Janko Jesenský – Láska je slnko

Je láska…

Je láska ako vetra šum,
tou chladnou dušou teplom zvanie,
vylietne z hniezda kŕdeľ dúm,
v nich slza slasti lícom skanie.

Lež ako chytiť vetra van,
ach, ako s ním letieť do diali?
On odšumí a prázdnu dlaň
prikladáme na tvár vo žiali.

A žiaľ za ním je vlny žbln,
hľa, vidieť ju a ďalej plynie
a za ňou celá čiara vĺn
sa tvorí, celá čiara hynie.

Ach, ako prikázať jej: stoj!?
Nech na vlnu sa vlna zbiera.
Ó, zlatovlasý anjel môj,
už v žití všetko odumiera!