Bola druhá marcová nedeľa a bolo krásne.
Slnko sa rozhodlo svietiť od rána na Bratislavu. Dalo pocítiť, že jar je za dverami. Rozhodla som sa prijať pozvanie na stretnutie s Pavlom. Čakal ma na treťom poschodí bratislavského hradu. Navštívenka na dverách, kde ma čakal, znela: Majster Pavol z Levoče – Ruky a zlato v službe ducha.
Tak som vstúpila do nádherných siení, ktoré sú dôstojným priestorom pre diela Majstra Pavla, ktorého považujú, a to právom, za najvýznamnejšieho stredovekého umelca Slovenska. Interaktívna výstava mi umožnila dotknúť sa vystavených diel, a tak sa oboznámiť s postavami, ktoré sa nachádzajú na najvyššom neskorogotickom oltári na svete. Je zhotovený z lipového dreva, ktorý som mohla chytiť. Mohla som sa dotýkať nielen zobrazenia Poslednej večere, ktorá sa na oltári nachádza, ale aj troch hlavných sôch predstavujúcich Madonu s dieťaťom, sv. Jána a sv. Jakuba. Do rúk som zobrala a poťažkala aj kópie sôch, ktoré sú súčasťou oltára. V priestoroch haptickej a interaktívnej zóny sa nachádza aj publikácia v Braillovom písme, ktorú vydala Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Vo vedľajšej miestnosti je premietaný film o reštaurovaní oltára. Moja návšteva Majstra Pavla skončila a ja som sa rozlúčila s jeho dielom s myšlienkou, že ešte ho navštívim. Pôjdem za ním do Levoče.
Autorka: Lesana Královičová je členka Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Má rada divadlo, kultúru, knihy a chodenie do prírody. Písanie jej robí radosť.
Článok bol pôvodne uverejnený 8. 11. 2018.