Kategórie
Zošity humanistov

Pleonazmus „viera a náboženstvo“ v základných dokumentoch

Kým vo väčšine základných právnych národných (Ústavy) a me­dzi­ná­rod­ných do­ku­men­tov (Vše­o­becná de­kla­rá­cia ľudských práv z 10. de­cem­bra 1948) sa hovorí o slo­bo­de ná­bo­žen­stva, prí­padne aj sve­to­ná­zo­ru, v slo­ven­skej Ústave a pre­kla­de De­kla­rá­cie sa hovorí o slo­bo­de viery a ná­bo­žen­stva. To je ple­o­nazmus, t. j. hro­ma­de­nie sy­no­ným; len teo­ló­go­via nájdu ma­li­cher­né význa­mo­vé roz­die­ly.

Praktickým dôsledkom je, že všetci, čo sa zmestia pod zastrešovací názov „humanisti“ (ateisti, agnostici atď.), ostávajú bez legálneho uznania svojej existencie. To je zhruba tretina obyvateľstva vzdelanostne vyspelého štátu.

V Ústave SR sa zaručujú základné práva a slobody bez ohľadu na vieru a ná­bo­žen­stvo (čl. 12,2), zaručuje sa sloboda ná­bo­žen­ského vyznania a viery, ako aj možnosť zmeniť ná­bo­žen­ské vyznanie alebo vieru (čl. 24,1) a k tomu právo prejavovať svoje ná­bo­žen­stvo alebo vieru (čl. 24,2).

Zo všetkých ústav, ktoré som mal možnosť prezrieť, len v českej sa opakovane vyskytuje pleonazmus „viera a ná­bo­žen­stvo“. V samotnej ústave sa síce o ná­bo­žen­stve nehovorí, ale súčasťou Ústavného poriadku Českej republiky je Listina základných práv a slobôd z roku 1993, kde stojí takmer doslovne to isté, čo v slovenskej Ústave. Aj v českom preklade Deklarácie je reč o ná­bo­žen­stve a/alebo viere.

Naproti tomu nemecká ústava hovorí o ná­bo­žen­stve a svetonázore, prípadne o konfesionálnych a svetonázorových školách. Čl. 4(1): ná­bo­žen­ské a svetonázorové vyznania sú nedotknuteľné, (5): Treba pripustiť konfesionálne a svetonázorové školy.

Francúzska ústava pozná len výraz ná­bo­žen­stvo, ale zdôrazňuje laicizmus, pod ktorým sa rozumie rešpekt všetkých ná­bo­žen­stiev.

Ruská ústava hovorí o ná­bo­žen­ských a iných presvedčeniach.

Americká a rakúska ústava poznajú len výraz ná­bo­žen­stvo.

Najzaujímavejšia je z nášho hľadiska belgická ústava, ktorá vyslovene uznáva nená­bo­žen­ské filozofické koncepcie za rovné ná­bo­žen­stvu. Čl. 20 (1.3): Neutralita prikazuje rešpekt filozofických, ideologických alebo ná­bo­žen­ských presvedčení. (1.4): Obce ponúkajú slobodnú voľbu výučby jedného z uznaných ná­bo­žen­stiev a nená­bo­žen­skej morálnej výučby. Čl. 181 (1): Platy a penzie učiteľom ná­bo­žen­stva poskytuje štát. (2): Rovnako ich poskytuje reprezentantom organizácií, uznaných štátom za poskytovateľov morálnej asistencie pre nená­bo­žen­ské filozofické koncepcie.

Oveľa pestrejšia je paleta prekladov článku 18 Deklarácie ľudských práv do rozličných jazykov.

Slovenský a český preklad uvádzajú voľnosť zmeniť ná­bo­žen­stvo alebo vieru, prípadne prejavovať ná­bo­žen­stvo alebo vieru.

Nemecké, francúzske a anglické preklady hovoria všetky tri o „slobode zmeniť presvedčenie“ – po nemecky Überzeugung, po francúzsky conviction, po anglicky belief. Keby sa malo prekladať „viera“, muselo by tam stáť po nemecky Glaube, po francúzsky foi či croyance, po anglicky faith či creed.

Zo všetkých dokumentov je v tejto súvislosti najdôležitejší návrh Ústavy Európskej únie. Článok I-52-1: Únia rešpektuje postavenia, ktoré majú cirkvi a ná­bo­žen­ské združenia alebo spoločenstvá v členských štátoch podľa vnútroštátneho práva. 2. Rovnako rešpektuje postavenie, ktoré majú filozofické a nekonfesionálne organizácie. 3. S týmito cirkvami a organizáciami udržiava otvorený dialóg.

Aké to má následky?

V súvislosti so základnými slobodami a právami a osobitne s ná­bo­žen­stvom chýba v Ústave SR akákoľvek zmienka o nekonfesionálnych organizáciách, o ich postavení a právach. V súvislosti s ná­bo­žen­stvom sa jednej tretine občanov Slovenska v Ústave venuje jediná veta: „Každý má právo byť bez ná­bo­žen­ského vyznania.“ V ďalšom texte však nie je ani slovo o právach, ktoré z tohto práva vyplývajú. A skutočnosť je taká, že za sedemnásť rokov od zásadnej zmeny politického usporiadania v bývalom štáte a štyri roky existencie Slovenskej republiky pre občanov bez ná­bo­žen­ského vyznania odnikiaľ nijaké práva nevyplynuli.

Nekonfesionálna občianska organizácia Spoločnosť Prometheus sa domáha svojho uznania za oficiálneho reprezentanta bezvercov podľa vnútroštátneho práva od svojho založenia v roku 1990 a v roku 1999 protestovala proti nesprávnemu prekladu výrazov „belief“ (angl.) a „conviction“ (franc.) do slovenčiny ako „viera“ miesto správneho „presvedčenie“, prípadne „svetonázor“ a upozornila, že aj v slovenskej ústave by mal stáť miesto „viery“ výraz „presvedčenie“, prípadne „svetonázor“.

Odpoveď Úradu vlády SR bola zamietavá s odôvodnením, že podanie kritizuje nedodržiavanie kolektívnych práv, a preto je bezpredmetné. Podľa ústavy môže podávať sťažnosť iba jednotlivec, ak bol poškodený v niektorom zo svojich ústavných práv.

Ťažko mi je zmieriť sa so skutočnosťou, že sa za ten dlhý čas nenašiel na Slovensku ani jeden bezverec, poškodený už tým, že sa jeho práva neuvádzajú v Ústave – ani nehovoriac o tom, ako sa šliapu konkordátom so Svätou stolicou o katolíckej výchove. Kto sa o to pokúsi?


Autor: Rastislav Škoda.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 58 v utorok 7. novembra 2006.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *