Tlačová správa Rady pre budúcnosť školstva strany Sloboda a Solidarita (SASKA) k duševnému zdraviu mladých ľudí.
Duševné problémy sa u ľudí vytvárajú už v detstve, preto im treba už v mladom veku venovať veľkú pozornosť. Existujú riešenia, ktoré mnohé školy robia už dnes, sú to tzv. light riešenia. Pristúpiť však treba aj k systémovým, ktorým sa SASKA podrobne venuje vo svojom volebnom programe.
„Žijeme v časoch intenzívnych spoločenských zmien, výziev a nečakaných krízových situácií a prirodzene sa toto dotýka aj škôl, žiakov a personálu. Na školách sa objavilo viacero prípadov násilného správania, napadnutie sekerou či extrémna šikana,“ upozorňuje tímlíder SASKY pre školstvo Branislav Gröhling.
Dodáva, že škola by mala byť miestom, kde sa školáci cítia bezpečne a bez problémov zvládnu obdobie dospievania.
Rada pre budúcnosť školstva upozorňuje, že duševné ťažkosti u žiakov vedú k horšiemu prospechu, záškoláctvu, problémom v kolektíve, nízkemu správaniu či sebapoškodzovaniu. Najnovšie zistenia štúdie HBSC, ktorá sa robila minulý rok na reprezentatívnej vzorke 11, 13 a 15-ročných školákov, potvrdzujú potrebu riešiť duševné zdravie školákov. Výraznejšie ťažkosti sa evidujú najmä u dievčat.
Podľa týchto údajov je asi 21 % starších dievčat ohrozených depresívnym prežívaním, 30 % až 32 % dievčat prežíva miernu až silnú úzkosť alebo sa cíti osamelo. 40 – 41 % 13- a 15-ročných dievčat sa cíti byť pod tlakom a potvrdzuje pocit školského stresu. Branislav Gröhling zároveň pripomína, že duševné poruchy vytvárajú slovenskej spoločnosti náklady vo výške až 2,1 miliardy eur ročne, výrazne predražujú zdravotný a sociálny systém a znižujú výkonnosť ekonomiky.
Ako jedno z riešení uvádza Rada pre budúcnosť školstva takzvané light opatrenia.
„Ide o jednoduché kroky ako ranné kruhy pre deti, vytvorenie priestoru pre pozitívnu spätnú väzbu pre učiteľov, riešenie témy duševného zdravia na rodičovských združeniach a nastavenie klímy školy tak, aby kládla dôraz aj na pohodu žiaka a učiteľa. Rovnako je v dnešnej dobe dobré klásť dôraz na to, že známky nie sú všetko a neodzrkadľujú hodnotu dieťaťa,“ upozornil Branislav Gröhling.
Na systémovej úrovni treba vzdelávať a podporovať učiteľov, zaviesť „zborovne duševnej pohody“ pre pedagógov a zamestnancov, naučiť učiteľov a rodičov, ako majú včas odhaliť u dieťaťa duševnú nepohodu, ako aj pokračovať v systémových reformách.
„Na ministerstve sme v oblasti duševného zdravia vytvorili expertnú skupinu, spustili sme krízovú linku pre učiteľov, realizovali sme viacero webinárov a seminárov; a vysielali na školy tímy psychológov v prípade krízovej situácie. Systémovými zmenami v tejto veci sú ale aj reforma poradní, reforma obsahu vzdelávania či katalóg podporných opatrení, ktoré sme na ministerstve spustili,“ hovorí Gröhling.
„Je dôležité, aby sa na úrovni ministerstva zaviedla cielená podpora a pomoc školám v oblasti duševnej pohody tak u žiakov, ako aj u učiteľov. Aktuálne čísla nás upozorňujú, že v otázkach duševného zdravia mládeže musíme konať čo najskôr,“ dodal na záver Branislav Gröhling.
Autor: Ondrej Šprlák, hovorca SASKY.