Prieskum potvrdil mierny pokles v praktizovaní náboženstva na Slovensku

Podľa výsledkov reprezentatívneho výskumu Generácie a viera 2024 sa na Slovensku od roku 1989 mierne znižuje praktizovanie náboženstva.

Prejavuje sa to poklesom podielu tých, ktorí chodia pravidelne do kostola, a nárastom podielu tých, ktorí do kostola nechodia nikdy. Podobne sa znižuje aj po­diel tých, čo sa mimo bohoslužieb modlia pravidelne, a rastie podiel tých, čo sa nemodlia nikdy.

Prieskum tiež ukázal, že ľudia hlásiaci sa k rímsko- a gréckokatolíckej cirkvi sú nábožensky viac aktívni a viac dbajú o prenos náboženskej viery na nasledujúcu generáciu, ako ľudia hlásiaci sa k protestantským cirkvám (evanjelickej, reformovanej a podobne).

Zmeny v účasti na bohoslužbách v kostole

„Výberové dotazníkové výskumy umožňujú pod­rob­nej­ší pohľad na náboženskosť obyvateľov Slovenska ako výsledky pravidelných sčítaní obyvateľov. Okrem prihlásenia sa k nejakej cirkvi alebo náboženskej skupine, čo sa sleduje aj v sčítaniach, reprezentatívne výskumy zisťujú aj mnohé iné súčasti náboženskosti – praktizovanie náboženstva, obsahy vier a presvedčení či vzťah k cirkvám. Jedným z kľúčových rozmerov náboženskosti je účasť na bohoslužbách. Pri rovnako položenej otázke, ako bola položená viackrát od roku 1991, je vidieť za tri dekády mierny pokles podielu tých obyvateľov Slovenska, ktorí sa zúčastňujú pravidelne bohoslužieb v kostole,“ objasňuje výsledky výskumu Miroslav Tížik zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i.

Po miernom náraste podielu tých, čo chodia do kostola aspoň raz týždenne na konci 90. rokov 20. storočia, je vidieť klesajúcu tendenciu v návštevnosti kostola najmä u tých, ktorí do neho chodia viac ako raz týždenne.

„Vidieť, že po revolúcii, podobne ako dynamika pri­hlá­se­nia sa k nejakej cirkvi aj praktickým náboženským konaním, sa po politickej a spoločenskej zmene krátkodobo mierne zvýšila religiozita obyvateľov Slovenska. No najneskôr od roku 2008 sa situácia vrátila na úroveň začiatku 90. rokov a odvtedy podiel aspoň raz do týždňa chodiacich do kostola už len klesá. Vidieť však, že v ostatnej dekáde sa až na tretinu populácie zvýšil podiel tých, ktorí nikdy nechodia do kostola na bohoslužby,“ hodnotí sociológ (graf č. 1).

Pohlavie, vek, veľkosť sídla, vzdelanie a konfesionálna skupina a ich vplyv na religiozitu

„Pri rozdelení podľa pohlavia je v roku 2024 naj­čas­tej­šou odpoveďou na otázku o návšteve bohoslužieb odpoveď ‚nikdy‘ u mužov aj žien. Nie je prekvapivé, že u mužov je to až 38 %, kým u žien len 28 %,“ vysvetľuje Marcela Káčerová z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Väčší nepomer u mužov a žien je aj medzi návštevnosťou raz za týždeň alebo častejšie (muži 23,7 % a ženy 29 %), pričom takmer 10 % žien chodí do kostola častejšie ako raz za týždeň (graf č. 2).

Popri vyššej a frekventovanejšej návšteve žien je podľa výsledkov výskumu nemenej zaujímavá aj návštevnosť podľa veku. Od veku 60 rokov sa pomer osôb, ktoré nikdy nenavštevujú bohoslužby, a tých, ktorí chodia raz za týž­deň alebo častejšie, vyrovnáva a v neskoršom veku 70 až 79 prevažuje.

„Je tiež zaujímavé, že každotýždenná návšteva kostola do 50. roku života klesá a potom začína znova rásť,“ potvrdzuje Juraj Majo z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Tak ako návštevnosť bohoslužieb stúpa s vekom, rovnako štandardne klesá s veľkosťou sídla. Do veľkosti sídla do 2 000 obyvateľov je najčastejšou odpoveďou práve každodýždenná a častejšia návšteva kostola. V týchto obciach chodí takto pravidelne viac ako tretina tu žijúcich respondentov. V stredne veľkých sídlach od päť- až deväťtisíc obyvateľov je najviac respondentov, ktorí chodia do kostola iba raz za rok (19,3 %) a v oboch metropolách (Bratislava a Košice) vôbec nechodí do kostola takmer polovica respondentov (47 %).

Pri dosiahnutom najvyššom vzdelaní sa ne­u­ka­zu­je pria­mo­čia­ry vzťah s návštevou bohoslužieb a vzdelaním. Najviac odpovedí „nikdy“ nemali vysokoškolsky vzdelaní respondenti (33 %), ale tí so stredoškolským vzdelaním s maturitou (35 %). Najčastejšie chodia do kostola res­pon­den­ti so základným vzdelaním, t. j., kde je vzťah s vekom (30 %), pričom vysokoškolsky vzdelaní majú v porovnaní s ostatnými stupňami vzdelania miernu dominanciu v kategórii návštevy bohoslužieb raz za rok (20 %) alebo raz za mesiac (10 %).

Na druhej strane pomerne výrazné rozdiely v náv­štev­nosti bohoslužieb sú aj medzi najväčšími kresťanskými prúdmi (graf č. 3). Katolícki respondenti (grécko- a rím­sko­ka­tolíci spolu) oveľa výraznejšie (38 %) navštevujú bohoslužby ako protestanti (evanjelici, reformovaní a ostatní; 15 %).

„Protestanti sa definujú skôr cez návštevu kostolov cez osobitné sviatky (štvrtina respondentov) alebo do kos­to­la neprídu nikdy (štvrtina),“ dopĺňa Marcela Ká­če­ro­vá.

Pokles podielu pravidelne sa modliacich

V prípade účasti na bohoslužbách v kostole je možné sledovať ich dynamiku od roku 1991, v prípade otázky na frekvenciu modlenia je však sledovanie možné až od roku 1999, teda v čase vrcholiaceho náboženského oživenia na Slovensku.

„Aj v tejto dimenzii náboženskej praxe je vidieť mierne klesajúci trend medzi tými, čo sa modlia niekoľkokrát do týždňa alebo denne, a veľmi mierne posilnenie skupiny tých, čo sa modli aspoň raz mesačne. Spolu s tým však vidieť aj nárast podielu tých, ktorí sa ne­mod­lia nikdy,“ približuje Miroslav Tížik zo Sociologického ústavu SAV (graf č. 4).

V prípade výsledkov výskumu v roku 2024 je základné rozdelenie podobné ako v prípade účasti na bohoslužbách – je tiež kontrastné s dvomi najčastejšími odpoveďami na oboch extrémoch, a to buď nikdy (26 %), alebo každý deň (24,7 %) a vidieť aj podobné rozdiely medzi mužmi a že­na­mi. Modlitba sa ako súčasť náboženskej aktivity javí vý­raz­nej­šie preferovaná u žien, najmä v prípade raz týž­den­ne alebo častejšie (52 %, pričom každý deň sa modlí tak­mer 30 % žien). V ostatnej frekvencii sa rozdiel medzi pohlaviami stráca, kategória nikdy je dominantná ako odpoveď pre mužov (34 %). Podrobne ukazuje graf č. 4.

„Špecifický vzťah je aj k vekovým kategóriám. Až do 50. roku veku je najčastejšou odpoveďou u respondentov, že sa nemodlia nikdy (najviac v kategórii 30 až 39 rokov – 29,6 %), pričom napríklad v najmladšej vekovej ka­te­gó­rii do 29 rokov sa každý deň modlí len 15 % res­pon­den­tov a respondentiek. Od kategórie 50 rokov tiež mierne stúpa podiel nikdy sa nemodliacich res­pon­den­tov, pričom v staršej generácii je to najviac práve u naj­star­ších respondentov (nad 70 rokov sa nikdy nemodlí až 26,2 % respondentov). V tejto kategórii je zároveň najviac tých, ktorí sa modlia každý deň (35,8 %),“ vysvetľuje Juraj Majo z PrírF UK.

Ani pri vzdelaní nie sú evidentné výrazné rozdiely. Najmä vo vzťahu k podielu nikdy sa nemodliacich. Tých je naj­viac medzi vysokoškolsky vzdelanými (27,5 %), pričom napríklad od stredoškolsky vzdelaných s maturitou sa tento podiel takmer vôbec neodlišuje (27,1 %).

„Azda najvýraznejší vzťah sa ukazuje medzi veľkosťou sídla a intenzitou modlenia. Vo všetkých obciach do 10 000 obyvateľov je najčastejšou odpoveďou na frekvenciu modlitby odpoveď ‚každý deň‘, prípadne aspoň raz do týždňa alebo častejšie. Až vo väčších mestách je dominantnou odpoveď ‚nikdy‘, pričom v najväčších mestách Slovenska (Košice a Bratislava) sa nikdy nemodlí až takmer 40 % respondentov,“ potvrdzuje Marcela Káčerová z PrírF UK.

Špecifický vzťah k modlitbe a jej frekvencii je vidieť v rámci kresťanstva (graf č. 6). Rozdiel medzi katolíckymi (rímskokatolíci a gréckokatolíci) a protestantskými (evanjelici, reformovaní a ostatní protestanti) ná­bo­žen­skými kategóriami ukazuje v prospech katolíckej cirkvi, kde je každotýždenná a častejšia modlitba deklarovaná až u 60 % opýtaných, pričom z tohto počtu sa každodenne modlí až takmer 35 % katolíckych respondentov a res­pon­den­tiek.

„Špecifikom odlišných tradícií medzi katolíckym a pro­tes­tan­tským prostredím je aj to, že katolíci sa naj­čas­tej­šie modlia každý deň, prípadne aspoň raz do týždňa, kým protestanti skôr aspoň raz do týždňa alebo čas­tej­šie alebo menej často ako niekoľkokrát do roka,“ opi­su­je Juraj Majo.

Menší záujem o odovzdávanie vlastnej viery medzi protestantmi

Vo výskume bola aj otázka sledujúca, či oslovení odovzdávajú, alebo ak nemajú deti – majú v úmysle odovzdávať ďalej svoju vieru, prípadne záujem o ná­bo­žen­stvo v jeho širšom chápaní. Otázka znela: V prípade, že už máte deti, viedli ste ich alebo ich (väčšinu z nich) vediete k náboženskosti alebo nejakej forme duchovného života? Ak deti nemáte, odpovedzte v zmysle, či by ste ich viedli k náboženstvu alebo duchovnu, ak by ste ich mali. Respondenti si mohli vybrať z viacerých možností, vyjadrujúcich aj ich vzťah k tradícii, v ktorej boli vychovaní.

Z ôsmich možností si však respondenti vôbec nevyberali dve (možnosti 3 a 4).

1. Deti vediem/viedol som/viedol by som k svojej viere a k tej viere sa aj v súčasnosti hlásia
2. Deti vediem viedol som/viedol by som k svojej viere ale v súčasnosti sa k nej už nehlásia
3. Deti sú/boli/by boli vedené k viere manželkou/man­že­lom inej viery, ako mám ja a aj v súčasnosti sa k nej hlásia
4. Deti sú/boli/by boli vedené k viere manželkou/man­že­lom inej viery ako mám ja, ale v súčasnosti sa k nej už nehlásia
5. Vediem/viedol som/viedol by som ich skôr k vše­o­bec­nému záujmu o náboženské tradície v zmysle spoz­na­nia základov našej kultúry
6. Vediem/viedol som/viedol by som ich k tomu, aby sa raz rozhodli, akú náboženskú alebo duchovnú cestu si budú chcieť vybrať, teda aby poznali rôzne náboženské a duchovné tradície z celého sveta
7. Deti nevedieme k viere/neviedli sme k viere/by sme neviedli k viere
8. Deti vediem/viedol som/viedol by som ku kritickému pohľadu na akékoľvek náboženstvo, že ide o vždy len o ideológiu alebo zahmlievanie pravdy

„Z výsledkov vidieť, že fenomén odovzdávania viery na ďalšie generácie je pomerne významný a aj v od­po­ve­diach vidieť, že ide o podstatnú záležitosť. Takmer polovica respondentov odpovedala, že deti sú (boli by) vedené k viere (47 %). Pomerne významnú skupinu tvoria aj odpovede o neodovzdaní žiadnej viery (21 %),“ sumarizuje Marcela Káčerová.

Výraznejšie si na tomto fenoméne zakladali ženy (50 %). Pričom muži skôr ako ženy neviedli deti k viere (22 %) alebo nechali deťom slobodný výber (11 %).

Pri vekovom rozvrstvení sa ukazuje, že najmä v najstaršej generácii je prítomný fenomén úspešného odovzdania viery (nad 50 % odovzdanej aj v súčasnosti praktizovanej viery majú respondenti nad 60 rokov). Je zaujímavé, že medzi najstaršími respondentmi je aj najvyšší podiel takých, u ktorých sa deti k viere nehlásia (13 %).

S rastúcim vzdelaním mierne klesá podiel tých, ktorí vedú k viere svoje deti a aj sa k tej viere hlásia (51 % u res­pon­den­tov so ZŠ a 44 % u respondentov s VŠ). U vy­so­ko­škol­sky vzdelaných respondentov sa odpovede viac di­ver­zi­fi­kujú a najviac sa v tejto skupine v porovnaní s ostatnými stupňami vzdelania objavuje odpoveď o vedení k vše­o­bec­né­mu záujmu o náboženské tradície (13 %) či ku kri­tic­ké­mu pohľadu na náboženstvo (6 %).

Pokiaľ ide o veľkosť sídla, výraznejšie sa tu prejavuje rozdiel medzi veľkomestom a malou obcou (podobne ako vo väčšine ukazovateľov). V prostredí najväčších miest sa takmer vyrovnáva počet respondentov s úspešnou trans­mi­siou (deti sú vedené k viere a k nej sa hlásia [36 %] a počet respondentov, ktorí k viere svoje deti neviedli [33 %]). V najmenších obciach je najvyšší podiel res­pon­den­tov s úspešným aktívnym prenosom viery (59 %), ale aj vysoký podiel tých, ktorí vedú deti k všeobecnému záujmu o náboženské tradície (14 %). Pokiaľ ide o jed­not­li­vé kresťanské prúdy, tak u katolíckych respondentov je výraznejší podiel tých, ktorí deti viedli (vedú, viedli by) k viere a k nej sa hlásia (64 %) ako medzi protestantmi (46 %). Protestanti zas skôr nevedú k viere (11 %), prí­pad­ne ich vedú voľnejším smerom.

---

Reprezentatívny výskum Generácie a viera 2024 (GaV 2024) sa realizoval v rámci projektu APVV Reprodukcie náboženských a svetonázorových štruktúr na Slovensku: stopäťdesiat rokov zmien. Pre konzorcium pracovísk – Sociologický ústav SAV, v. v. i, Ústav politických vied SAV, v. v. i., a Univerzita Komenského (Filozofická fakulta UK a Prírodovedecká fakulta UK) uskutočnila v dňoch 4. – 21. 10. 2024 agentúra FOCUS na vzorke 1 245 dospelých obyvateľov Slovenska reprezentatívny dotazníkový výskum zameraný na otázky medzigeneračnej a spo­lo­čen­skej re­pro­duk­cie svetonázorov, podôb vier a presvedčení na rôzne otázky týkajúce sa náboženstva vo verejnom a spoločenskom živote na Slovensku. Zber dát prebehol kombinovanou metódou on-line dotazníkmi (CAWI) a rozhovormi tvárou v tvár (CAPI) (60 % : 40 %), pričom každý spôsob zberu dát bol realizovaný na kvótnym výberom vytvorenej vzorke dospelej populácie SR. Kvótnymi znakmi boli pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla a kraj.

Dáta z výskumu GaV 2024 budú po spracovaní pre analytické účely voľne prístupné odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.

Zdroj: Miroslav Tížik, Sociologický ústav SAV, v. v. i., a Juraj Majo, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava.

Spracovala: Andrea Nozdrovická.