Pochybovači sú nenapraviteľní.
V nedeľu 20. júla 1969 leteli na Mesiac prví ľudia. Let Apollo 11 tvorila trojčlenná posádka: Neil Armstrong (veliteľ), Michael Collins (pilot veliteľského modulu) a Buzz Aldrin (pilot lunárneho modulu). S lunárnym modulom pristáli na Mesiaci Armstrong a Aldrin. Collins ostal vo veliteľskom module. 21. júla už Armstrong ako prvý človek vkročil na povrch Mesiaca. Po ňom vystúpil na mesačný povrch aj Aldrin.
Misia bola úspešná, napriek tomu sa občas objavia pochybovači, ktorí hlásajú rôzne pofidérne úsudky o tom, že kozmonauti nepristáli na Mesiaci, že pristátie na Mesiaci bolo fingované.
Síce v roku 2012 Armstrong zomrel a v roku 2021 zomrel aj Collins, ale Aldrin ešte žije. Stále majú pochybovači možnosť opýtať sa Aldrina na detaily, ktoré by ich presvedčili o tom, že k pristátiu naozaj došlo. Dosť dobre nerozumiem, prečo pochybovači živia také rôzne pokútne výmysly o tom, že k pristátiu nedošlo. Najnovšie sa nad týmito pochybovačmi rozčúlil britský fyzik Brian Cox. 20. júla 2015 sa na adresu pochybovačov vyjadril:
“I’ve said it before and I’ll say it again – if you don’t think Apollo 11 landed on Moon you are a colossal nob end & should get a new brain.”
“Also – I prefer to spell nob end without the ‘k’ – always have, always will.”
V tomto význame: „Povedal som to predtým, a opäť to zopakujem: Ak si nemyslíš, že Apollo 11 pristálo na Mesiaci, tak si kolosálny zadubenec, a mal by si dostať nový mozog.“
Kozmonaut Buzz Aldrin v roku 2015 na to reagoval:
“I have 3 words to describe why this photo Neil took of me is so iconic: Location, location, location. #Apollo11”
Možno sa pochybovači len zabávajú, a majú radosť z toho, ako vedia ľuďom zamotať hlavu. A možno to myslia vážne. Veria tomu, že pristátie bolo fingované, že ide o podvod.
Len sa usmievam nad pochybovačmi. Neberiem ich výmysly vážne. Ale čo si pomyslia ľudia povedzme o 2 000 rokov, keď budú čítať správy o tom, že už pár rokov po pristátí sa vynorili správy, ktoré spochybňovali misiu Apollo 11.
Čo by mali ľudia hovoriť, písať, aby nemuselo dochádzať k tomu, že výmysly rôznych tárajov budú mať čoraz väčší počet fanúšikov? Prečo dá niekto prednosť výmyslom pred holými faktmi?
Je to spôsobené tým, že náboženstvo má stále v spoločnosti významné miesto? Náboženstvo naučí ľudí veriť aj úplne nemožným informáciám, napríklad ako bola bohom vytvorená prvá žena z rebra prvého muža. Alebo ako asi pred 2 000 rokmi jedna dievčina s menom Mária porodila syna bez toho, aby mala pohlavný styk s mužom. Bez toho, aby bola oplodnená mužskou spermiou. Naozaj sú ešte aj dnes ľudia, ktorí veria, že Ježiš, jej syn, je súčasť boha, ktorý stvoril celý vesmír. Sú ľudia, ktorí veria v tzv. Svätú Trojicu. Ide o zvláštnu predstavu, že „jednu osobu“ tvoria tri rôzne osoby súčasne. Svätá Trojica ako Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý. Náboženská viera umožňuje ľuďom v čosi také veriť. Alebo keď v kostole zjedia hostiu (drobný koláčik), tak veria, že doslovne prijali božie telo. A keď vypijú trošku vína, veria, že doslovne prijali božiu krv.
Keď sú schopní veriť takým „rozprávkam pre dospelých“, prečo by neuverili aj správam o tom, že misia Apollo 11 je len podvod?
Ľudia od detstva navštevujú školy, ale až vyrastú, mám dojem, že do škôl chodili zbytočne! Lenže ako má učiteľ učiť deti kriticky myslieť, keď po hodine fyziky a biológie idú deti na hodinu náboženstva? Točíme sa v bludnom kruhu.
Keď naučíme ľudí veriť kresťanským (teistickým, náboženským) výmyslom, nečudujme sa, že uveria kdejakým hlúpostiam. Aj tým, ktorým dnes hovoríme „konšpiračné teórie“. V skutočnosti to nie sú žiadne teórie, ale len hlúpe táraniny.
Archív:
Autor: Ján Parada.
Článok bol pôvodne uverejnený 22. 7. 2015.