29. január 1935 – 27. august 2014.
Victor John Stenger bol profesorom fyziky a astronómie na Havajskej univerzite v USA. Ale pôsobil aj na ďalších univerzitách. V rokoch 1990 až 1994 bol prezidentom Havajských humanistov (Humanists Hawaii), a tiež bol členom Spoločnosti humanistických filozofov (Society of Humanist Philosophers).
Prvý raz som sa so Stengerovými názormi zoznámil pri čítaní Zošitov humanistov.
V Zošitoch humanistov č. 8 zo 4. júna 1999 bol uverejnený článok Objavila veda Boha? (Has Science Found God?), ktorý preložil Rastislav Škoda, a pôvodne bol uverejnený v časopise Free Inquiry, 19/1, zima 1998/99.
Ďalej v Zošitoch humanistov č. 9 z 13. augusta 1999 sa spomína v článku Veda a city – 2. časť od Richarda Dawkinsa. V odseku Trendy antivedy ho Dawkins takto spomína:
„Kvantová neistota a teória chaosu mali poľutovaniahodné dôsledky na spoločenskú kultúru, čo iste vyvolalo nevôľu u serióznych odborníkov na tieto témy. Obidva myšlienkové prúdy pravidelne využívali obskuranti od profesionálnych šarlatánov po pochabých novovekárov (New-Agers). V Amerike zhŕňa svojpomocný ‚liečiteľský‘ priemysel miliardy a neváhal ani chvíľu načrieť aj vedrom do úžasného talentu kvantovej teórie k mäteniu myslí. Výborne to dokumentoval americký fyzik Victor Stenger: Jeden dobre zazobaný liečiteľ napísal sériu bestsellerov o téme, ktorú nazýva ‚kvantové liečenie‘. Mám knihu, v ktorej sú kapitoly o kvantovej psychológii, kvantovej zodpovednosti, kvantovej morálke, kvantovej estetike, kvantovej nemorálnosti a dokonca aj o kvantovej teológii.“
Od Victora Stengera bol 3. júla 2002 v Zošitoch humanistov č. 32 uverejnený článok Náboženstvo je zakódované v našich génoch.
V Zošitoch humanistov č. 59 z 5. januára 2007 sa Stenger spomína v článku Boh proti vede. Ide o diskusiu medzi Dawkinsom a Collinsom, a článok napísal David van Biema. Článok “God vs. Science” pôvodne pochádza z Time Magazine online (New York) z 13. novembra 2006.
David van Biema spomenul Stengera takto:
„Dawkins surfuje na hrebeni vlny ateistickej literatúry. V roku 2004 uverejnil neurovedec Sam Harris mnohostrannú obžalobu Koniec viery (The End of Faith – 400 000 výtlačkov) a o rok pridal krátky List kresťanskému národu (Letter to a Christian Nation), ktorý je na zozname bestsellerov Time na 14. mieste. Vo februári vydal Daniel Dennett, filozof z Tuftovej univerzity, Breaking the Spell – Religion as Natural Phenomenon (Zlomenie či Lámanie čara – o náboženstve ako prírodnom jave), ktorého sa predalo menej, ale diskusiu to rozvírilo.
Ak sú Dennett a Harris temer-vedci, autori poltucta agresívne sekulárnych kníh sú nosiči posolstiev: Marc Hauser, biológ z Harvardu, pátra v Moral Minds (Morálne mysle) po pôvode našich pojmov dobra a zla bez účasti Boha; v Šesť nemožných vecí pred raňajkami (Six Impossible Things Before Breakfast) od ateistického, redukcionistického a materialistického biológa Lewisa Wolperta, je náboženstvo jednou z týchto nemožných vecí; fyzikálny astronóm Victor Stenger napísal o Bohu knihu Skrachovaná hypotéza (The Failed Hypothesis); a Ann Druyanová, vdova po chýrnom arciskeptickom astrofyzikovi Carlovi Saganovi pozbierala jeho neuverejnené prednášky o neprítomnosti Boha do Variácií vedeckých skúseností (The Varieties of Scientific Experience).“
V knihe Delúzia Boha (The God Delusion), ktorú napísal Richard Dawkins, sa Stenger v 3. kapitole na strane 106 spomína takto:
„Niečo podobné prežívame dnes v nadmieru publikovanom ústupe filozofa Antonyho Flewa, ktorý vo svojom vysokom veku ohlásil, že sa obrátil na vieru v akýsi druh deizmu (čím vyvolal horúčkovité opakovanie tohto vyhlásenia na internete). Na rozdiel od neho bol Russell veľký filozof. Dostal Nobelovu cenu. Flewova údajná konverzia bude možno odmenená Templetonovou cenou. Prvým krokom v tomto smere môže byť jeho hanebné rozhodnutie prijať v roku 2006 ‚Medailu Phillipa E. Johnsona za slobodu a pravdu‘. Prvým vyznamenaným medailou Phillipa E. Johnsona bol Phillip E. Johnson, právnik, ktorému sa pripisuje vypracovanie ‚stratégie klinu‘ pri propagácii inteligentného dizajnu. Flew bude asi druhým. Cenu udeľuje univerzita BIOLA, Biblický inštitút v Los Angeles. Zarazený svet si kladie otázku, či si Flew uvedomuje, že ho využívajú. Pozri Victor Stenger, ‚Flewova zvädnutá veda‘ vo Free Inquiry, 25:2, 2005, s. 17 – 18; Flew’s Flawed Science (26. 3. 2007)“
A v 4. kapitole Prečo skoro iste nieto Boha Dawkins spomína Stengera takto:
„Iní vedci-fyzici, ktorí ani zďaleka nepotrebujú budenie povedomia, sú Victor Stenger, ktorého knihu Objavila veda Boha? (Has Science Found God? – odpoveď je Nie) čitateľovi vrelo odporúčam.“
Rastislav Škoda spomína knihu Boh: Skrachovaná hypotéza (God: The Failed Hypothesis), ktorú napísal Victor Stenger, v článku Šaľbiari krajčíri, ktorý bol uverejnený 4. januára 2008 v Zošitoch humanistov č. 68.
A nakoniec ešte spomína Victora Stengera v článku Kalamský argument ide priďaleko, ktorý bol uverejnený 13. marca 2011 v Zošitoch humanistov č. 87.
Autor: Ján Parada.
Článok bol pôvodne uverejnený 2. 9. 2014.