Humanistom to nechýba.
Na stránke Vždy s Bohom sú rôzne myšlienky, ale aj citáty z biblie.
Napríklad myšlienka podľa novozákonného Listu Hebrejom:
„Buď spokojný s tým, čo máš.“ (Hb 13, 5)
Ako túto myšlienku prijme bezdomovec, otrok, nezamestnaný, chudobný, žobrák…?
Alebo myšlienka:
„Boh ťa má presne tam, kde by si mal byť.“
Stotožní sa s touto náboženskou myšlienkou prostitútka? Navyše, ak ide o mladé dievča podvodom vylákané a predané kupliarovi alebo násilne unesené do zahraničia do nejakého nevestinca.
Zato myšlienku „usmievaj sa a buď šťastný, život je príliš krátky“ považujem za humanistickú myšlienku. Nerozumiem, prečo ju hlása nejaký kresťan. Veď kresťania veria v tzv. nekonečný život. Myslia si, že v skutočnosti nezomrú. Ale po pozemskom živote sa poberú do neba, kde budú žiť večne.
Humanisti si uvedomujú, že smrť je koniec života. Preto sa máme snažiť prežiť život čo najlepšie. A v porovnaní s poznatkami o vesmíre máme život naozaj krátky. Veď čo je nejakých hoci aj sto rokov proti miliardám rokov vesmíru?
Na stránke sú však aj myšlienky, ktoré oceňujem:
„Niekedy sú medzi nami najsilnejší tí, ktorí sa usmievajú cez tichú bolesť, plačú za zatvorenými dverami a vedú boje, o ktorých nikto nevie.“
„Zmeň ‚Prajem si‘ na ‚Spravím to‘!“
„Láska nehľadá svoj prospech.“
Ide o upravenú myšlienku podľa 1. Listu Korinťanom.
„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadáva; nespráva sa neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nepočíta krivdy; neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy; všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží.“ (1K, 13, 4 – 7)
„Nikdy sa nevzdávaj!“
18. januára 2015 pridal myšlienku:
„Nikdy sa nebudem hanbiť za svoju vieru.“
Myslím si, že podobne by si mohli aj humanisti osvojiť:
„Nikdy sa nebudem hanbiť za to, že som humanista.“ Alebo: „Nikdy sa nebudem hanbiť za svoj svetonázor.“
Kresťania sa naozaj nehanbia povedať o sebe, že sú kresťania. Ale u mnohých ľudí s nenáboženským svetonázorom pozorujem nevôľu o sebe prezrádzať, aký majú svetonázor. Niekedy sa stretnem s názorom, že je len „neveriaci“.
Mne osobne výraz „neveriaci“ nič nehovorí. Adam Roman sa vyjadril, že pojem „veriaci“ nemá dobre definovaný význam. Pojmu „veriaci“ treba v najlepšom prípade priznať nezvyčajnú „pružnosť“.
Adam Roman: „Viera je pozitívny postoj adresáta tvrdenia k autorovi, pri ktorom adresát považuje informáciu autora za pravdivú, opierajúc sa o akékoľvek dôvody. Alebo stručne: veriť, znamená považovať za pravdivé.“
Potom neviera (pre neveriaceho) bude negatívny postoj? Veď stručne: neveriť, znamená považovať za nepravdivé.
Ak o sebe niekto povie, že je neveriaci, tak čo o ňom môžeme vedieť? Že všetko považuje za nepravdivé? Aj to, čo tvrdí sám o sebe?
Uznávam výrazy ako humanista, materialista, naturalista, racionalista… Richard Dawkins opísal rozdiel medzi ateizmom a humanizmom takto:
„Ateizmus je intelektuálna pozícia o tom, či existuje vyššia bytosť. Humanista je ateista a navyše má morálne, etické postoje, a možno aj politické pozície.“
„Ako humanisti nie sme len ateisti, ale máme aj morálny postoj založený na racionálnej morálnej filozofii, racionálnej etike a berieme ateizmus ďalej do etickej a sociálnej oblasti.“
Odporúčam zoznámiť sa s morálkou humanistov, ktorú výborne spracoval Paul Kurtz v knihe Zakázané ovocie – Etika humanizmu.
Materialista vychádza z názoru o hmotnej podstate sveta, o prvotnosti hmoty a druhotnosti vedomia, myslenia. Opakom je idealista, ktorý vychádza z prvotnosti ideálneho alebo duchovného princípu.
Ale je užitočné nemýliť si materialistu ako nositeľa svetonázoru s filistrom, ktorý rozumie pod materializmom obžerstvo, opilstvo, túžbu po majetkoch…
Friedrich Engels: „Filister rozumie pod materializmom obžerstvo, opilstvo, túžbu po majetkoch, túžbu po sexe, namyslenosť, chamtivosť, lakomstvo, požadovačnosť, honbu za ziskom, a podvodné obchody na burze, slovom, všetky špinavé neresti, ktorým on sám potajomky holduje; pod idealizmom rozumie vieru v cnosť, vo všeobecnú lásku k ľuďom a vôbec vieru v ‚lepší svet‘, čím sa vystatuje pred inými, ale čomu sám verí nanajvýš vtedy, keď ho bolí hlava po opici, alebo keď prežíva bankrot ako nevyhnutný následok jeho zvyčajných ‚materialistických‘ výstrelkov, pričom si spieva svoju obľúbenú pesničku: Čo je človek? – Polozviera, poloanjel.“
U naturalistu viem, že popiera nadprirodzené javy a považuje prírodu za jediný a univerzálny princíp výkladu všetkých javov. V etickom zmysle má požiadavku žiť v súlade s prírodou, a mravné potreby odvodzuje z prirodzených záujmov a potrieb.
Pri sčítaní v roku 2011 sa vyjadrilo 725 362 ľudí (13,4 %), že sú „bez náboženského vyznania“ a 571 437 ľudí (10,6 %) sa nevyjadrilo vôbec. Ale do celosvetového sčítania sa doposiaľ zo Slovenska zapojilo len 490 ľudí.
Z toho 301 ľudí (61,4 %) o sebe tvrdí, že sú ateisti. 47 ľudí (9,6 %) uviedlo, že sú humanisti. 37 ľudí (7,6 %) má nenáboženský svetonázor, prípadne žijú bez nejakej religiozity. Racionalistov je 34 (6,9 %). 29 je agnostikov (to je 5,9 %). Voľnomyšlienkarov je 27 (5,5 %). Deväť ľudí (1,8 %) uviedlo, že majú nejaký „iný“ nenáboženský svetonázor. A k sekularizmu sa hlási 6 ľudí (1,2 %).
Tí, ktorí uvádzate, že máte „iný“ nenáboženský svetonázor, využite možnosť vyjadriť sa v komentári.
Situácia sa zlepšila, keď v roku 2021 pri sčítaní ľudu sa k nenáboženskému svetonázoru prihlásilo 23,79 percent (v absolútnom čísle 1 296 142).
Archív:
Autor: Ján Parada.
Článok bol pôvodne uverejnený 21. 2. 2015.