Duchovia sú výsledkom ľudskej fantázie.
Tomáš Akvinský (1225 – 1274; jedna z najvýznamnejších autorít katolíckej cirkvi) napísal: „Niektorí ľudia sa domnievajú, že žiadne čarodejníctvo neexistuje, a že vzniká z neviery; domnievajú sa tiež, že démoni existujú len v ľudskej fantázii, takže si ich ľudia vlastne vyvolávajú sami a potom sa týchto predstáv zrodených vlastnou fantáziou ľakajú. Katolícka viera však tvrdí, že démoni existujú, že môžu škodiť svojimi úkladmi a brániť plodnosti manželstva… z božieho dopustenia, môžu vyvolávať víchry v povetrí, prebúdzať vetry a porúčať ohňu na nebi. I keď telesná hmota sa v tom, akú na seba berie formu, nepodriaďuje ani dobrým a ani zlým anjelom, ale len jednému bohu stvoriteľovi, pokiaľ ide o pohyb v priestore, podriaďuje sa telesná podstata podstate duchovnej. Príkladom toho môže byť človek, ktorého údy sa pohybujú len riadením jeho vôle. Pokiaľ dopustí teda boh, potom nielen dobrí, ale i zlí duchovia môžu vlastnou silou dosiahnuť všetko, čo môže byť pohybom v priestore dosiahnuté. Môžu teda vyvolávať vietor i dážď a ďalšie javy pomocou pohybu pár, ktoré stúpajú zo zeme i z mora.“
Citované z knihy Luciferov trón (Luciferův trůn), ktorú napísal Jeremej Parnov, a vydalo Nakladateľstvo SVOBODA v roku 1989, ISBN 80-205-0103-7, na strane 107 (kapitola Kladivo na čarodejnice).
Ako vidíme z citovaných slov Tomáša Akvinského, už v jeho dobe žili skeptici voči náboženským predstavám. Ľudia s jasným názorom na duchov, na démonov, na „čarodejnice“.
Žiaľ, doba bola taká, že neexistovala sloboda slova, a všadeprítomná inkvizícia pomocou svojich špehov, udavačov a donášačov potlačovala názory odporujúce vtedajšej neobmedzenej cirkevnej moci. Často s rizikom smrti. Ľudia si vtedy radšej rozmysleli, či budú verejne hlásať svoje osobné názory. Načo riskovať podozrenia, vystavovať sa rôznym obvineniam, často nezmyselným, a byť v konflikte so silným súperom: cirkvou.
Je potrebné si uvedomiť, že vtedy bola cirkev úzko previazaná so štátom, a zločin proti cirkvi sa chápal aj ako zločin proti štátu.
Z dnešného hľadiska považujem ľudí, ktorí si vtedy mysleli, že čarodejníctvo neexistuje, že démoni existujú len v ľudskej fantázii, za humanistov. Boli akoby dnešní humanisti, ale doba im veľmi nepriala. Nemohli verejne hlásať svoje názory. Len z úryvkov cirkevných autorít sa môžeme dohadovať, aký ťažký život mali vtedajší skeptici. Strach nedovoľoval ľuďom sa slobodne vyjadrovať.
Bertrand Russell v knihe Skeptické eseje z roku 1928 napísal:
„Ohromná väčšina intelektuálne významných ľudí neverí kresťanskému náboženstvu, no skrýva túto skutočnosť pred verejnosťou, pretože sa bojí, že stratí svoje príjmy.“
Ďakujme myšlienkam osvietenstva, že dnes sa môžu humanisti slobodne vyjadriť k tomu, čo už v stredoveku ľudia považovali za blud. Že náboženstvo je blud, a že všetci duchovia sú výsledkom ľudskej fantázie.
Autor: Ján Parada.