Medzinárodný tím botanikov už mnoho desiatok rokov študuje a mapuje vegetáciu arktickej oblasti. Ekologické a stanovištné charakteristiky rastlinstva zaznamenávajú v unikátnej mape, ktorú sprístupňujú širokej vedeckej obci skúmajúcej túto oblasť Zeme.
Zdroj: The Arctic Geobotany Center .
Úsilie výskumného tímu zastrešuje projekt Cirkumpolárna vegetačná mapa Arktídy (Circumpolar Arctic Vegetation Map –&CAVM), ktorého členom je aj botanik Jozef Šibík z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i. (CBRB SAV, v. v. i.). Zapojenie slovenských botanikov do vzniku tejto mapy je výsledkom dlhoročnej intenzívnej spolupráce medzi pracoviskom SAV a tímom profesora Donalda Walkera z Aljašskej univerzity (University of Alaska) vo Fairbanks na Aljaške.
Najnovšiu verziu Cirkumpolárnej vegetačnej mapy Arktídy prezentujú v týchto dňoch jej autori na medzinárodnej konferencii pri príležitosti Týždňa arktickej vedy (17. – 24. 2. 2023) vo Viedni. Mapa zoskupuje viac ako 400 opísaných rastlinných spoločenstiev do 16 typov vegetácie, ľadovcov, slanej vody a sladkej vody s rozlíšením 1 km. Zobrazuje rozľahlú oblasť medzi Severným ľadovým oceánom na severe a severnou hranicou lesov na juhu. Územie je charakteristické extrémnymi environmentálnymi a klimatickými podmienkami, krátkym vegetačným obdobím a nízkymi letnými teplotami.
„Arktický región je bohatý na trpasličie kríčky, vankúšovité a trsnaté byliny, lišajníky a machy, ktoré rastú blízko zeme, aby efektívne využívali špecifické mikroklimatické podmienky a minimum zdrojov, ktoré majú k dispozícii,“ upresňuje Jozef Šibík z CBRB SAV, v. v. i.
Odborník na alpínske ekosystémy dodáva, že ekvivalenty arktickej vegetácie máme aj na Slovensku. Sú to vysokohorské spoločenstvá v našich najvyšších pohoriach.
„Dobrým príkladom je reliktný porast s ostricou skalnou (Carex rupestris) alebo ostričkou myšou (Elyna myosuiroides), ktoré sa vzácne zachovali na niekoľkých lokalitách, prevažne v Tatrách, a predstavujú pozostatky kedysi rozšírenejšej arkto-alpínskej flóry a vegetácie,“ dodáva.
Počas ostatných dvoch dekád výskumu vegetácie cirkumpolárnej oblasti vedci na rastlinstve zaznamenali viaceré zmeny, ktoré sú dôsledkom klimatickej krízy. Zdôrazňujú, že práve v arktickej oblasti sú tieto výrazne viditeľnejšie ako v iných častiach sveta.
„Vegetácia reaguje na klimatické zmeny veľmi intenzívne. Napríklad zvýšeným rastom biomasy a rozšírením krovín, ktoré boli v minulosti práve pre nízke teploty v tejto časti zeme menej rozšírené. V súčasnosti je tento jav známy pod termínom ‚shrubification‘, tzv. ‚zakrovinovatenie‘, kedy sa listnaté opadavé kroviny rozrastajú a nahrádzajú iné vegetačné typy, čím menia celkový ráz krajiny,“ vysvetľuje J. Šibík.
Cirkumpolárna mapa je dostupná na stránke The Alaska Geobotany Center (AGC).
Foto:
Zdroj: J. Šibík.
Zdroj: Archív J. Šibíka.
Viac fotografií spolu s opismi nájdete na stránke Úschovňa.sk.
Spracovala: Katarína Gáliková, Slovenská akadémia vied.