Politika súdržnosti sa musí adaptovať na nové podmienky a reagovať na aktuálne výzvy.
Slovensko podporuje zdieľané a viacúrovňové riadenie eurofondov, ktoré by malo byť v budúcnosti jednoduchšie, uviedol minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši po zasadnutí rady pre všeobecné záležitosti zameranom na kohéznu politiku (GAC Cohesion) v Bruseli, na ktorom práve tieto zásadné princípy zdôraznil.
Spolu s ďalšími členskými štátmi aj Slovensko prízvukuje, že politiku súdržnosti je potrebné reformovať tak, aby sa mohla adaptovať na nové podmienky a bola schopná reagovať na aktuálne výzvy. Slovensko ju považuje za kľúčovú pre vyrovnávanie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie (EÚ).
„Bolo to posledné rokovanie o kohéznej politike pod vedením maďarského predsedníctva. Hlavnou témou bolo nastavenie politiky súdržnosti v nasledujúcom programovom období po roku 2027. Hľadá sa čo najväčšia podpora členských krajín k jednotnej pozícii. My sme v skupine asi 15 krajín, ktoré podporujú silné prioritné postavenie politiky kohézie do budúcna. Sme za systém zdieľaného riadenia, do ktorého bude zahrnutých čo najviac účastníkov vrátane hlasu územia a za to, aby eurofondy po roku 2027 neboli riadené zhora tak, ako to bolo pri pláne obnovy a odolnosti, o ktorom rozhodovali úradníci,“ informoval minister Raši.
Slovensko považuje za dôležité nielen zjednodušenie čerpania eurofondov, ale aj flexibilitu, aby bolo možné meniť ich nasmerovanie v prípade aktuálnych potrieb. Ako minister Raši pripomenul, bola pandémia, vojna na Ukrajine, štáty sa boria so živelnými pohromami, no sú mnohokrát zviazané a nevedia aktuálne zareagovať a presúvať peniaze tam, kde ich potrebujú.
„Keď máme región, ktorý možno potrebuje viac investovať do infraštruktúry a menej do digitálnej ekonomiky, tak mu tú možnosť dajme. A naopak, keď potrebujú niekde peniaze na automatizáciu procesov, na vzdelávanie ľudí, aby sa vedeli prispôsobiť novým trendom, tak im to umožníme,“ priblížil.
Minister Raši upozornil, že podľa štatistík až tri štvrtiny peňazí do verejných investícií pochádzajú z európskych fondov.
„Musíme sa aj pripraviť na to, že raz tie eurofondy skončia. Po roku 2027 ešte budú, ale je veľmi otázne, či budú aj neskôr. To znamená, že musíme eurofondy dávať nielen ako náhradu chýbajúcich financií mestám a obciam, ale aj na to, čo im v budúcnosti môže priniesť ďalšie peniaze. Preto sa hovorí o konkurencieschopnosti, o podpore podnikov a o vytváraní investícií.“
Priority pre Slovenskú republiku sa aktuálne precizujú. Dôležitým míľnikom bolo minulotýždňové Národne kohézne fórum, kde zazneli kľúčové odporúčania, na ktoré oblasti je nutné sa sústrediť. Zúčastnili sa na ňom všetci aktéri, ktorých sa kohézna politika týka.
Ďalšie rokovania s partnermi sa uskutočnia v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch. Pre dosiahnutie maximálnej efektivity využitia prostriedkov bude potrebné zamerať sa na zníženie počtu priorít a umožnenie väčšej flexibility, zabezpečenie predvídateľnosti pravidiel, zníženie administratívnej záťaže a širšie využívanie prístupu šitého na mieru podľa špecifických potrieb regiónov o širokým zapojením partnerov.
„Snažíme sa zabezpečiť, aby politika súdržnosti ani v budúcnosti nestratila svoj zásadný význam a naďalej sa zameriavala najmä na rozvoj miest a regiónov SR, členských krajín EÚ a EÚ ako celku,“ dodal minister investícií.
Foto:
Autor: odbor komunikácie MIRRI SR.