Nemecký zväz humanistov (Humanistischer Verband Deutschlands – Bundesverband; NZH) víta rozsudok Spolkového správneho súdu (SSS) k právu na bezbolestné dobrovoľné ukončenie života (suicídium). Erwin Kress, viceprezident NZH, a jeho hovorca k téme autonómie na konci života, kladne vyhodnotil rozhodnutie SSS ako úspech práva na sebaurčenie na konci života.
Lipský rozsudok stojí potešiteľne v rozpore s duchom zákona proti tzv. „podpore suicídia“ v znení § 217 Trestného zákonníka (TZ), prijatého nemeckým parlamentom v roku 2015.
V rozhodnutom konaní išlo o to, že požiadavka takmer úplne ochrnutej a na umelé dýchanie napojenej manželky žalobcu dostať od Spolkového ústavu pre liečivá smrteľnú dávku natrium-pentobarbitalu na dobrovoľné ukončenie života (suicídium) bola zamietnutá. To viedlo k tomu, že pacientka ukončila svoj život s podporou jednej pomocnej organizácie vo Švajčiarsku.
Svojím rozsudkom sledoval NSSS požiadavky Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva (ESDĽP) vo viacerých starších rozsudkoch. Právo rozhodnúť o čase a spôsobe vlastnej smrti má podľa toho ťažko chorý pacient nielen teoreticky a zdanlivo.
Z práva na uznanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Európskej konvencie o ľudských právach (EKĽP) nevyplýva len to, že štát nesmie suicídium zakázať. Podľa názoru EKĽP môže mať štát aj pozitívne povinnosti, ktoré sú vlastné efektívnemu uznaniu súkromia.
Podľa názoru súdu to môže viesť v krajných prípadoch k tomu, že štát nemôže znemožniť pacientovi prístup k omamnej látke na dôstojné a bezbolestné dobrovoľné ukončenie života (suicídium).
Proti § 217 leží medzitým na Spolkovom ústavnom súde 13 sťažností, ktoré by mali byť preverené ešte toho roku.
Podľa Kressa sa teraz dá dúfať, že Spolkový ústavný súd zohľadní tak ako Spolkový správny súd názor, že povinnosť žiť neexistuje.
Práva ťažko a nevyliečiteľne chorých ľudí, schopných slobodne sa rozhodnúť a sami ukončiť svoj život, nesmú platiť menej ako ochrana pacientov proti ovplyvneniu ich okolím.
Vplyvní zástancovia § 217 TZ rozhorčene tento lipský rozsudok odmietli. Tým znevažujú právo človeka slobodne sa rozhodovať o svojej vlastnej smrti.
Konferencia nemeckých biskupov vidí po lipskom rozsudku povinnosť štátu „podať pomocnú ruku k dobrovoľnému ukončeniu života (suicídiu)“. Teraz sa vraj musí vytvoriť „úrad, ktorý rozhodne o hodnote únosnosti života, na čo dosiaľ nik nemal právo“.
Rozhodnutie o únosnosti života však podľa názoru p. Kressa nemá čo vydávať v nijakom prípade nejaký úrad alebo zákonodarca.
Také právo má jedine pacient a zákonodarca má stanoviť pravidlá na slobodné a autonómne rozhodnutie ťažko a nevyliečiteľne chorého pacienta. Na to sú tu odborníci, najmä lekári.
Dá sa určiť aj stupeň utrpenia. V paliatívnej medicíne existuje stupnica bolesti s hodnotami 1 až 10, bežne používaná na stanovenie znesiteľnosti či neznesiteľnej bolesti.
Autor: Erwin Kress.
Prameň: Erwin Kress, Sterbehilfe: von der Pflicht zu leben und der Freiheit, selbstbestimmt zu sterben, Endlich, 29. 7. 2018.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 118 v pondelok 29. októbra 2018.