Kategórie
Humanizmus

Hanbíte sa za osvojenie myšlienok od druhých ľudí?

Keď kopírujete, citujte autora a zdroj.

Bloger s prezývkou „janko2005“ (ďalej len Janko) uverejnil 15. apríla 2015 článok Stvoriteľ. Ako čítam jeho článok, mnohé vety v článku sa mi zdajú veľmi povedomé. Budem ich rozoberať postupne.

V citáciách zvýrazňujem tučným písmom totožnosť slov vo vetách.

Janko v článku napísal:

„Námietka, že viera v existenciu dobrotivého Stvoriteľa sa nedá vyvrátiť, je síce pravda, pretože žiaden sen sa nedá vyvrátiť, akékoľvek sny sú možné. Ale ani obsah môjho sna, v ktorom mi boh oznámil, že je vlastne diabol a všetko zlo pochádza od neho.“

Porovnajte si jeho vety s vetami, ktoré napísal 8. septembra 2003 Adam Roman (ďalej len Adam) v eseji Dôkaz neexistencie boha:

„Plne s ním súhlasím: žiaden sen sa nedá vyvrátiť, pretože akékoľvek sny sú možné. Ale ani obsah môjho sna, v ktorom mi boh pred rokom oznámil, že je už veľmi starý a na budúci deň zomrie, sa potom nedá vyvrátiť.“

Príklad s veľmi starým bohom, ktorý zomrie, je lepší ako príklad s diablom. Diabol je rovnako „duchovná bytosť“ ako boh, takže by vyvstal opäť problém s pôvodom diabla. Je úplne jedno, ako pomenujeme „stvoriteľa“ vesmíru, či ho nazveme boh alebo diabol. Osobne nevidím dôvod pri „stvoriteľovi“ vesmíru, že by mal mať ľudské vlastnosti, ale nech! A teoreticky je celkom možné, že „stvoriteľ“ vesmíru nie je len dobrý, ale môže byť aj zlý. To by mohlo presvedčiť tých veriacich, ktorí sa zaoberajú myšlienkou, prečo je vo svete toľko zla. Zla, chápaného najmä ako z prírodných príčin, ako sú zemetrasenia, povodne, záplavy, veterné smršte, tajfúny a uragány, blesky, príliš vysoké či nízke teploty, rôzne choroby a mnoho ďalších nežiaducich javov, ktoré oni chápu ako zlo vo svete. Náboženská teória, ktorá sa snaží objasniť a ospravedlniť zlo vo svete, sa nazýva teodícea.

Definícia:
teodícea – ospravedlňovanie Boha (všemohúceho, vševediaceho a nanajvýš dobrotivého) vzhľadom na existujúce zlo vo svete
teodícea – nábožensko-filozofická teória, pokúšajúca sa objasniť a ospravedlniť zlo na svete, ktorého existencia je v rozpore s „nekonečnou dobrotou“ a „všemohúcnosťou“, pripisovanou náboženstvom bohu, a tým ospravedlniť aj nespravodlivosť v triednej vykorisťovateľskej spoločnosti

Janko ďalej pokračuje:

„I keď viem, že veriaci sa k viere nedopracovali rozumovými úvahami, pretože ich k viere vychovali.

Adam:

Veriaci sa k viere nedopracovali rozumovými úvahami, ich k viere vychovali.

Janko:

Súhrnne možno povedať, že za dnešného stavu vedy nejestvuje jediný jav, na vysvetlenie ktorého treba existenciu hypotetického boha. Nie vždy to však tak bolo. V starovekom judaizme sa boh používal na vysvetlenie všetkého možného: nielen epidémií, neplodnosti, pozri napr. Gn 20,18 a 29,31), ale aj takých fyzikálnych javov ako je dážď, sneh, mrznutie vody (pozri Jóbovu knihu). S postupujúcim poznávaním prírody však aj náboženstvo vysvetľovalo stále menej javov bohom, a dnes aj katolícka cirkev priznáva hlavne úlohu abstraktného boha, ktorý je potrebný na zodpovedanie jedinej otázky: aký je zmysel (vzniku) sveta a človeka? Lenže táto ‚hlboká‘ otázka po zmysle nemá sama zmysel!

Adam:

Súhrnne možno povedať, že za dnešného stavu vedy nejestvuje jediný jav, na vysvetlenie ktorého by bolo treba postulovať existenciu hypotetického boha. Nie vždy to však tak bolo. V starovekom judaizme sa boh používal na vysvetlenie všetkého možného: nielen epidémií, neplodnosti (boh celkom bežne zatváral a otváral ženám ‚životy‘, pozri napríklad Gn 20, 18 a 29, 31), ale aj takých fyzikálnych javov ako je dážď, sneh, mrznutie vody (pozri Jóbovu knihu). S postupujúcim poznávaním prírody však aj náboženstvo vysvetľovalo stále menej javov bohom, a dnes aj KKC (§ 284) priznáva, že (abstraktný) boh je potrebný len na zodpovedanie jedinej otázky: aký je zmysel (vzniku) sveta a človeka? Lenže táto ‚hlboká‘ otázka po zmysle nemá sama zmysel!

Janko:

Postup od konkrétneho boha k abstraktnému je podivný – a podozrivý. Vysvetlenie preferencie takého postupu je celkom prosté: pôvodne košatý obsah pojmu boha sa za tisícročia postupne okliešťoval a dnes veriaci už ani poriadne nevedia, čomu veria.

Adam:

Postup od abstraktného ku konkrétnemu je na tomto mieste podivný – a podozrivý. Vysvetlenie preferencie takého postupu je celkom prosté: pôvodne košatý obsah pojmu boha sa za tisícročia postupne okliešťoval a dnes veriaci už ani poriadne nevedia, čomu veria.

Janko:

Prírodné vedy na vysvetlenie žiadneho javu, či hypotézu, boha nepotrebujú. Celkom im stačia prirodzené vysvetlenia.“

Adam:

Prírodné vedy však na vysvetlenie žiadneho javu hypotézu boha nepotrebujú. Celkom im stačia hypotézy prirodzené.“

Janko:

„Pretože, ak musí mať všetko svoju príčinu, musí ju mať aj boh. Ak môže niečo jestvovať bez akejkoľvek príčiny, potom to môže byť práve tak vesmír ako boh.“

Adam:

Ako hovorí Bertrand Russell: „Ak musí mať všetko svoju príčinu, musí ju mať aj boh. Ak môže niečo jestvovať bez akejkoľvek príčiny, potom to môže byť práve tak svet ako boh.“

Tu dokonca Janko nespomenul, že ide o myšlienku od Bertranda Russella.

Janko:

Na konštrukcie ľudskej mysle sa aplikujú pravidlá logiky a tie vedú síce k logickej, ale neoverenej pravde. Pravdivosť týchto tvrdení nemožno kontrolovať prírodou, nemôžeme ich overovať experimentmi, lebo tieto predstavy nehovoria o prírode, aj keď sa to mnohému čitateľovi Biblie zdá. Tieto tvrdenia sú pravdivé len v tom zmysle, že si navzájom neprotirečia, nie v tom, že sú v zhode so skutočnosťou!

Adam:

Na konštrukcie ľudskej mysle sa aplikujú pravidlá logiky a tie vedú k úplne istej pravde. Pravdivosť matematických tvrdení nemôžeme kontrolovať prírodou, nemôžeme ich overovať experimentmi, lebo matematika nehovorí o prírode, aj keď sa to mnohému čitateľovi zdá. Tvrdenia matematiky sú pravdivé len v tom zmysle, že si navzájom neprotirečia, nie to, že sú v zhode so skutočnosťou!

Janko:

„No, existencia boha sa nedá dokázať ani z jeho logickej neprotirečivosti, pretože kto vie s úplnou istotou dokázať, že nejestvujeAlah, Višnu, Krišna? Nikto, pretože to sa nedá s absolútnou istotou dokázať! Ale vyplýva z toho hádam, že práve preto všetko toto jestvuje? Možných vecí je nekonečne veľa. Treba s absolútnou istotou dokazovať neexistenciu akejkoľvek hlúposti, ktorú si ktokoľvek vymyslí? Iste uznáte, že nie, ale v prípade neexistencie boha okamžite žiadate nepopierateľné dôkazy.“

Adam:

Kto vie s úplnou istotou dokázať, že nejestvuje Alah, Višnu, Krišna? Nikto, pretože to sa nedá s absolútnou istotou dokázať! Ale vyplýva z toho hádam, že práve preto všetko toto jestvuje? Možných vecí je nekonečne veľa. Treba s absolútnou istotou dokazovať neexistenciu akejkoľvek hlúposti, ktorú si ktokoľvek vymyslí? Iste uznáte, že nie, ale prečo vás táto odpoveď uspokojuje, keď nejde o boha, ale v prípade boha okamžite žiadate dôkazy úplne isté?“

Janko:

Veriaci celkom ochotne priznávajú, že boha nemožno úplne pochopiť, či poznať. Preto je ich viera plná mystických tajomstiev. Lenže bytosť, ktorú nepoznáme, ktorú nemôžeme vidieť ani opísať, nemôžeme ani definovať.

Adam:

Veriaci celkom ochotne priznávajú, že boha nemožno úplne pochopiť, či poznať. Pripúšťajú dokonca, že ho možno poznať ešte podstatne menej – preto je ich viera plná mystických tajomstiev. Lenže bytosť, ktorú nepoznáme, nemôžeme vedieť ani opísaťdefinovať.

Janko:

Pravdu možno zistiť a tvrdiť iba o jasne definovaných objektoch a javoch. Pravda je vlastnosťou výrokov, a ak máme posúdiť, či sú výroky pravdivé, musia sa týkať vecí zreteľne poznaných. Tvrdenie o nedefinovanom objekte nemožno považovať za výrok, pretože sa nedá rozhodnúť, či je pravdivý, alebo nie.

Adam:

Pravdu možno zistiť a tvrdiť iba o jasne definovaných objektoch a javoch. Pravda je vlastnosťou výrokov, a ak máme posúdiť, či sú výroky pravdivé, musia sa týkať vecí zreteľne definovaných. Tvrdenie o nedefinovanom objekte nemožno považovať za výrok, pretože sa nedá rozhodnúť, či je pravdivý, alebo nie.

Janko:

V tejto súvislosti nechápem, prečo kresťania tak horúčkovito túžia hovoriť práve o existencii abstraktného boha, keď veria len v boha konkrétneho – toho svojho, ktorý ožil po smrti na kríži? Je úplne jasné, že sa ľahšie dokazuje existencia konkrétneho objektu než abstraktného. Prečo potom máme hovoriť najprv o abstraktnom bohu a potom akosi implicitne naraz preskočiť na konkrétneho? Veď existencia abstraktného (‚akéhosi‘) boha ešte nedokazuje existenciu boha konkrétneho, navyše, keď ho do božského stavu inaugurovali až 300 rokov po smrti.“

Adam:

V tejto súvislosti nechápem, prečo kresťania tak horúčkovito túžia hovoriť práve o existencii abstraktného boha, keď veria len v boha konkrétneho – toho svojho, ktorý ožil po smrti na kríži? Je úplne jasné, že sa ľahšie dokazuje (ne)existencia konkrétneho objektu (má viac overiteľných vlastností) než abstraktného. Prečo potom máme hovoriť najprv o abstraktnom bohu a potom akosi implicitne naraz preskočiť na konkrétneho? Veď existencia abstraktného (‚akéhosi‘) boha ešte nedokazuje existenciu boha konkrétneho, lebo tých konkrétnych, uctievaných rôznymi náboženstvami, je veľa!“

Niekto to nazýva vykrádaním myšlienok. Nebudem taký prísny, pretože oceňujem, že ľudia tieto myšlienky šíria do sveta. Ako sa vraví, šíria „dobrú zvesť“. Avšak mňa by potešilo, keby ľudia, ktorí si osvojujú myšlienky od druhých ľudí, citovali, odkiaľ čerpajú tie myšlienky. Nech čitatelia poznajú pôvodcu myšlienok. Citovaním vyjadrujeme aj úctu autorovi. Iná vec by bola, keby Janko a Adam boli totožní.

emotikon

Ešte poznámka k ďalšiemu článku od Janka. Mám iný názor než Janko. V článku Náboženstvo a ateista z 10. apríla 2015 tvrdí:

„Ateista v našich končinách sa musí maskovať pod rôzne názvy ako humanista a pod., pretože on nie, že neverí v žiadne náboženstvo, on neverí ani v existenciu Stvoriteľa, nech si ho predstavujú akéhokoľvek. On si je istý, že príroda a život vznikla prirodzeným vývojom a má na to vedecké dôkazy a nie nejaké bájky a mýtické príbehy.“

Vyjadrím sa za seba. Nepotrebujem sa maskovať. Nevidím žiaden dôvod, prečo by som sa mal nazývať negatívnym pomenovaním: ateista. Ani kresťania sa nenazývajú amoslimovia, abudhisti, amaterialisti, anaturalisti a podobne. Humanizmus je svojbytný svetonázor. V definícii humanizmu je spomenuté, že nie je teistický, a to stačí pre pochopenie, v akom svetonázorovom vzťahu sú humanisti k teistom (židom, kresťanom alebo moslimom…).

Janko tvrdí:

„On si je istý…“

Neviem ako iní, ale ja nie som si tým celkom istý. Vôbec neviem, ako vznikol vesmír. Nemám v tom žiadnu istotu. Len mám skúsenosť, že k „istote“ sa dopracujeme najskôr pomocou vedeckých poznatkov. Určite nie pomocou náboženských, čiže mytologických vysvetľovaní. Beriem si príklad z Bertranda Russella:

„Domnievam sa, že by sme mali vždy brať do úvahy svoje názory s istou mierou pochybnosti. Neželal by som si, aby ľudia dogmaticky verili akejkoľvek filozofii, dokonca ani mojej.“

Byť humanistom neznamená, že musím mať odpovede na všetky otázky. Žiť dobrý život sa dá aj bez poznania odpovedí na niektoré otázky, najmä keď sa zatiaľ neviem dopracovať k pravdivej odpovedi. Tisíce rokov ľudia vedeli žiť bez poznania, že čo sa nachádza na odvrátenej strane Mesiaca. Ľudia jednoducho k niektorým odpovediam dospejú neskôr.

Pre inšpiráciu, čo je dôležité pre humanistov, odporúčam prečítať knihu Zakázané ovocie – Etika humanizmu, ktorú napísal Paul Kurtz. Do slovenčiny ju preložil a vlastným nákladom vydal Rastislav Škoda.

S láskou pre porozumenie.

Srdce (emotikon)

Archív:

Stvoriteľ (janko2005)
Stvoriteľ (janko2005).
Náboženstvo a ateista (janko2005)
Náboženstvo a ateista (janko2005).

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 16. 4. 2015.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *