„Kresťan“ Darwin

A jeho nekresťanská evolučná teória.

Čestný predseda Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie prof. RNDr. Jozef Tiňo, DrSc., v článku Vývoj náboženskej situácie v Európe (Sekularizmus) považuje Darwina za kresťana.

„Nemalú zásluhu na problémoch viery mala kontroverzia s myšlienkami Ch. Darwina, ktoré boli predstaviteľmi Cirkvi rázne zamietnuté. Túto situáciu obratne využil K. Marx, ktorý v tom čase vydal svoj Kapitál a zmäteného kresťana Darwina vťahoval do svojej hry, ktorá v princípe bola spojená s ateizmom. To sa mu nepodarilo, ale jeho myšlienky využil na boj proti kresťanstvu (proti viere vo všeobecnosti). Cirkev na spracovanie Darwinových ideí potrebovala takmer 100 rokov. Dnes sú obsiahnuté aj v oficiálnych vyhláseniach Svätej stolice.“

Ak mám vnímať Charlesa Darwina (1809 – 1882) ako kresťana, tak môžem pokojne vyhlásiť, že je to najvýznamnejší kresťan na svete. Kresťania ho môžu pokojne vyhlásiť aj za svätého za jeho prínos vo vede.

Darwin svojou knihou O pôvode druhov (originálny názov: “On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or The Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life”) významne prispel k zrodu evolucionizmu. Dnes erudovaní biológovia a geológovia prijímajú evolúciu ako fakt.

Pre humanistov je evolučná teória súčasťou ich svetonázoru. Podobne ako genetika, ktorej zakladateľom bol kňaz Gregor Mendel.

„Kresťana“ Darwina a kňaza Mendela berú humanisti vážne. Darwin prispel k rozvoju evolučnej teórie, a Mendel k vzniku novej vednej disciplíny – genetiky.

Biológ Ernst Mayr v knihe Čo je to evolúcia píše:

„Moc kresťanskej fundamentalistickej dogmy bola taká silná, že myšlienka evolúcie sa na Západe udomácnila až po celej sérii udalostí, ktoré sa odohrali v 17. a 18. storočí. Z hľadiska vedy prijatie evolúcie znamená, že svet už viac nemôžeme pokladať za pozadie, na ktorom pôsobia fyzikálne zákony, ale že do nášho sveta musíme zakomponovať históriu a, čo je ešte dôležitejšie, aj zmeny, ktoré sa vo svete živých organizmov odohrávajú v priebehu času. A práve tieto zmeny sa postupne začali označovať termínom ‚evolúcia‘.“

Kým kresťanský „inteligent“ Jozef Tiňo považuje Charlesa Darwina za kresťana, ja považujem Darwina za vynikajúceho vedca.

Opäť úryvok z knihy od Ernsta Mayra:

„Čomu Darwin vďačí za to, že sa stal takým významným vedcom a duchovným novátorom? Bol jedinečným pozorovateľom, obdareným neprekonateľnou zvedavosťou. Nikdy nič nebral ako hotovú vec, ale vždy si kládol otázku, prečo a ako. Prečo sa ostrovná fauna tak veľmi líši od živočíšstva žijúceho na blízkej pevnine? Ako vznikli jednotlivé druhy? Prečo sú patagónske skameneliny v zásade také podobné patagónskej živočíšnej biote? Prečo na každom ostrove súostrovia prevažuje jeden charakteristický druh, a pritom sa všetky ostatné ponášajú na seba oveľa väčšmi ako na príbuzné druhy žijúce na vzdialenejšom území? Práve schopnosť všímať si zaujímavé fakty a klásť primerané otázky vedcovi umožnila, aby urobil toľko vedeckých objavov a rozvinul toľko originálnych koncepcií.“

Spoločnosť Prometheus na svojej stránke pri príležitosti 200 rokov od narodenia génia uverejnila v rubrike Veda proti predsudkom článok Charles Darwin a jeho evolučná teória (Vedec, ktorý rozbil monopol cirkvi na výklad sveta). V ňom sa píše:

„Nástup darvinizmu mal aj veľké svetonázorové dôsledky: zatiaľ čo Koperníkove a Newtonove fyzikálne objavy o priestore a čase iba spochybnili náboženský obraz sveta, teória evolúcie tým, že poprela stvorenie sveta, teda aj živočíchov a človeka, zničila jeho najpevnejšie základy.“

„Darwin svojím výskumom zmenil svet aj samého seba. Na začiatku veriaci človek postupne strácal vieru v Boha, až nakoniec prestal veriť úplne. V roku 1873 v dotazníku pre Francisa Galtona na otázku ‚Odradila vás náboženská viera, ktorú ste si osvojili v mladosti, od slobody skúmania?‘ odpovedal: ‚Nie‘.“

Pri 205. výročí narodenia Charlesa Darwina uverejnila Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov úryvok z jeho životopisu:

„Postupne som prestal veriť v kresťanstvo ako božské zjavenie. Skutočnosť, že mnohé falošné náboženstvá sa rozšírili po veľkých oblastiach zeme ako divý požiar zapôsobilo tiež na mňa. Hoci je krásna morálka Nového zákona, sotva možno zaprieť, že jeho dokonalosť je závislá na interpretácii, ktorou vysvetľujeme dnes jeho rôzne metafory a jeho alegórie…“

„Avšak nebol som ochotný vzdať sa svojej viery – O tom som plne presvedčený, pretože si dobre pamätám a pripomínam svoje úvahy nad starými listami vznešených Rimanov a rukopismi objavenými v Pompejach alebo inde, ktoré sa zarážajúcim spôsobom zhodovali s tým, čo bolo napísané v evanjeliách.

Avšak nachádzal som čoraz ťažšie vo svojej predstave prísť na dôkaz, postačujúci presvedčiť ma. Takže neviera sa vkrádala do mňa veľmi pomalým tempom, avšak napokon sa stala úplnou. Toto tempo bolo tak pomalé, že som nepociťoval žiadnu tieseň a od tých čias som nezapochyboval ani len na sekundu o tom, že moje závery boli správne. Skutočne nemôžem pochopiť ako si môže niekto želať, aby bolo kresťanstvo pravdivé, keď ľudia čo neveria majú byť naveky potrestaní – tak ako to tieto texty jasne vyjadrujú. A k takýmto patria aj môj otec, brat a takmer všetci moji priatelia. Je to odsúdenia hodná doktrína.“

O zníženej inteligencii Jozefa Tiňa ohľadom postoja Charlesa Darwina ku kresťanstvu svedčia napríklad rôzne vety z Wikipédie:

„Krátko nato ochorela jeho dcéra Annie, čo znova vzbudilo jeho obavy, že jeho choroba môže byť dedičná. Po dlhej sérii komplikácií zomrela a Darwin stratil všetku vieru v milosrdného Boha. Podporoval miestnu anglikánsku cirkev, ale prestal ju navštevovať.“

„Darwin zvážil kresťanský zmysel smrteľnosti a dospel k názoru, že náboženský inštinkt sa vyvinul so spoločnosťou. So smrťou svojej dcéry Annie Darwin stratil všetku vieru v milosrdného Boha a kresťanstvo sa mu videlo zbytočné. Pokračoval v podpore miestnej cirkvi a pomáhal s prácou vo farnosti, ale v nedeľu sa išiel prejsť, kým jeho rodina išla do kostola.“

„V neskoršom živote sa Darwina často pýtali na jeho náboženské názory. Zachádzal až tak ďaleko, že povedal, že ‚neverí v Bibliu ako božie slovo‘. Vždy však nástojil na tom, že bol agnostik a ‚nikdy nebol ateista‘.“

Ako sa môže niekto nazývať inteligentom, a takto nedbanlivo (či zámerne; alebo zákerne?) sa o Darwinovi vyjadrí, že je kresťan. Aký kresťan?

Katolícke noviny v článku Kresťanská odpoveď na ateistický skepticizmus píšu:

„Podľa Cantalamessu ten, kto hovorí, že Boh neexistuje, aplikuje zákony na to, čo je mimo ich dosahu. Za príklad dáva kardinála Newmana, ktorý v liste kanonikovi Walkerovi napísal: ‚Nebojím sa Darwinovej teórie… nepopierame predsa Stvoriteľa tým, že stvoril ľudský intelekt schopný rozvoja… ani, že dal hmote zákony, schopné utvárať tento svet. Darwinova teória nemusí byť nutne ateistická, môže ponúkať len širšiu koncepciu Božej vševedúcnosti.‘“

Ešte aj spomínané Katolícke noviny (Tradičné noviny súčasného kresťana) sú v rozpore s kresťanským „inteligentom“ Jozefom Tiňom. V článku Veda a kresťanský učiteľ Dušan Dobrovodský píše:

„Sám Darwin predsa považoval svoju teóriu za zlučiteľnú so stvorením. V knihe O pôvode druhov píše: ‚Je skutočne nádherné sledovať, ako Stvoriteľ vdýchol zárodok života iba jednej alebo malému počtu foriem… a že sa z jednoduchého počiatku vyvinul a stále ešte vyvíja nekonečný rad najkrajších a najčarovnejších foriem.‘ Postupne však nevedel uviesť do súladu svoje poznanie prírody s primitívnym hľadaním prírodovedných poznatkov v Biblii, čo bolo pre jeho dobu charakteristické, preto prešiel k agnosticizmu.“

V knihe Darwin, človek, jeho veľká cesta a evolučné teórie na strane 150 v kapitole Múdrosť Downu a štúdium dážďoviek sa píše:

„Náboženské názory

Mnoho ľudí Darwinovi písalo a pýtalo sa na jeho náboženské názory, na to, čo sa rozhodol neuverejňovať. Jeho syn Francis spomínal:“

„[Charles Darwin] mal intenzívny pocit, že náboženstvo človeka je predovšetkým súkromná záležitosť, ktorá sa týka len jeho samotného.

Mnoho ľudí sa pýtalo, či človek môže veriť zároveň v boha i v evolúciu. Darwin odpovedal:

‚Príde mi to absurdné spochybňovať to, že človek môže byť súčasne horlivý teista i evolucionista,‘ pretože mnoho ľudí bolo presvedčených o obom.

‚Môžem povedať, že môj úsudok často kolíše… Za svojich najextrémnejších výkyvov som nikdy nebol ateistom vo význame popierania existencie boha. Myslím, že všeobecne (a stále viac s tým, ako starnem), byť aj nie neustále, by lepšie vystihoval stav mojej mysle agnosticizmus.‘“

Po smrti svojho otca zhromaždil Francis Darwin spomienky a listy a vytvoril knihu Life and Letters (Život a listy, 1887).

Citované z knihy Darwin, človek, jeho veľká cesta a evolučné teórie. Autor: John van Wyhe. Natural history museum. V úvode na 4. strane John van Wyhe píše:

„Darwin ako prvý dokázal pomocou čisto prírodných procesov vysvetliť pôvod rôznych druhov živých organizmov a ich dokonalé prispôsobenie konkrétnemu prostrediu.“

Archív:

---

Autor: Ján Parada.