Existujú ateisti, ktorí veria v nadprirodzené javy?

Vraj áno.

Militantný ateista Jan Werner povedal:

„Človek pokojne môže veriť na dušu, posmrtný život, horoskopy, magické liečivé sily, draky… a byť zároveň ateistom. Napokon, nie je to len môj názor, tvrdí to mnoho významných súčasných filozofov (čím teda nechcem argumentovať autoritou, ale tento názor je v literatúre zďaleka prevládajúci), náhodne uvediem doktora filozofie Juliana Bagginiho, ktorý vo svojej knihe ‘A short introduction to atheism’ doslova píše: ‚Ateisti obvykle neveria v existenciu duše, život po smrti, duchov či nadprirodzené sily. Presne povedané však človek v toto všetko veriť môže a pokojne môže byť zároveň ateistom.‘ S týmto ja ako magister filozofie úplne súhlasím. Uvádzam to z toho dôvodu, že noví ateisti/naturalisti už v nič z toho veriť nemôžu, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v oboch vyššie citovaných bodoch, na ktorých sa nový ateizmus v naturalistickom podaní zakladá. Ateizmus ako taký znamená len absenciu viery v Boha, nič viac, nič menej. Nový ateizmus je, dalo by sa povedať, ideologickou nadstavbou ateizmu, ktorý ho rozvíja.“

Z Wernerovho vyjadrenia mi vychádza, že súhlasí s tým, že nejaký človek môže veriť v existenciu nesmrteľných duší, život po smrti, duchov alebo nadprirodzené sily, a zároveň byť ateistom.

Som humanista, ale pri čítaní o ateistoch, ktorí veria v existenciu nesmrteľnej duše, život po smrti, duchov alebo nadprirodzené sily, nie je mi jedno, že takí ľudia môžu existovať.

Ešte som sa nestretol s človekom, ktorý sa považuje za ateistu, a pritom verí v existenciu nesmrteľných duší, život po smrti, duchov či nadprirodzené sily. Čo je to vlastne za ateistu? Pravda, poznám ateistu, ktorý o sebe hovorí, že je pohan, ale vždy s iróniou, so snahou dráždiť kresťanov.

Český prezident Miloš Zeman o sebe povedal, že je tolerantný ateista, pričom sa vie modliť k bohu.

Miloš Zeman: „Bože, daj mi odvahu“, „Bože, daj mi pokoru,“ a „Bože, daj mi múdrosť.“

Ale v jeho prípade to vnímam skôr ako snahu zapáčiť sa aj ľuďom, ktorí nie sú ateisti, napríklad kresťanom, než ozajstný náboženský postoj.

V spravodajskom magazíne Humanisti.sk bol 26. júna 2009 uverejnený úryvok z knihy Záhada ľudského vedomia, ktorú napísal Daniel C. Dennett.

Na začiatku sa píše:

„Nastal čas, aby sme my – brajti – vystúpili z ilegality. Kto je to ‚brajt‘?“

„Brajt je osoba, ktorej pohľad na svet nie je založený na viere v nadprirodzený javy, ale na poznatkoch prírodných vied. My brajti neveríme na duchov alebo v škriatkov, na veľkonočného zajka či v Boha. Na mnohých veciach sa nezhodneme a máme široké spektrum názorov na morálku, politiku alebo zmysel života, ale všetci sme zajedno v tom, že neveríme na čiernu mágiu ani v posmrtný život.“

Áno, je najvyšší čas vystúpiť z ilegality, je najvyšší čas viac dbať o osvetu.

Filozof Daniel Dennett o brajťanoch napísal, že „berú svoje občianske povinnosti vážne práve preto, lebo neveria, že boh zachráni ľudstvo pred jeho hlúposťami“.

Brajťania totiž neveria v nadprirodzené javy, zázraky, duchov, škriatkov, lesné víly, čiernu alebo bielu mágiu, či posmrtný život.

Pripomínam to preto, aby ľudia konečne začali uvažovať nad sebou, kým vyrieknu o sebe, že sú síce ateisti, ale veria v existenciu nesmrteľných duší, život po smrti, duchov či nadprirodzené sily.

Uvítam, ak niekto, kto si o sebe myslí, že je ateista, a zároveň verí v nejaké nadprirodzené javy, napíše komentár, svoj osobný názor, vlastný pohľad na svet.

Práve preto sám seba neoznačujem za ateistu, aby si niekto nemyslel, že neverím len v existenciu bohov. Som brajťan, a tak o sebe hovorím viac ako nejaký „ateista“, ktorý verí v nesmrteľnú dušu, v život po živote…

---

Poznámka:

Werner povedal, že Baggini napísal knihu “A short introduction to atheism”. Presný názov knihy je “Atheism: A Very Short Introduction” (Ateizmus: Veľmi krátky úvod). Citované vety sa nachádzajú v 1. kapitole “What is atheism?” (Čo je ateizmus?):

“The atheist’s rejection of belief in God is usually accompanied by a broader rejection of any supernatural or transcendental reality. For example, an atheist does not ussually believe in the existence of immortal souls, life after death, ghosts, or supernatural powers. Although strictly speaking an atheist could believe in any of these things and still remain an atheist, for reasons that will become clearer, the arguments and ideas that sustain atheism tend naturally to rule out other beliefs in the supernatural or transcendental.”

„Ateistovo odmietanie viery v Boha je sprevádzané spravidla širším zavrhnutím akejkoľvek nadprirodzenej alebo transcendentnej skutočnosti. Tak, napríklad, ateista zvyčajne neverí na existenciu nesmrteľných duší, na život po smrti, na duchov alebo nadprirodzené sily. Hoci, prísne povediac, ateista by mohol veriť na všetky tieto veci a predsa by ostal ateistom (pre príčiny, ktoré si neskôr vysvetlíme), argumenty a idey, ktoré sú podkladom ateizmu, celkom prirodzene majú tendenciu vylúčiť viery na nadprirodzeno alebo nadskutočno.“

Archív:

---

Autor: Ján Parada.