Stanovisko podpredsedníčky vlády SR Veroniky Remišovej pri spomienke na 54. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
21. augusta 1968 vtrhli do Československa okupanti. A je úplne jedno, či ich dnes nazveme sovietski okupanti, ruskí okupanti alebo vojská Varšavskej zmluvy. Rozkazy išli z Moskvy.
Invázia mala jediný cieľ – umlčať hlas slobody, ktorý u nás znel čoraz hlasnejšie. Udusiť túžbu Slovákov a Čechov po spravodlivosti a ich nádej na lepší život. Viac ako sto ľudí okupanti v uliciach našich miest zavraždili. Ľudí, ktorí s bolesťou sledovali, ako k nám niekdajší osloboditelia vtrhli na tankoch a strieľali do nevinných…
Lenže túžba po slobode sa nedá udusiť. Nedokážu to ani tanky, ani po zuby ozbrojení vojaci. Skôr či neskôr sa skončí každá okupácia.
To, čo zažili v 68. ľudia u nás, zažívajú dnes naši susedia, Ukrajinci. Scenár je podobný. Rusko chce diktovať inému slobodnému a zvrchovanému národu, čo môže a čo nie, a svoj diktát si neváha vynucovať vojenskou silou, vyhrážaním sa jadrovými zbraňami a krvou tisícok nevinných obetí. Tak to bolo v roku 1968, takto isto je to dnes. Nikdy na to nezabúdajme!
Autorka: Veronika Remišová.