A ja neviem, či má pravdu.
V článku Výsledky sčítání lidu 2021. Co si z toho můžeme odvodit? napísal:
„Ateismus je totiž pojem vytvořený věřícími jako opak víry, a co by tím opakem mělo být, je tak trochu na volné fantazii jednotlivých vykladačů.“
Ateizmus je pojem možno vytvorený teistami, ale je to prirodzený postoj k teizmu. Opak viery je neviera. Opak teizmu je ateizmus.
Základný problém spočíva v tom, že teisti pre seba uzurpovali výraz „veriaci“, čím nútia neteistov k tomu, aby sa nazývali „neveriacimi“.
Klerik Zvolenský s tým nemá problém, hovorí o veriacich a neveriacich. Ale kňaz Lovaš hovorí, že nepozná neveriacich. Pritom biblia sa o neveriacich vyjadruje neúrekom. Áno, biblia hovorí aj o „neveriacich“, ktorí sú veriaci, len v iné náboženstvo.
Myslím si, že dnes sa nedá celkom presne tvrdiť, že pojem „ateizmus“ bol vytvorený „veriacimi“, teda v tomto zmysle teistami.
Zoberiem si napríklad grécke antické náboženstvo. Encyclopædia Beliana:
„Grécke antické náboženstvo netvorilo uzavretý systém. Jeho vývoj ovplyvňovalo susedstvo s vyspelými štátmi Blízkeho východu a celého východného Stredomoria (odkiaľ preberalo niektoré božstvá, ale aj populárne mystériá a kulty, napr. Eset, gr. Isis; Mithra), ako aj grécka mytológia a od 6. stor. pred n. l. grécka antická filozofia; niektorí filozofi dospeli až k ateizmu, iní učili o posmrtnom živote (Pytagoras, Platón).“
Dôležitá veta: „…niektorí filozofi dospeli až k ateizmu“.
Grécki filozofi sa vyjadrovali výrazom „ateista“ (ἄθεος). Ten výraz mal význam: bezbožník.
O výraz „ateizmus“ sa zaslúžili najmä osvietenci, napríklad Paul Heinrich Dietrich von Holbach. Kresťania sa stále držia v úze „veriaci“ a „neveriaci“.
“All children are born Atheists; they have no idea of God.”
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Ale nesúhlasím s Holbachovým názorom. Deti sa nerodia ako ateisti, oni totiž nemajú žiadne poznatky o teizme. Deti sa rodia ako tabula rasa. Až s vekom spoznávajú niečo teistické, a tak môžu k teizmu zaujať pozitívny alebo negatívny postoj.
Autor: Ján Parada.