Knihu napísal Stanislav Vyskočil.
Keď som sa dozvedel o knihe …. a zeptala se HMOTA: Proč jsem?, požiadal som Stanislava Vyskočila, aby mi ju poslal. Dostal som ju hneď obratom.
Mne sa vidí, že Stanislav Vyskočil si predsavzal veľa, keď sa rozhodol napísať knihu o vesmíre, evolúcii, biblii, cirkvi, komunistickej strane, o DNA i eugenike. Témy sú rozsiahle a seriózna recenzia by si vyžadovala veľa odborných znalostí, takže to prenechávam na iných. Upriamim pozornosť na knihu jeho vlastnými otázkami, ktoré sú v knihe položené čitateľovi:
„Prečo sme tu a aký je zmysel života? Prečo, kedy a komu sa narodíme? Prečo zomrieme, a pretrvá niečo z nás večne? Kto je náš zriaďovateľ?“
Odpoveď, že je to „nehmotná informácia – softvér genómu DNA“, autor naširoko rozvádza a považuje ju za ateistickú, no nezaváňa čitateľovi tá nehmotná informácia tzv. inteligentným dizajnérom? [1]
Je to ťažké čítanie a predpokladá prírodovedné vzdelanie. Autor sa dištancuje od kreacionizmu aj biblie, a jednoznačne sa stavia na stranu Darwinovho učenia o prírodnom výbere. Na tie predošlé otázky po zmysle a účele života a existencii nadprirodzena nedáva odpoveď, ale ani veľkí myslitelia ma v tomto ohľade neuspokojili.
V knihe spomína veľký tresk, singularitu a multivesmíry, ale tak, ako keby sa to vysvetľovalo spolusediacim v hostinci. [2] Nemôže to uškodiť, a takých tém na bežné rozhovory treba ako soľ, no pestuje sa to málo alebo skôr vôbec nie. Je dobre, že Stanislav Vyskočil sa o to pokúša.
Autor v knihe uviedol:
„Prosím preto láskavého čitateľa o tolerovanie nedostatkov tejto knihy, je to moja prvotina, a napriek tomu riešiaca tie najťažšie filozofické témy!“
Takže tolerujem drobné chyby, ako napríklad vynechanie písmena t v slove Zeitgeist, duch doby [3] alebo nepresný údaj „pred viac ako 2 000 rokmi“ o napísaní biblie, pretože Nový zákon bol napísaný pred menej ako 2 000 rokmi. [4] Nový zákon sa začal písať až po tzv. ukrižovaní Ježiša. V biblii sa píše: „Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov.“ A Nový zákon bol skompletizovaný podstatne neskôr. Držím sa toho, že knihy Starého zákona boli väčšinou ustálené už niekedy v 5. storočí pred n. l., čo by sedelo, že Starý zákon bol napísaný pred viac ako 2 000 rokmi, ale neplatí to už pre Nový zákon.
Ale ak mám byť láskavý čitateľ, tak na takých ďalších malichernostiach v knihe nebudem lipnúť. Na jednu závažnú chybu však musím čitateľov upozorniť, aj keď kniha je autorova prvotina.
Všimol som si, že Sama Harrisa považuje za pastora. Sam Harris nie je pastor, a List kresťanskému národu (Letter to a Christian Nation) nie je časopis, ale kniha. [5]
Predpokladám, že do omylu ho uviedli nejaké informácie z internetu. Lebo je naozaj kresťanský pastor s menom Sam Harris, ale ten by nenapísal takú skvelú knihu ako napísal neurovedec Sam Harris, ktorý je spoluzakladateľ a riaditeľ neziskovej nadácie Project Reason, ktorá šíri vedecké znalosti a sekulárne hodnoty do spoločnosti.
Nie mi je celkom jasné, čo hľadajú v knihe o filozofii a evolúcii state o reštitúciách katolíckej cirkvi a o politickej strane. Skôr sa to hodí na samostatnú knihu.
Po prečítaní knihy vo mne najviac rezonuje slovný zvrat „nehmotná informácia“. Spomenul aj biochemika Michaela Beheho a Nadáciu Johna Templetona. Ako som skôr povedal, že mne výraz „nehmotná informácia“ zaváňa praktikami šíriteľov teórie inteligentného dizajnu, preto niečo k tomu napíšem.
Biochemika Michaela Beheho [6] poznám z recenzie Anti-Behe, ktorú napísal Adam Roman. Vyberám úryvok:
„Od zástancov darvinizmu potom požaduje, aby podrobne vysvetlili, ako mohli oveľa zložitejšie neredukovateľne zložité biochemické mechanizmy vzniknúť kumuláciou malých zmien. Potom slávnostne vyhlási, že nikto také vysvetlenie nepodal a z toho robí jediný možný záver, že také mechanizmy sú vysvetliteľné iba teóriou účelného usporiadania podľa zámeru inteligentného činiteľa (str. 242), čo je dlhý výraz, ktorým zrejme chce zakryť svoju predstavu o božej intervencii.“
O Nadácii Johna Templetona napríklad Rastislav Škoda v článku Dialóg vedy a viery je bolestivý napísal:
„Idete na trh s tovarom, ktorý je nepredajný a vraciate sa s ním do svojich kostolov a rezidencií, kde sa navzájom utešujete a čakáte, že raz príde ten slávny bohatier-vedec, čo zožne Templetonovu cenu milión US dolárov za vedecký dôkaz existencie plánovača-dizajnéra vesmíru aj našej existencie.“
Adam Roman zasa preložil od Richarda Dawkinsa článok Hadia masť a svätená voda, v ktorom sa píše:
„Paul Davies však urobil z Hawkingovej frázy titul knihy, ktorá získala Templetonovu cenu za pokrok v náboženstve, v súčasnosti najlukratívnejšiu cenu na svete (700 000 libier – viac než Nobelova cena), dostatočne prestížnu na to, aby sa udeľovala vo Westminster Abbey. Filozof Daniel Dennett mi raz vo Faustovom duchu pripomenul: ‚Richard, keď sa raz dostaneš do finančných ťažkostí, vieš čo máš robiť…‘“
Templetonovu cenu chápem ako „Nobelovu cenu za náboženstvo“.
Aj keď Stanislav Vyskočil používa výraz „nehmotná informácia“, v knihe dvakrát kriticky spomenul inteligentný plán, čo je ďalší názov pre inteligentný dizajn. [7]
Ako si viem predstaviť význam nehmotnej informácie? Uvediem príklad: Stane sa havária, a pri vyšetrovaní zistia, že príčinou bola vysoká rýchlosť. Výraz „vysoká rýchlosť“ sa môže aj inak opísať, ale stretneme sa s opismi: „vysoká rýchlosť zabila vodiča“, „vysokou rýchlosťou spôsobil veľkú haváriu“, „za vykoľajenie vlaku môže pravdepodobne vysoká rýchlosť“ alebo „chodca zrejme zabila vysoká rýchlosť“.
Čiže príčinou smrti bola vysoká rýchlosť. Rýchlosť tiež chápeme ako čosi nehmotné. Hmotným je vozidlo, dopravný prostriedok, ktorý sa pohyboval vysokou „nehmotnou“ rýchlosťou.
DNA je hmotná ako dopravný prostriedok, a genetická informácia je ako vysoká rýchlosť. Deoxyribonukleová kyselina (DNA) je predsa úplne hmotná. Atómy vodíka, kyslíka, dusíka, uhlíka a ďalšie atómy sú v takej zložitej väzbe, že vytvárajú štruktúry, ktoré sa dokážu deliť, spájať, obnovovať, kopírovať. Len náš opis tých dejov nám umožňuje povedať, že proces je „nehmotný“. Rovnako ako je „nehmotná“ rýchlosť.
V názve knihy je: A opýtala sa hmota. A odpoveďou má byť nehmotná informácia?
Preto odporúčam čitateľom prečítať si na tému inteligentného dizajnu ešte aspoň tieto dva články.
Od Jiřího Heřta, Darwin a dizajn (Správa z konferencie), uverejnený v Zošitoch humanistov č. 54. Vyberám úryvok (mierne som vety upravil, bez zmeny významu myšlienky):
„Inteligentný dizajn je moderná forma kreacionizmu – Intelligent Design (ID) – inteligentný projekt alebo inteligentný plán. Ide o nový prístup k veci, ktorý vznikol v USA začiatkom 90. rokov minulého storočia, keď si protivníci darvinizmu uvedomili, že sa nedá trvať na doslovnom znení biblie, a že sa jej tvrdenia nedajú vedecky dokázať, ako sa o to pokúšal tzv. vedecký kreacionizmus. Prívrženci ID sa regrutujú zo vzdelaných akademických kruhov a zvolili nový prístup k obhajobe zásahu stvoriteľa. Neodvolávajú sa na bibliu, tvrdia, že nevychádzajú z náboženských pozícií, akceptujú dôkazy o veku vesmíru a uznávajú existenciu evolúcie. Ich základným prístupom je poukazovanie na medzery v porozumení evolúcii a na domnelé či aj skutočné nedostatky darvinistického prístupu. Ten – podľa nich – nestačí na vysvetlenie evolúcie, a preto je potrebné hľadať alternatívu. Tou má byť zásah, resp. opakované zásahy inteligentného stvoriteľa, Boha, alebo aj mimozemšťana, ako pripustil jeden z prednášajúcich. V Seattle v USA založili prívrženci ID výskumný ústav Discovery Institute (Ústav objavov), ktorý má ich predstavy doložiť a šíriť.“
A článok od Paula Gilesa, Neinteligentný dizajn, uverejnený v Zošitoch humanistov č. 42 z 5. marca 2004.
V diskusii môžete, milí čitatelia, napísať svoj názor na to, ako ste vy pochopili autorov výklad o „nehmotnej informácii“.
Som prekvapený, že v Českej republike, odkiaľ autor knihy Stanislav Vyskočil pochádza, jeho knihe nevenujú pozornosť. O Česku sa hovorí, že v ňom žije plno ateistov. Podľa výsledkov sčítania 2021 žilo 10 524 167 obyvateľov. K cirkvám a náboženským organizáciám sa prihlásilo 1 374 285 obyvateľov. 5 027 141 obyvateľov uviedlo, že sú bez náboženskej viery. Zato 3 162 540 občanov neuviedlo žiadny údaj týkajúci sa náboženstva.
Kniha Stanislava Vyskočila má podtitul „Vedecko-ateistická filozofia o vzniku vesmírov, evolúcii a zmysle života“, takže aspoň od českých ateistov by som očakával nejaké názory na túto knihu. V Česku v roku 2014 pôsobili, pokiaľ viem, tri občianske združenia, ktorých by sa to mohlo týkať: Voľná myšlienka, Humanistickí ateisti a Ateisti ČR. Ani jedno z nich nevenovalo tejto knihe pozornosť. Stanislav Vyskočil pritom ateistom z OSACR napísal už 26. 9. 2013.
A všimnú si túto knihu slovenskí humanisti? Aj kriticky. Veď humanisti majú v programe kritické myslenie.
Prajem Stanislavovi Vyskočilovi veľa čitateľov, aby ho čitatelia povzbudili k napísaniu ďalšej knihy. A v nej sa možno čitateľne vyjadrí aj k inteligentnému dizajnu. Aby som zasa ja nemal pochybnosti, ako to myslí s nehmotnou informáciou.
Archív:
[1] Inteligentný dizajn (ID) alebo inteligentný plán je tvrdenie, že niektoré rysy vesmíru a živých vecí, predovšetkým prítomnosť informácie v bunke, sa dajú lepšie vysvetliť inteligentnou príčinou a nie neriadeným náhodným procesom. Na rozdiel od kreacionizmu neupresňuje povahu alebo totožnosť inteligentného návrhára. Túto „teóriu“ rozvinula skupina amerických kreacionistov, ktorí preformulovali svoje argumenty v spore „stvorenie alebo evolúcia“, aby tak obišli rozhodnutie súdu (Edwards verzus Aguillard, 1987), ktorý zakazuje výuku kreacionizmu ako vedy. Inteligentný dizajn je niektorými veriacimi vnímaný ako moderná forma tradičného teologického argumentu pre existenciu Boha.
[2] Stanislav Vyskočil v recenzovanej knihe napísal:
„Snažil jsem se knihu psát tak, aby ji mohl číst co nejširší okruh čtenářů, tedy například bez jediné matematické rovnice. Anglický matematik Ernest Rutherford k tomu prohlásil: ‚…i nejsložitějšímu problému, jako např. teorii relativity, úplně rozumíš až tehdy, když jej dokáže vysvětlit spolusedícím v hospodě…‘ Tím se snažím v této knížce řídit.“
[3] Citácia z knihy:
„Zeigeist, duch doby, se mění neuvěřitelně rychle… Kam se bude Zeigeist ubírat v přítím století?“
[4] Citácia z knihy:
„Starý a Nový zákon napsali židovští pastevečtí nomádi před více jak 2 000 let.“
[5] Citácia z knihy:
„V USA pastor Sam Harris v listě Křesťanskému lidu (Letter to a Christian Nation)… I bez tohoto výzkumu jsou tyto informace v USA všeobecně známé, zajímavé je, že se objevily v časopise Křesťanskému lidu.“
[6] Citácia z knihy:
„Některé tyto záhady evoluce, na kterých se vědci často neshodují, využil biochemik M. Behe a v r. 1996 vydal knihu Darwinova černá skříňka, ve které hlavním tvrzením bylo, že živá buňka (viz předposlední strana obálky) je entitou neredukované složitosti a že biologové při redukci jevu složitosti na molekulárné procesy musí narazit na jakousi zeď. Tuto neschopnost nazval Behe „Darwinovou černou skříňkou“, po jejím otevření očekává nalezení důkazů o božské podstatě. Že by v temné hmotě genomu?“
„Vědci jednoznačně tvrdí, že uvnitř Darwinovy skříňky spočívá jen další typ genetiky – genetika vývoje. Vývojová genetika vrhá na utváření složitosti a evoluci rozmanitosti nové světlo už dvacet let. Charles Harper, ředitel nadace Johna Templetona, který se zabývá vztahem teologie a vědy, napsal v předním časopise Nature: ‚Křesťané, kteří s evoluční naukou v současné době zápolí, ji nakonec budou muset vzít vážně.‘“
[7] Citácia z knihy:
„Ty ‚drtivé důkazy o účelnosti a plánu‘ (kreacionisty nazývaného ‚inteligentní plán‘) už jaksi ale kardinál Schönborn opomněl předložit.“
„‚Obyčejná buňka‘ i ‚Entita neredukované složitosti‘:
z knihy R. Dawkinse: Největší show pod sluncem.
Hmota v našem multivesmíru byla schopna, za příhodných podmínek s dostatkem času, sama vytvořit bez nadpřirozených sil tuto ‚entitu neredukované složitosti‘. Zřejmě je to její standardní vlastnost.
Vážení, v cosi věřící a inteligentní plánovití kreacionisté!
Není mi líto………………. Stalo se!“
Autor: Ján Parada.
Poznámky som pôvodne uverejnil 13. 9. 2014.