Nezdravé jedlo, stres, alkohol, nedostatok pohybu. Všetky tieto negatívne vplyvy a novodobé „trendy“, ovplyvňujú naše životne dôležité orgány, ktoré navzájom komunikujú a priamo alebo nepriamo sa ovplyvňujú. Niekde navrchu tejto „továrne na život“, je pečeň. Prijíma, rozdeľuje, detoxikuje – vykonáva viac ako 500 životne dôležitých funkcií. A ešte je aj schopná sa sama regenerovať.
Ako pečeň funguje, ako jej škodíme a ako jej môžeme pomôcť?
Na začiatok si povedzme, čo je pečeň a kde v tele ju máme. Pečeň je najväčším orgánom ľudského tela (mimo kože). U dospelého človeka váži okolo 1,5 kilogramu. Nachádza sa pod pravým rebrovým oblúkom, konkrétne pod pravou bránicovou klenbou. Na základe vonkajšieho popisu sa pečeň delí na veľký pravý lalok a podstatne menší ľavý lalok. Má hnedočervenú farbu, na pohmat je hladká, pomerne pevná a pružná, ale aj krehká, čo sa prejavuje pri úrazoch pretrhnutím pečene.
Pečeň je hlavný detoxikačný orgán ľudského tela, filter, v ktorom sa spracovávajú všetky látky zachytené v krvi. V rámci svojej metabolickej funkcie pečeň metabolizuje cukry, tuky a bielkoviny. Eliminuje a zneškodňuje toxické látky v tele. Keď pečeň rozkladá škodlivé látky, jej vedľajšie produkty sa vylučujú do žlče alebo krvi. Žlčové vedľajšie produkty vstupujú do čreva a opúšťajú telo vo forme stolice. Vedľajšie produkty v krvi sú filtrované obličkami a opúšťajú telo vo forme moču.
Pečeň sa v priebehu života mení. Mení sa napríklad aj množstvo krvi, ktorá je schopná pretiecť pečeňou. Objem krvi, ktorý pečeňou pretečie, s rastúcim vekom klesá. To môže prispievať k nižšiemu vylučovaniu liekov, ktoré podliehajú metabolizmu v pečeni.
Najčastejším chronickým ochorením pečene je steatóza
A teraz sa poďme bližšie pozrieť na choroby pečene. Nealkoholová steatóza pečene (NAFLD) je v súčasnosti považovaná za najčastejšiu príčinu chronického ochorenia pečene na celom svete. Vo vyspelých krajinách trpí týmto ochorením viac ako 30 % dospelých a toto číslo stále rastie. Väčšina pacientov má formu jednoduchej steatózy pečene, ale až u jednej tretiny ochorenie postupuje do ťažšej formy nealkoholovej steatohepatitidy (NASH), ktorá je charakteristická zápalom a poškodením pečene, čo sú predispozície pre vznik fibrózy a rakoviny pečene. Nealkoholová steatóza pečene je považovaná za prejav metabolického syndrómu na pečeni. Pečeň však nie je len pasívnym cieľom, ale ovplyvňuje patogenézu metabolického syndrómu a jeho komplikácie. Patofyziologické zmeny v iných orgánoch, ako je tukové tkanivo, črevná bariéra alebo imunitný systém, boli identifikované ako spúšťače progresie NAFLD.
Alkohol škodí. Prejedanie tiež
V súvislosti s pečeňou sa kedysi hovorilo najmä o alkohole. To, že alkohol škodí pečeni stále platí. Najmä pri pravidelnej konzumácií veľkého množstva alkoholu začínajú postupne odumierať pečeňové bunky a dochádza k zápalu pečeňového tkaniva, čo vedie k nezvratnému a fatálnemu štádiu poškodenia pečene – cirhóze. Nealkoholové stukovatenie pečene sa začalo skloňovať až v priebehu posledných rokov. Podobne alebo takmer totožne s metabolickým syndrómom.
Patofyziologický mechanizmus vedúci k vzniku NAFLD a následnej progresii do NASH je podmienený viacerými faktormi. Zúčastňujú sa na ňom genetické a epigenetické faktory, faktory vonkajšieho prostredia, vysoký kalorický príjem, nevhodné zloženie stravy a nízka fyzická aktivita. Základným mechanizmom, ktorý spája metabolický syndróm a NAFLD, je nepomer medzi príjmom a výdajom energie, čo vedie k akumulácií tuku nielen v tukovom tkanive, ale aj v orgánoch, ktoré k tomu nie sú určené (črevá, svaly). NAFLD je možné považovať za multisystémové ochorenie, ktoré sa väčšinou nevyskytuje samostatne, ale sprevádza ďalšie chorobné stavy.
Najvýznamnejším prejavom je únava
Najvýznamnejším klinickým prejavom NAFLD je únava, ktorá môže byť výrazná a nemusí súvisieť s aktivitou ochorenia. Ďalším bežným príznakom býva tlak pod pravým rebrom. Až u polovice pacientov je NAFLD klinicky nemá a diagnostikuje sa pri sonografickom náleze alebo ako vedľajší nález pri vyšetrení iných ťažkostí a zdravotných problémov. U väčšiny pacientov je diagnostikovaná v 5. alebo 6. dekáde života, ale je možné ju nájsť aj u mladších ľudí a tiež u detí. Pri fyzikálnom vyšetrení má asi 75 % pacientov s NAFLD zväčšenú pečeň, inak dominujú príznaky sprievodných ochorení (obezita, hypertenzia). Vždy je potrebné aspoň stanoviť BMI a zmerať obvod pásu.
Metabolický syndróm – symbol dnešnej doby?
Prečo sa stanovuje BMI (index telesnej hmotnosti) a meria obvod pásu? Sú to dve najdôležitejšie kritériá pre stanovenie metabolického syndrómu. Jeho hlavným kritériom je obvod pása, ktorý by nemal presiahnuť 94 cm u mužov a 80 cm u žien, pričom definícia WHO určuje príslušné maximá na 102 a 88 cm. Ďalším faktorom je vysoká hladina triglyceridov, nízka hladina HDL cholesterolu, vysoký krvný tlak a vysoká hladina cukru v krvi. Všetky faktory spájané s metabolickým syndrómom spolu súvisia. Metabolický syndróm sa spája s rozvojom mnohých zhubných aj nezhubných ochorení. Je významným rizikovým faktorom pre vznik cukrovky, srdcovo-cievnych ochorení alebo aj mŕtvice. Najčastejším pečeňovým ochorením u pacientov s metabolickým syndrómom je nealkoholové stukovatenie pečene.
Čo môžeme urobiť pre svoju pečeň a teda pre seba?
Kompletne zmeniť svoj životný štýl. Táto metóda sa ukázala ako najvýznamnejšia a zahŕňa tri základné kroky: diétne opatrenia, zvýšená fyzická aktivita a celkovú zmenu prístupu k životu (behaviorálny prístup). Hlavné diétne opatrenie predstavuje zmena zloženia stravy v prospech zavedenia tzv. stredomorskej stravy so všetkými jej aspektmi – nízkym obsahom tukov, vysokým podielom polynenasýtených mastných kyselín (najmä omega 3) a dostatkom zeleniny, vlákniny. Tento typ stravovania zároveň minimalizuje podiel priemyselne upravených látok, najmä tukov a cukrov. Veľmi podstatný význam majú cukry, ktoré sú často pridávané do cukroviniek či sladených nápojov. Existuje priamy vzťah medzi konzumáciou týchto látok a rozvojom NAFLD, kedy ich negatívny dopad býva umocnený najmä pri celkovom vysokom energetickom príjme človeka. Svoj význam má aj distribúcia stravy počas dňa, vrátane tzv. mlsania (príjmu vysoko kalorických pokrmov mimo hlavného jedla), ktoré je jednoznačne asociované s rozvojom NAFLD.
Začnite sa hýbať
Príjem nevhodnej stravy v nesprávnom čase a „mlsanie“, sú často spájané so sedavým zamestnaním. A s ním súvisí aj nedostatok pohybu, čo je ďalší rizikový faktor pre vznik NAFLD. Cvičenie v zmysle plánovanej a systematickej aktivity je jedným z bodov terapie NAFLD. Z výsledkov mnohých štúdií vyplýva, že nezáleží na druhu pohybu, rovnako ako nie je najdôležitejšia samotná redukcia hmotnosti. Už len nárast fyzickej aktivity bez poklesu BMI vedie k redukcii tuku v pečeni o 20 – 30 %. Za dostatočnú mieru fyzickej aktivity bez poklesu BMI býva považovaných 200 – 300 minút týždenne. Už 3 a viac hodín sedenia počas dňa je asociované s vyššou mortalitou aj bez ohľadu na mieru fyzickej aktivity, a to vo vzťahu k rozvoju metabolického syndrómu, obezite a cukrovky typu 2.
Ak zmeníme svoj jedálny lístok a zaradíme do neho zdravšie potraviny a skamarátime sa s pohybom, existuje reálna šanca, že sa zlepšia naše zdravotné predispozície. Zdravá strava navyše podporuje trávenie, ktoré je dôležité pre správnu funkciu pečene. Pomocnú ruku pre pečeň môžu podať aj fosfolipidy. Napríklad voľnopredajný liek Essentiale® 300 mg obsahuje esenciálne (základné) fosfolipidy – prírodné látky blízke fosfolipidom, ktoré sa vyskytujú v ľudskom tele. Esenciálne fosfolipidy obsahujú nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú súčasťou bunkových membrán, a prispievajú tak k regenerácii a lepšej funkcii pečeňových buniek. Tým celkovo zlepšujú metabolické a detoxikačné procesy v pečeni. Hlavnou výhodou esenciálnych fosfolipidov je ich veľmi dobrá znášanlivosť a minimálne vedľajšie účinky.
Essentiale® 300 mg je liek na vnútorné použitie. Obsahuje esenciálne fosfolipidy. Pozorne si prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.
Správu dodala: Andrea Hinková z agentúry Accelerate.