o lepšom živote… akurát sa od­li­šu­je­me v tom, ako si tieto svoje nároky k životu zdô­vod­ňu­jeme… jedno­ducho, ne­vy­mýš­ľa­me si kde­jaké báchorky, teda snažíme sa o to, aj keď občas aj hu­ma­nisti sa ne­vy­jad­rujú presne (správne), nuž čo s nami, keď jazyková kultúra je značne ovplyvnená kresťanskou kultúrou.“

2. 2. 2010 som pridal myšlienku od Alberta Einsteina: “The word God is for me nothing more than the expression and pro­duct of human weakness, the Bible a collection of ho­no­rable, but still purely pri­mi­tive, legends which are never­the­less pretty childish.”

Rastislav Škoda ju hneď obratom preložil: „Slovo Boh pre mňa ne­zna­me­ná viac ako prejav a pro­dukt ľudskej slabosti. A Biblia je zbierka po­čestných, ale vy­slo­ve­ne pri­mi­tív­nych legiend, ktoré sú však von­kon­com príjemne detinské.“

A ešte v ten deň, 2. 2. 2010, Dominik reagoval: „Rastislav, tá druhá veta znie v ori­gi­ná­li ešte tvrdšie: ‚Biblia je zbierka počestných, ale vy­slo­vene pri­mi­tív­nych legiend, ktoré sú tak či onak riadne detinské.‘

Toto ale nie je Einsteinov Boh. Jeho nábožnosť a chápanie Boha je vyjadrený slovami:

‘My religion consists of a humble admiration of the illi­mi­table superior spirit who reveals himself in the slight details we are able to per­ceive with our frail and feeble minds. That deeply emotional conviction of the presence of a su­pe­rior reasoning power, which is revealed in the in­com­pre­hen­sible Universe, forms my idea of God.’

Preklad:

‚Moje náboženstvo tvorí pokorný obdiv k bez­hra­nič­nému naj­vyš­šiemu duchu od­ha­ľu­jú­cemu sa v jemných detailoch, ktoré sme schopní vnímať našou krehkou a ne­dosta­točnou mysľou. Toto hlboko citové presvedčenie o prí­tom­nosti naj­vyššej in­te­li­gentnej sily, ktorá sa odkrýva v ne­po­cho­pi­teľ­nom vesmíre, vytvára moju predstavu Boha.‘

Tento citát som našiel v zatiaľ naj­úplnej­šej zbierke jeho výrokov pre­hľad­ne roz­de­le­ných podľa kategórií na stránke Einstein and religion.“

---

Pokračuje článok, ktorý bol pôvodne uve­rej­nený v Zo­ši­toch humanistov č. 81.

Záverečný diskusný príspevok Rastislava: Dominik, zaplavujete stránku opakovaním argumentov, že Einstein bol zvláštny netradičný veriaci, čo mne, Dawkinsovi a takým, ako sme my, netreba dokazovať. Poznáme my všetky tie citáty. Váš posledný citát, že „existuje niečo, čo nemôžeme preniknúť“, komentuje Dawkins takto: „V tomto zmysle som aj ja nábožný, ale s výhradou, že ‚čo ne­mô­že­me pre­nik­núť‘ ne­zna­me­ná ‚čo ostane navždy ne­pre­nik­nu­teľné‘“. „Len nerád sa však označujem za nábožného“, pokračuje Dawkins, „pretože to zavádza.“ Zhubne to zavádza, pretože pre oh­rom­nú väčšinu ľudí je „náboženstvo“ spojené s nad­pri­ro­dze­nom. Dobre to povedal Carl Sagan: „…ak sa pod ‚Bohom‘ ro­zu­me­jú zákony, ktoré riadia vesmír, samo­zrejme, taký Boh existuje. No taký Boh citovo ne­uspo­ko­juje, keďže nemá zmysel modliť sa k zákonu prí­ťaž­li­vosti.“ (Delúzia Boha, Zošity humanistov, č. 61, s. 13, 2007).

Chápem Vás, Dominik, že ako ja akceptujete až obdivujete Einsteina. Neviem však o nijakej cirkevnej vrchnosti, ktorá by s naším hodnotením jeho náboženských názorov súhlasila. Som praktický človek, a tak som si zo zbierky citátov, na ktorú ste ma upo­zor­nili, hneď vybral tie, ktoré mi nad­mieru vy­ho­vu­jú. Uve­rej­ňu­jem ich hneď tu, hoci to je pre nie­kto­ré citáty opa­ko­va­nie („Bol Einstein veriaci človek?“ ZH 41, s. 13, 2004; „Ľudská stránka Alberta Einsteina“ ZH 49, s. 12, 2005). Adam Roman má odsek o Einsteinovej viere v článku „Laureáti Nobelovej ceny o Bohu“ na svojej stránke. Dobrého nikdy nie je dosť.

12. 1. 2010 som túto esej poslal Dominikovi. Jeho obsiahla odpoveď je na webovej stránke Hlboko veriaci neverec Einstein. Cha­rak­te­ri­zuje ju presviedčanie, že „jeho (Einsteinov) názor je na míle vzdia­lený ateistickému chápaniu, ne­ho­vo­riac už o jasnom Einsteinovom vy­jad­rení sa priamo na adresu ateizmu“.

Pri­po­mien­kou, že je dva­krát na míle vzdia­le­ný od predstavy in­te­li­gent­ného dizajnéra, ani ne­ho­vo­riac o jeho výslovnom odmietaní každého teizmu – pri­zná­vam, aj ateizmu – túto ne­plod­nú diskusiu končím. Ďalej mám rád hlboko veriaceho neverca, ktorý na nás vyplazuje jazyk.

*  *  *

Stephen Jay Gould uvádza na svojej hore uvedenej strane nasledovné citáty o viere Alberta Einsteina:

Myslím si, že etika je čisto ľudská záležitosť bez akej­koľ­vek nad­ľud­skej au­to­ri­ty v po­za­dí.

Neverím v Boha, ktorý by sa zaujímal o osudy a činy ľudí.

S hlbokým žiaľom konštatujem, že Boh trestá toľké zo svojich detí za po­čet­né hlú­posti, za ktoré je zod­po­vedný on sám; podľa môjho názoru ho môže ospra­ve­dlniť len jeho ne­exis­tencia.

Je celkom dobre možné, že sme schopní urobiť väčšie veci, ako urobil Ježiš Kristus; to, čo o ňom píše biblia, je poeticky pri­kráš­lené.

Neverím, že jednotlivec prežije smrť svojho tela.

Morálka sa nesmie zakladať na mýtoch či súvisieť s au­to­ri­tami.

Etické správanie sa má zakladať na sympatii, výchove a so­ciál­nych vzťahoch; náboženské prvky nie sú potrebné. Neverím, že by človeka pri jeho každo­dennom konaní mal ovplyv­ňo­vať strach pred trestom po smrti, alebo že by mal niečo robiť len pre odmenu po smrti; to nemá zmysel.

Výskumný pracovník ťažko uverí, že priebeh udalostí sa dá ovplyvniť modlitbou, t. j. prosbou, adresovanou nad­pri­ro­dze­nej bytosti. (Einsteinova odpoveď jednému dieťaťu, ktoré sa ho v roku 1936 pýtalo, či sa vedci modlia.)

Morálka je nanajvýš dôležitá – pre nás, nie pre Boha.

Čím väčšmi napreduje duchovný rozvoj ľudstva, tým väčšmi sa mi zdá, že cesta k ozajstnej nábožnosti ne­spo­čí­va v strachu pred ži­vo­tom či smrťou alebo v slepej viere, ale v snahe po ra­cio­nál­nom poznaní.

Nemôžem prijať koncepciu Boha založenú na strachu zo života či smrti alebo na slepej viere. Nemôžem vám dokázať, že osobný Boh ne­exis­tuje, ale keby som Vám o ňom hovoril, klamal by som.

Keďže naše vnútorné skúsenosti sa skladajú z reprodukcií a kom­bi­ná­cií po­ci­to­vých vnemov, vidí sa mi koncepcia duše bez tela prázdnou a bezo zmyslu.

Dostal som Váš list. Za celý život som nepovedal slovo k jezuitskému kňazovi a teraz žasnem nad odvahou vravieť o mne také klamstvá. Z hľadiska jezuitského kňaza som, samozrejme, a vždy som bol ateistom. Vaše proti­ar­gu­menty sa mi vidia veľmi korektné a ťažko by sa dali lepšie for­mu­lo­vať. Ak však hovoríme o veciach mimo ľudskej sféry, je detskou analógiou používať antro­po­mor­fické kon­cep­cie. V skrom­nosti máme obdivovať prekrásnu harmóniu štruktúr sveta až potiaľ, kam do­siah­neme. A to je všetko. (V písomnej odpovedi v roku 1945 na povesť, že jeden jezuitský kňaz ho pre­ho­vo­ril na opustenie ateizmu.)

Som presvedčený, že mnohé politické a sociálne aktivity a praktiky katolíckych organizácií sú škodlivé až nebezpečné pre spo­loč­nosť ako celok tu a inde. Uvediem len ich boj proti kontrole pôrodnosti v čase, keď pre­ľud­nenie roz­lič­ných oblastí sveta je roz­ho­du­júcou hrozbou pre zdravie národa a pre­káž­kou pre sve­to­vý mier.

---

Autorom článku je Rastislav Škoda, vydavateľ Zošitov humanistov.

Vysvetlenie editora portálu Humanisti.sk Jána Paradu: Pôvodne bol článok uve­rej­ne­ný vo štvrtok 21. januára 2010 v Zošitoch humanistov č. 81. Parada do článku vložil aj spomínanú následnú diskusiu kvôli tomu, aby čitatelia mali prehľad, o čo v diskusii išlo, nakoľko webová stránka Zošitov humanistov toho roku zanikla.