Technológie však nemôžu fungovať bez ľudí.
Slovenské podniky využívajú umelú inteligenciu (AI) najviac spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky, za európskym priemerom však stále zaostávajú. AI používa niečo vyše 5 % firiem na Slovensku, pričom priemer v krajinách EÚ je na úrovni 8 %. Umelá inteligencia pritom patrí medzi strategické oblasti záujmu tak v EÚ, ako aj na Slovensku, lebo je to jedna z kľúčových hnacích síl hospodárskeho rozvoja. A hoci existujú obavy týkajúce sa vplyvu umelej inteligencie na zamestnanosť, odborníci na digitalizáciu zo spoločnosti Enehano zdôrazňujú, že strach nie je na mieste. AI podľa nich v mnohých segmentoch nedokáže úplne nahradiť človeka a jej úspešné využitie si vyžaduje silnú spoluprácu medzi ľuďmi a technológiami.
Umelá inteligencia ovplyvňuje hospodársky rast
Ekonomický rast a konkurencieschopnosť sú veľmi úzko prepojené s tým, ako krajiny a firmy v nich dokážu využívať dáta a nové technológie. Dáta sú totiž nevyhnutné pri vývoji umelej inteligencie, prípadne pri strojovom učení, čo je jedna z kľúčových oblastí v rámci digitálnej transformácie. V roku 2021 využívalo aplikácie umelej inteligencie 5,2 % slovenských podnikov, čím naša krajina predbehla ostatné štáty Vyšehradskej štvorky. Stále je však na Slovensku veľká skupina spoločností, ktoré umelú inteligenciu ešte nepoužívajú. Za priemerom EÚ, ktorý je na úrovni 7,9 %, tak stále zaostávame. [1] Umelá inteligencia pritom revolučne mení fungovanie nelen samotných podnikov, ale aj celých odvetví. Podľa ostatných údajov z Eurostatu má najväčšie využitie vo finančnom a IT sektore. AI riešenia sa však v súčasnosti využívajú aj v doprave a logistike, v obchode, marketingu či energetike.
„Umelá inteligencia a strojové učenie sa využívajú v rôznych aplikáciách, vrátane automatizácie procesov, zlepšovania zákazníckych skúseností, optimalizácie riadenia dodávateľského reťazca či v prediktívnej údržbe a optimalizácii výroby a logistiky. Okrem rôznych vyhľadávacích metód, AI aplikácií a platforiem je verejnosti dobre známe aj využívanie inteligentných agentov či botov, a to najmä v marketingu či pri podpore predaja. Vývoj samotnej umelej inteligencie je však náročný a tretina európskych firiem preto za týmto účelom siaha po spoločne využívanej infraštruktúre, t. j. cloudových službách od medzinárodných spoločností (Google, Amazon, Microsoft atď.),“ konštatuje odborník na digitalizáciu Eduard Gers zo spoločnosti Enehano.
Vyššia produktivita a vplyv na ekológiu a zamestnanosť
Zavádzanie umelej inteligencie do rôznych oblastí života napomáha nielen zefektívniť firemné a obchodné procesy, ale otvára aj potenciál pre zlepšenie služieb verejnosti. Môže poskytnúť riešenia mnohých výziev aj v zdravotníctve alebo v poľnohospodárstve, má vplyv na uhlíkovú stopu i produktivitu práce. Think tank Európskeho parlamentu odhaduje, že tieto technológie pomôžu znížiť globálne emisie skleníkových plynov o 1,5 % až 4 %; a AI môže priniesť do roku 2035 rast produktivity práce od 11 % až do 37 %. Zavádzanie umelej inteligencie na pracoviskách so sebou však nevyhnutne prinesie zánik niektorých pracovných pozícií. Európske štatistiky uvádzajú, že 14 % pracovných miest v krajinách OECD sa dá ľahko automatizovať a podstatným zmenám by mohlo čeliť ďalších 32 %. Aj kvôli vplyvu na zamestnanosť sa preto mnohí širšieho zavádzania umelej inteligencie boja. Podľa spoločnosti Enehano ale dôvod na prehnané obavy nie je, lebo umelá inteligencia v mnohých oblastiach nedokáže úplne nahradiť človeka.
„Aj keď sme napríklad svedkami čoraz väčšieho využívania rôznych chatbotov a voicebotov, v oblasti komunikácie so zákazníkmi je nevyhnutné zabezpečiť skôr omnichannel prístup. Umelá inteligencia je totiž technológia, ktorá na základe algoritmu dokáže simulovať niektoré ľudské schopnosti, ako napríklad učenie, rozpoznávanie vzorov a rozhodovanie, ale nedokáže fungovať bez ľudského faktora. Ľudia sú tí, ktorí tento nástroj vytvárajú a programujú – a tieto systémy potrebujú ľudský dohľad a riadenie. Na druhej strane, ak aj umelá inteligencia prinesie zánik niektorých pracovných pozícií, očakáva sa, že zavádzanie moderných technológií zároveň pomôže vytvoriť nové a lepšie pracovné miesta,“ vysvetľuje odborník na digitalizáciu Eduard Gers.
Umelá inteligencia je kľúčovým prvkom k digitálnej transformácii EÚ. Aj únia si však uvedomuje výzvy, ktorým musí spoločnosť v tejto súvislosti čeliť. Európska komisia pripravuje reguláciu umelej inteligencie a kombinácia právneho rámca a koordinovaného plánu s členskými štátmi EÚ by mala byť zárukou bezpečnosti, rešpektovania základných práv ľudí a podnikov, no zároveň by mala tiež posilniť zavádzanie umelej inteligencie, investícií a inovácií v celej únii.
[1] – Artificial intelligence by size class of enterprise.
Správu dodala Anna Vojteková z PR Clinic.