Ak však predajú svoje zdigitalizované diela, podobizne či tovar, príjmy z nich budú musieť poctivo zdaniť, sú totiž dohľadateľné.
NFT (nezameniteľné tokeny) zaznamenali minulý rok obrovský boom a tešia sa čoraz viac aj záujmu Slovákov. Naši umelci digitalizujú svoje výtvarné a hudobné diela, značky svoj tovar, športovci svoje podobizne. NFT nachádza uplatnenie aj v charite. Hoci ide o virtuálne „predmety“ predávané zvyčajne za virtuálne meny, aj tieto príjmy treba zdaniť. Upozorňuje na to právnická kancelária Highgate Law & Tax, ktorej právnici sú zároveň súčasťou pracovného tímu Ministerstva financií SR pre prípravu legislatívy aj pre oblasť kryptoaktív. Pokiaľ teda niekto pravidelne obchoduje s NFT, vytvára a predáva vlastné NFT alebo ho využíva pri charitatívnych projektoch, štandardne musí zaplatiť daň z príjmov a prípadne aj odviesť DPH. Právnici zároveň zdôrazňujú, že obchodovanie s nezameniteľnými tokenmi je aj spätne dohľadateľné a za neodvedenie dane hrozí pokuta alebo dokonca až trestné stíhanie.
Aj pri obchodovaní s virtuálnymi predmetmi treba odviesť DPH
Výtvarné diela, hudba, kartičky s podobizňami známych osobností, podpis karty, zbierkové predmety, virtuálne značkové oblečenie, ba aj virtuálne pozemky. NFT alebo nezameniteľný token môže predstavovať v podstate čokoľvek, čo má digitálnu podobu a je zaregistrované do databázy blockchain. NFT zažíva vo svete boom a dorazil aj na Slovensko. Naši umelci, športovci či podnikatelia digitalizujú svoje diela či tovary, ktoré možno predať zväčša za kryptomeny a virtuálne „predmety“ sa dokonca stali aj súčasťou charity. Hoci NFT oslovuje predovšetkým kryptonadšencov, IT zanietencov či milovníkov PC hier a nezameniteľné tokeny sa týkajú virtuálnej reality, tento fenomén má presah aj do reálneho sveta. Najmä pokiaľ ide o obchodovanie, zdaňovanie príjmov a odvádzania DPH.
„Pri obchodovaní s NFT je veľmi pravdepodobné, že transakcie s nimi sú predmetom DPH na rozdiel od transakcií s kryptomenami. Pokiaľ teda niekto pravidelne obchoduje s NFT, vytvára a predáva vlastné NFT alebo ich využíva ako zdroj financovania, napríklad pri charitatívnych projektoch, určite je na mieste riešiť DPH,“ upozorňuje daňová poradkyňa z advokátskej kancelárie Highgate Law & Tax Vladimíra Mačuhová.
Obchádzať zákon sa neoplatí, daniari dokážu aj príjmy z NFT dohľadať
Podľa daňovej poradkyne majú však občania často nepodložený a nesprávny pocit, že z krypta nie je potrebné platiť daň z príjmov. Aj v oblasti dane z pridanej hodnoty je všeobecné povedomie podnikateľov a odbornej verejnosti o týchto daňových povinnostiach nedostatočné. NFT sú totiž pomerne novou kategóriou majetku a slovenská legislatíva navyše o daňových aspektoch NFT mlčí.
„Princípy zdaňovania, ktoré sú obsiahnuté v našich zákonoch, sa však vzťahujú aj na príjmy súvisiace s NFT a spoliehať sa obchádzanie zákona len preto, že NFT nie je v právnom predpise priamo spomenuté, nie je správna cesta. Štát má k dispozícii analytické nástroje na odhaľovanie možných daňových únikov. Keďže NFT fungujú na technológii blockchainu, platí, že zápisy o transakciách ostávajú v príslušnom blockchaine uložené navždy a sú dohľadateľné aj spätne,“ zdôrazňuje Vladimíra Mačuhová z advokátskej kancelárie Highgate Law & Tax.
Za neodvedenie dane hrozí pokuta, prípadne väzenie
Nepriznanie príjmu má pri odhalení daňovým úradom za následok vyrubenie pokuty až do 10 % ročne z neodvedenej dane. Pri DPH však môže byť rozsah porušení zákona rozsiahlejší, pokiaľ vznikne napr. povinnosť registrácie na DPH alebo vystavovania faktúr. Osoba predávajúca NFT môže byť tiež povinná odvádzať DPH aj v iných štátoch EÚ, prípadne aj mimo EÚ. Vo všeobecnosti platí, že s väčším rozsahom porušených povinností sú aj pokuty vyššie.
„Treba mať na pamäti, že zamlčanie a nepriznanie príjmov z predaja kryptoaktív, vrátane NFT, je porušením zákona, ktoré môže mať aj trestnoprávnu dohru. Hranica, kedy sa daňový únik môže kvalifikovať ako trestný čin, je totiž veľmi nízka – od 266 eur neodvedenej dane,“ dodáva Peter Varga, daňový advokát z právnickej kancelárie Highgate Law & Tax.
Do budúcnosti je pravdepodobné, že nástroje v rukách štátu na kontrolu príjmov z krypta či NFT sa budú postupne vylepšovať. Už dnes prebiehajú iniciatívy na úrovni EÚ aj OECD, ktoré majú zabezpečiť nahlasovanie príjmov z kryptoaktív aj NFT príslušným finančným správam. Majú to vykonávať jednotliví poskytovania služieb v oblasti kryptoaktív, teda burzy či custody správcovia. Jedna z historicky uvádzaných výhod krypta – jeho anonymita, sa teda pomaly už stáva mýtom. Cieľom je však, okrem lepšej disciplíny platenia daní, predovšetkým eliminácia využívania krypta pri trestnej činnosti a na financovanie terorizmu.
Správu dodala Anna Vojteková z PR Clinic.