Ako to vidia humanisti

Dotazník.

Pavol Kosnáč z Oxfordskej univerzity vytvoril dotazník s názvom Ako to vidia ateisti, na ktorú môžu odpovedať aj humanisti.

Na začiatku vyžaduje uviesť pohlavie, vek, dosiahnuté vzdelanie, študijný odbor, profesiu a miesto súčasného pobytu.

Potom nasledujú otázky.

1. Čo rozumiete pod pojmom „ateizmus“? Skúste napísať vlastnú definíciu.
Praktická poznámka: Ako by ste odlíšili svoj postoj napr. od postoja budhistu, ktorý tiež tvrdí, že neverí v Boha?

„O definícii ateizmu som čosi napísal už 23. 2. 2013 v článku Predstava jedného kňaza o ateistoch. Mne najviac vyhovuje vysvetlenie, že ateizmus je absencia viery, že jestvuje boh (bohovia, božstvá).

Môj postoj od postoja budhistu je odlišný vo svetonázore. Mám humanistický svetonázor. Veľmi záleží na tom, čo si človek predstavuje pod pojmom ‚náboženstvo‘. Z pohľadu budhistov, budhizmus nie je náboženstvom. Budhizmus je podľa nich filozofický systém, ktorý preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov (karma) a učenie o kolobehu životov. Svojím spôsobom budhisti veria v akúsi reinkarnáciu, kde rozhodujúcim faktorom je karma. Rovnako nirvána je akýsi stav najvyššej blaženosti, podľa nich ide o vyslobodenie sa z kolobehu života. Toto všetko, ako aj ich meditácie, sú cudzie v humanistickom svetonázore.“

2. Aké sú hlavné dôvody, prečo ste ateistom?

„Som humanista. A humanizmus je definovaný podľa Humanists International (Medzinárodní humanisti; predtým Medzinárodná humanistická a etická únia, IHEU) takto:

‚Humanizmus je demokratický a etický svetonázor, ktorého vyznaním je zásada, že ľudské bytosti majú právo a zodpovednosť utvárať si svoj vlastný život a dávať mu zmysel, usiluje sa o formovanie humánnejšej spoločnosti na základe etiky budovanej na ľudských a iných prirodzených hodnotách, v duchu rozumu a slobody skúmania, prostredníctvom ľudských schopností. Tento svetonázor nie je teistický a neprijíma pohľad, ktorý vidí v skutočnosti nadprirodzenosť.‘“

3. Považujete sa za ateistu celý život, či od nejakého momentu svojho života? Vyrastali ste v náboženskom prostredí?

„Nepovažujem sa. Nie je ani moment, kedy som si uvedomil, že mám ateistický postoj. Išlo to postupne s rokmi. Vyrastal som v náboženskom prostredí, ale ako som rástol, uvedomoval som si čoraz viac, že náboženstvo je len obyčajným ľudským výtvorom ako ktorákoľvek iná kultúra. V mladosti som prečítal veľa kníh, ktoré mi postupne pomáhali utvárať si vlastný svetonázor. Až oveľa neskôr, v dospelosti, som zistil, že tomuto svetonázoru, aký som si postupne utváral, sa hovorí humanistický svetonázor. Napríklad ma ovplyvnili knihy Biblia očami vedy od I. A. Kryveľova a Sumeri od Helmuta Uhliga. Úplným humanistom som sa však stal až po prečítaní esejí od Adama Romana, ktoré vydal i knižne pod názvom Polemika o viere, s podtitulom Keď rozum klepe na božie dvere, a po prečítaní knihy Zakázané ovocie – Etika humanizmu, ktorej autorom je Paul Kurtz. Kniha bola pôvodne vydaná vo vydavateľstve Prometheus Books, a do slovenčiny ju preložil Rastislav Škoda. Stačí si prečítať aspoň humanistické zásady, aby si človek uvedomil, že humanizmus je svetonázor budúcnosti.“

4. Myslíte si, že sú nejaké podmienky, ktoré musia platiť, aby bolo niekoho možné označiť za ateistu, či myšlienky, ktoré musí ateista vyznávať?

„Veď tá podmienka vyplýva z definície. Ateizmus je absencia viery, že jestvuje boh (bohovia, božstvá) a čokoľvek nadprirodzené alebo zázračné (anjeli, duchovia, duša), trebárs i tá budhistická nirvána či karma.

Ateistom môže byť aj človek, ktorý nemá žiadne vysvetlenie, prečo neverí v nijakých bohov. Jednoducho, stačí podmienka vedomej absencie spomínanej náboženskej viery.“

5. Navštevujete nejakú skupinu podobne zmýšľajúcich ľudí? Ak áno, čo je náplňou takýchto stretnutí?

„Áno. Myslím si, že pokiaľ budú mať náboženské organizácie taký silný politický vplyv ako v súčasnosti, že napríklad so ‚Svätou stolicou‘ (Vatikánom) sa uzatvorí zmluva, že štát financuje obrovskú armádu rôznych duchovných, kňazov, klerikov; tak v takomto spoločenskom marazme je priam nutné, aby sa podobne zmýšľajúci ľudia tiež spájali. Pre humanistov túto funkciu na Slovensku plnia humanistické organizácie ako Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov, členská organizácia Slovenskej humanitnej rady, Európskej humanistickej federácie (EHF/FHE) a Humanists International (Medzinárodní humanisti; predtým: Medzinárodná humanistická a etická únie, IHEU) a Ethos. Samozrejme, komu nevyhovujú, môžu sa napríklad zapojiť do aktivít občianskeho združenia Humanisti Slovenska – spolok racionalistov, skeptikov a svetských humanistov so sídlom v Bratislave, na Belinského ulici č. 9. Čo je náplňou takýchto stretnutí? Rôzne, ale do pozornosti by som dal predovšetkým snahu dosiahnuť odluku cirkví a náboženských organizácií od štátu. Náboženstvo je tak zakorenené v spoločnosti, že akákoľvek snaha o odluku sa javí ako sizyfovská práca. Potom, bežne sa stretávam s ľuďmi, ktorých podľa ich svetonázoru by som celkom pokojne zaradil k humanistom, ale oni majú o sebe zvyk povedať, že sú kresťania, lebo boli kedysi pri narodení pokrstení. Pritom nemajú prakticky k náboženstvám, konkrétne ku kresťanstvu, nijaký osobitný vzťah, viac menej len zúžený na vianočné a veľkonočné hodovanie. Čiže ide skôr o zvyk, ako o názorové presvedčenie. Racionalista Bertrand Russell v knihe Skeptické eseje (Sceptical Essays) z roku 1928 napísal:

‚Ohromná väčšina intelektuálne významných ľudí neverí kresťanskému náboženstvu, no skrýva túto skutočnosť pred verejnosťou, pretože sa bojí, že stratí svoje príjmy.‘

Stále sa neviem zbaviť podozrenia, že mnoho ľudí, ktorí sa akože hlásia ku kresťanstvu, neverí židovsko-kresťanským mýtom, ale nemajú dostatok vedomostí o tom, že existuje humanistický svetonázor, a tak o sebe zo zvyku hovoria, že sú kresťania.“

6. Ste s týmto presvedčením spokojní?

„Áno, som až tak spokojný s humanizmom, že ho aj verejne podporujem ako správca portálu Humanisti.sk®. Ďalej spravujem Zošity humanistov, ktoré vydáva humanista Rastislav Škoda. A spracoval som aj webovú stránku Adama Romana.“

7. Ako by ste definovali náboženstvo?

„Náboženstvo chápem ako kultúru určitých ľudí, ktorí majú vieru v nadprirodzené javy. Snažia sa svojím konaním získať si priazeň takýchto nadprirodzených javov či síl, napríklad bohov alebo anjelov, či iných uctievaných bytostí napríklad pomocou modlitieb a rôznych rituálov. A náboženstvo je silne spojené s predstavou akéhosi ďalšieho ‚života po smrti‘. Rovnako v náboženstvách platí akási dualita človeka, že má podľa pobožných ľudí ľudské telo dve časti: hmotné telo a nehmotnú dušu.“

8. Aké má podľa vás náboženské presvedčenie (pre jednotlivcov či spoločnosť) pozitíva?

„Keď človek trpí núdzu alebo biedu, zármutok, je týraný, tak pod vplyvom náboženskej ideológie je utlmený a privykne si na útlak a nespravodlivosť. Čiže pozitívom napríklad pre otrokára je pobožný otrok, ktorý sa nebude brániť nespravodlivosti, a svoj voľný čas bude venovať modleniu namiesto toho, aby premýšľal, ako sa zbaviť otroctva. Kresťania majú vo svojej biblii v Prvom liste Korinťanom takéto odporúčanie pre otrokov: ‚Bol si povolaný ako otrok? Nerob si z toho starosti.‘“

9. Aké má podľa vás náboženské presvedčenie (pre jednotlivcov či spoločnosť) negatíva?

„Všetky náboženstvá sú presvedčené o vlastných náboženských ‚pravdách‘. Medzi sebou súperia, bojujú o zákazníkov, klientov, čiže ‚veriacich‘, a boj sa niekedy premení do likvidácie konkurencie, ľudia sa zabíjajú, vraždia, ničia si navzájom majetky kvôli tej ‚pravde‘. Výstižne to vyjadruje vtip z časopisu PROMETHEUS č. 2/2007.“

Pozri aj: Traja militanti.

10. Aké sú dôvody, podľa vášho názoru, pre náboženskú vieru? Prečo ľudia veria?

„Poznám iba rodinné dôvody. Sú iste aj iné. Ale deti zvyknú kopírovať svojich rodičov. Keď sú rodičia moslimovia, s veľkou pravdepodobnosťou sa aj z ich detí stanú moslimovia. čiže ide o zvyk. A musí ich to uspokojovať. Toto však slovenskí kresťania nechcú uznať a vymýšľajú si rôzne výhovorky, prečo oni sú práve kresťanmi, a nie moslimami alebo hinduistami. Ľudia dokážu čítať rôzne liturgické texty, ale aby si prečítali poriadnu knihu, tak na to si nevedia nájsť čas. Napríklad, keby si prečítali knihu Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky, ktorú napísal RNDr. Karol Ondriaš, DrSc. A prečo veria? Lebo je jednoduchšie veriť ako rozmýšľať.“

11. Myslíte si, že sú medzi svetovými náboženstvami zásadné rozdiely, alebo sú všetky v zásade podobné?

„Myslím, že sú v zásade podobné.“

12. Myslíte si, že náboženstvo v budúcnosti pretrvá, alebo postupom času vymizne?

„Už dnes možno pozorovať miznutie náboženskej viery. Predpokladám, že vývoj ľudstva smeruje k tomu, že náboženstvo vymizne úplne. Ale počas môjho života nečakám taký zásadný obrat.

Stotožňujem sa s názorom Adama Romana, ktorý vyslovil v eseji Existencia boha:

‚O bohu by človek za normálneho vývoja spoločnosti nemal ani len vedieť. Náboženstvom sa ľudia dnes zaoberajú len preto, že náboženstvo vôbec prežilo, rovnako ako sa trápia len tými chorobami, ktoré dnes ešte nie sú úplne odstránené. Ak by náboženstvo dnes nejestvovalo, zrejme by už nikdy nevzniklo! Práve v tom zmysle nás nič nenúti zaoberať sa vôbec predstavou akéhosi boha a práve preto veriaci sú tí, ktorí tvrdia čosi nezvyklé, čo by mali veľmi starostlivo dokazovať a nie počítať s tým, že kľukatý vývoj spoločnosti spôsobil, že sú dnes vo väčšine.‘

Zo sčítania ľudu vyplýva, že v roku 2011 bolo na Slovensku 725 362 ľudí bez náboženského vyznania (t. j. 13,4 %) a v roku 2021 už 1 296 142 (t. j. 23,79 %). Nárast je viditeľný.“

13. Považujete niektoré etické zásady za absolútne, alebo sú podľa vás všetky relatívne?
Príklad: Mučiť malé dieťa pre zábavu je zlé (morálne nesprávne). Myslíte si, že ide o vždy platnú objektívnu pravdu, alebo skôr pragmatickú zásadu či spoločenský konsenzus, na ktorom sa väčšina ľudí zhodne, ale za istých podmienok by to byť problematické nemuselo?

„Otázku považujem za chybnú. Nemožno hovoriť o ‚objektívnej pravde‘ pri ľudskom správaní. Ľudia sa správajú rôzne, často protichodne konajú. A menia svoje názory. Mučenie dieťaťa považujem za zlé, za zlý skutok, zlý čin. Za zločin, čiže ide o morálne zle správanie. Ale ak niekto mučí dieťa, tak je to objektívna pravda, že ho mučí. (Buď ho naozaj mučí alebo nemučí.) Ľudia môžu akurát odsúdiť takúto objektívnu pravdu. A zabrániť ďalšiemu mučeniu. Osobne považujem takúto ‚objektívnu pravdu‘ (mučenie dieťaťa) za zločin. V humanistických zásadách je však vymenovaného viac, čo ľudia by mali odsudzovať.“

14. Riadite sa v živote nejakým štandardizovaným etickým systémom, máte vlastný etický kódex, alebo sa vždy rozhodujete priamo na mieste?

„Kedy ako. Sú predsa v živote i nové situácie, ktoré sú neočakávané, a vtedy je nutné konať rýchlo, v podstate priamo na mieste je potrebné sa nejako rozhodnúť. Ale zvyčajne sa snažím dodržiavať humanistické etické zásady. Uzavriem to, že kladiem dôraz na vlastné skúsenosti, aj keď sa môžem pri vyhodnotení pomýliť.“

15. Myslíte si, že existuje niečo ako objektívna spravodlivosť? Ak áno, vedeli by ste opísať, na akom princípe podľa vás táto objektivita funguje?
Príklad z legislatívy: Protižidovské zákony počas nacistického Nemecka boli plne legálne a schválené legitímnou vládou. Nazvali by ste aj napriek tomu takýto zákon nespravodlivým?

„Nacistické Nemecko nemalo legitímnu vládu, pretože Hitler sa zmocnil vlády násilím. Ale k veci: Podľa mňa neexistuje objektívna spravodlivosť, pretože ľudia sa pri vynesení rozsudku môžu pomýliť z rôznych dôvodov. Výraz ‚objektívna‘ však nie je správny. Skôr môžeme hovoriť o väčšej alebo menšej miere istoty, že konáme spravodlivo. Protižidovské zákony boli určite nespravodlivé a zločinecké!!! Ak niekto vypichne niekomu jedno oko, tak spravodlivé by bolo, keby sa mu vypichli obe oči, to by bol trest. Lenže sme humánna spoločnosť, a máme sociálnejšie spôsoby trestov, od peňažnej pokuty po väzenie. Som zástanca sociálnejších spôsobov udeľovania trestov.“

16. Myslíte si, že by sa Rímskokatolícka cirkev mala ospravedlniť za uväznenie a mučenie Galilea Galileiho?

„A ešte tak nespravili? Majú toho toľko na rováši, že by sa nestačili ospravedlňovať.“

17. Čo si myslíte o vplyve miliónov mŕtvych na povesť Rímskokatolíckej cirkvi, ktorý spôsobila pápežská a španielska inkvizícia?

„Neviem, či ide o milióny. Ale je šťastie, že dnes nemajú taký vplyv, aj keď politicky ešte stále majú silný vplyv. Keby mali aj dnes stredoveký vplyv, skončil by som na horiacej hranici alebo by som musel pri mučení odvolať svoje názory.“

18. Myslíte si, že v stredoveku ľudia verili, že Zem je plochá? Ak áno, myslíte si, že vinu za to nesie dobová Rímskokatolícka cirkev?

„Áno. Ešte aj Krištofovi Kolumbovi neverili, že cestou na západ obopláva Zem, a dostane sa do Indie z opačnej strany.“

19. Myslíte si, že kresťanstvo v stredoveku spomaľovalo vedecký pokrok a bolo systematicky nepriateľsky naladené voči vedcom a vedeckému bádaniu?

„Áno. Stačí príklad Mikuláša Kopernika, ktorý svoje dielo De revolutionibus orbium coelestium zo strachu nechal vydať až po svojej smrti ( v roku, kedy zomrel; keď mu už klérus nič nemohol…).“

20. Máte nejaké číslo (farbu atď.) alebo predmet, ktorý vám nosí šťastie?

„Nie.“

21. Navštevujete niekedy nejaký obrad alebo bohoslužby? Ak áno, čo vás k tomu vedie?

„Nenavštevujem. Kedysi v detstve som musel, pretože si to vyžadovali moji príbuzní. Dnes ma k tomu nikto a nič nenúti. Nepotrebujem to!“

22. Myslíte si, že je niekde vo vesmíre (okrem Zeme) inteligentný život?

„Autor dotazníka ponúka iba dve možnosti: Áno a Nie. Čiže nedá sa odpovedať na túto otázku. Vesmír je tak veľký, že ak mohol vzniknúť život na Zemi, čo bráni tomu, aby život vznikol aj kdekoľvek inde vo vesmíre? Veď nemôžeme celý vesmír preskúmať. Teoreticky je to možné, ale nemáme žiadne seriózne poznatky o tom, že niekde inde vo vesmíre existuje nejaký inteligentný život. Venujem sa tomu v článkoch Etóni – mimozemské bytosti a Etonistický svetonázor.“

23. Myslíte si, že zvesti o Chemtrails môžu byť pravdivé?

„Ako odpovede dotazník ponúka: Áno; Nie; Neviem, čo v skutočnosti znamená ‚Chemtrails‘.

Všeobecne nedôverujem konšpiračným teóriám, ale aj keď čo-to viem o kondenzačných stopách, nerozumiem otázke, že o aké zvesti ide. Čiže prikláňam sa k druhej odpovedi, teda Nie. Pochybujem o pravdivosti toho, že do paliva (alebo niekde inde v lietadle) sa umelo pridávajú nejaké baktérie či vírusy. Presnejšie povedané, neprikladám týmto rečiam dôležitosť.“

24. Myslíte si, že niektoré magické praktiky môžu fungovať?

„Nie.“

25. Myslíte si, že je niečo pravdy na zvestiach o Novom svetovom poriadku (New World Order)?

„Nie.“

26. Myslíte si, že je možné, aby vesmír nejako reagoval na ľudské myšlienky či nálady?

„Nie. Ale viem si predstaviť ako bude reagovať príroda na ľudský rozmar, napríklad keď sa nevhodne vyrúbe les. Niektoré živočíchy alebo rastlinstvo vyhynuli preto, lebo ľudia neprimerane zasahovali do prírody.“

27. Myslíte si, že by telepatia mohla fungovať?

„Nie.“

28. Myslíte si, že človek má nemateriálnu dušu (v najširšom slova zmysle)?

„Nie.“

29. Myslíte si, že zvieratá alebo rastliny majú dušu?

„Nie.“

30. Myslíte si, že je možný nejaký typ mimozmyslového vnímania (ESP)?

„Nie. Kým sa to nepreukáže, ako má to mňa zaujímať?“

31. Myslíte si, že sa ľudský život môže do istej miery riadiť osudom?

„Nie.“

32. Čo si myslíte o modlitbe? Môže niekedy fungovať?

„Modlitba funguje ako placebo, čiže zdanlivý liek obsahujúci iba farmakologicky nepôsobivé látky, ako prázdne liečivo.“

33. Myslíte si, že vás vaši mŕtvi predkovia čakajú alebo pozorujú?

„Nie.“

34. Sledujete pravidelne svoj horoskop?

„Nie.“

35. Máte nejaký talizman?

„Nie.“

36. Myslíte si, že moderná veda vyvracia, že človek môže mať dušu?

„Nie. Moderná veda sa nezaoberá nezmyslami, čiže nijako ju nevyvracia.“

37. Pre všetky úkazy považované za nadprirodzené či nevysvetliteľné určite existuje prirodzené vysvetlenie.

„Súhlasím.“

38. Myslíte si, že budete po smrti reinkarnovaní?

„Nie.“

39. Myslíte si, že nás po smrti čaká nejaká forma posmrtnej existencie?

„Nie.“

40. Myslíte si, že veštenie môže niekedy fungovať?

„Nie. Ale veštec alebo veštkyňa sa môžu ‚trafiť‘ v odpovedi, záleží na určitom odhade, ak niečo vie o dotyčnom, ktorý si dá vyveštiť.“

41. Myslíte si, že je možné, aby existovali typy energie, ktoré zatiaľ prírodná veda nevie merať, ale niektorí ľudia sú schopní s ňou narábať?

„Nie.“

42. Duchovia neexistujú.

„Súhlasím. Pokiaľ sa seriózne nepreukáže opak. Lepšie je hovoriť tak, že tí doterajší duchovia, o ktorých už ľudia čo-to narozprávali, že takíto duchovia neexistujú. Je to ako s mimozemšťanmi, vesmír je veľký, prekvapiť nás môže čokoľvek.“

43. Čo si myslíte o meditácii? Praktizujete nejakú?

„Nepraktizujem, ale zo psychologického hľadiska môže mať cielená meditácia význam pre pacienta. Ide predsa o manipuláciu s ľudskou mysľou.“

44. Čo si myslíte o princípoch homeopatie? (Ak ich nepoznáte, nemusíte odpovedať.)

„Považujem homeopatiu za podvod vydávajúci sa za lekársku vedu.“

45. Čo si myslíte o východnej medicíne? (Ak rozlišujete medzi rôznymi typmi, pokojne rozveďte.)

„Nemám s ňou žiadne skúsenosti. Len z tlače, čo ma necháva chladným k takým informáciám.“

46. Myslíte si, že existuje nejaká vyššia moc? (Akéhokoľvek typu.)

„Nie.“

47. Myslíte si, že človek má slobodnú vôľu?

„Dotazník ponúka takéto odpovede: Áno; Áno, v obmedzenej podobe a Nie.

Tak ako som dosiaľ čítal o slobodnej vôli, ako o niečom autonómnom, tak moja odpoveď je najbližšie k Nie. Takú nezávislú slobodnú vôľu človek nemá. Nezávislú od napríklad našej genetickej predispozície.“

V závere dotazníka je položená ešte otázka:

Prajete si niečo dodať? Prosím, napíšte čokoľvek, čo by ste radi dodali, alebo si myslíte, že by mohlo byť prínosné či zaujímavé. Konštruktívna kritika je taktiež vítaná.

„Dúfam, že Pavla Kosnáča zaujímajú i názory humanistu, aj keď dotazník je určený pre ľudí, ktorí sami seba vnímajú ako ateistu. Lebo ja sám seba nevnímam ako ateistu, ale predovšetkým ako humanistu. A som brajťan. Zabávam sa na kvázi argumentoch, že ateizmus je len ontologický postoj; že ateisti nemajú morálku, a na podobných nezmysloch o ateistoch. Takým religióznym hlupákom odporúčam prečítať si knihu Antológia moderného ateizmu, ktorú zostavili Adam Roman a Rastislav Škoda.“

---

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 19. 3. 2013. V roku 2022 aktualizovaný.