Znie to zvláštne? Pre Poláčeka nie!
Juraj Poláček, bývalý člen politickej strany Sloboda a Solidarita, uverejnil 4. apríla 2013 na blogu Hospodárskych novín článok Richard Sulík – slovenská Thatcher?
V ňom neskloňuje priezvisko zosnulej Thatcherovej, bývalej predsedníčky vlády Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Predsedníčkou bola od 4. mája 1979 do 28. novembra 1990.
Juraj Poláček použil jej meno vo vetách takto:
„Margaret Hilda Roberts Thatcher, alebo Železná lady ako ju volali pre jej tvrdohlavosť, prevzala Britániu v čase…“
„Thatcher bola po hodnotovej stránke konzervatívnou političkou…“
„…avšak faktom je, že Thatcher priniesla kráľovstvu nádej…“
„Margaret Thatcher víziu mala.“
Namiesto:
Margaret Hilda Robertsová Thatcherová, alebo „Železná lady“, ako ju volali pre jej tvrdohlavosť, prevzala Britániu v čase…
Thatcherová bola po hodnotovej stránke konzervatívnou političkou…
…avšak faktom je, že Thatcherová priniesla kráľovstvu nádej…
Margaret Thatcherová víziu mala.
I takto sa dá przniť slovenčina, ako to robí Poláček.
Poláček vo svojom článku použil obrázok ruky s nápisom: ¡No Pasarán! (Neprejdú!)
Dúfam, že jeho prznenie spisovnej slovenčiny „neprejde“ do hláv jeho čitateľov, a neosvoja si jeho neznalosť o používaní koncovky -ová v ženských priezviskách. Nazýva sa to prechyľovanie. Prechýlené podstatné meno je paralelná ženská podoba k mužskému názvu utvorená príponou.
Príklad si môže vziať i od materskej strany, ktorá vo svojom vyhlásení používa priezvisko Thatcherová.
Citujem zo stránky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky:
„Používanie koncovky -ová v ženských priezviskách je teda prirodzenou súčasťou slovenského jazyka, ktorá sa zaraďuje medzi flektívne jazykové typy, čo znamená, že vzťahy medzi slovami sa vyjadrujú príslušnými tvarmi slov – mená sa skloňujú, slovesá sa časujú.“
„V analytickom type jazyka, akým je napríklad angličtina, sa tieto vzťahy vyjadrujú nie ohýbaním slov, čiže nie pomocou gramatických tvarov, ale pomocou osobitných slov (analyticky), najmä pomocou členov a predložiek, ktoré plnia takú funkciu, akú vo flektívnom jazyku plnia príslušné tvary s ohýbacími príponami. Preto je napríklad v slovenčine korektná veta Prechádzam sa so slečnou Fischerovou, nie však veta Prechádzam sa so slečnou Fischer. To znamená, že v slovenskej vete sa v zmysle platných jazykových zákonitostí a v súlade s normou slovenského spisovného jazyka používajú aj ženské priezviská cudzieho pôvodu s prechyľovacou koncovkou -ová: Parkerová, Hepburnová, Dietrichová, Scullyová, Quinnová, Fisherová, Wilsonová, Kónyová, Szabóová, Lévaiová atď.“
V Pravidlách slovenského pravopisu, ktoré sú jednou zo základných kodifikačných príručiek slovenského jazyka, sa na strane 73 píše:
„2. PRIEZVISKÁ CUDZIEHO PÔVODU
2.1. Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách, napríklad Hummel – Hummelová, Fischer – Fischerová, Berger – Bergerová, Pardel – Pardelová, Gottfried – Gottfriedová, Szücs – Szücsová.“
Juraj Poláček na Blogovisku píše:
„Otvoril som si svoj blog Richard Sulík – slovenská Thatcher? a začal som obnovovať jeho zobrazenie. Z čítanosti cca 2 500 čitateľov som naraz vyskočil na 10 500 a stal som sa druhým ‚najčítanejším‘ blogom na HNonline, hneď za nedostižným prvým a jedinečným Kolesíkovým článkom.“
Archív:
Autor: Ján Parada.
Článok bol pôvodne uverejnený 14. 4. 2013.