Situácia ateizmu v USA je síce iná, ako u nás, ale veľmi podobná. Poinformuje vás o nej tento list, v ktorom sa niektoré formulácie takmer doslovne kryjú s diagnózami a kritikami Antona Rákaya v predošlom článku. Tam i tu stojí teda pred humanistami úloha vyvolať ozajstné ľudové hnutie, ktoré účinne odmietne nadprirodzeno.
Naša spoločnosť sa nachádza na dôležitej križovatke dejín. Sme na rázcestí, odkiaľ jedna cesta vedie do ultravedeckého, teda racionalistického storočia. No úroveň religiozity, u nás i v niektorých iných štátoch, vyzerá najvyššia, aká kedy bola. Hovoril som súkromne s mnohými z vás o tom, že by ste sa mali stať aktívnejšími v ohľade diskutovania o otázkach neviery. Mnohí z vás prejavili v tejto súvislosti zdržanlivosť a nechuť verejne sa zapojiť do snáh búrať náboženské dogmy, ktoré držia v zajatí skoro celú spoločnosť.
Chápem, že vysokoškolskí odborníci môžu mať určité zábrany zúčastniť sa verbálnych stretnutí, ktoré sa ľahko stávajú uštipačnými a neraz dokonca cirkusovými. Musím vás však vyzvať, aby ste si premysleli svoju neochotu ukázať otvorenejšie svoj postoj k neviere. Naša spoločnosť sa dostáva do objatia perverzného spôsobu myslenia. Tí, čo nekriticky prijímajú nedokázané nadprirodzené mytológie, sú uctievaní ako osobnosti, ktoré reprezentujú najvyššie úrovne morálnosti. Na tých, čo odvážne používajú schopnosti rozumu a logického myslenia, sa zazerá ako na nemravníkov a stelesnenie najhorších diablov. Svedomitého neverca, ktorý je čestný v odvahe a má silu vôle sledovať rozum v jeho nevyhnutných záveroch, spoločnosť nechváli, skôr sa ho stráni.
Pre mňa to znamená, že naša spoločnosť je morálne a intelektuálne chorá. Billy Graham napíše prostoduchú až idiotskú knižku o anjeloch a skoro všetkým našim susedom tečú slzy sentimentality. Ak niekto povstane a vysvetľuje, že všetky Grahamove tvrdenia sú čisté rozprávky pre deti, pozerá sa naňho ako na diabla.
Dokedy budeme trpieť spoločnosť, v ktorej sa slepá viera a vernosť mytológiám verejne uctievajú, kým úspechy tvorivého intelektu sa zaznávajú?
Všetci ste v pozícii hovorcov pre vec neviery pred veľkým publikom. Nemám na mysli len akademické debaty. Predpokladám prezentácie a prednášky pre občianske skupiny a všetky možné druhy organizácií celej spoločnosti.
Sám som sa už začal zúčastňovať na takých podujatiach. Mal som verejné rozhovory s takými teistami ako je Peter van Inwagen, Greg Bahnsen a, samozrejme, Wiliam Lane Craig. Hoci venujem veľa času zdokonaľovaniu svojich schopností, aby som sa stal Ingersolom dvadsiateho prvého storočia, nechcem byť jedinou osobou, ktorú ľudia a masmédiá príjmu ako hovorcu v prospech neviery.
Všetci ste preukázali neobyčajnú schopnosť vytvárať zničujúce argumenty proti náboženským dogmám. Mnohí z vás si vybudovali akademickú kariéru z vysvetľovania a odmietania nadprirodzených javov teizmu. Napriek presile vašich argumentov obrovská väčšina verejnosti ostáva v úplnej nevedomosti o tom, čo ste napísali a povedali.
Volám každého z vás, aby ste seriózne uvážili možnosť zviditeľniť sa v prúde podpory a presadzovania neviery. Oslobodiť modernú civilizáciu od pút náboženstva je hodnotný cieľ. Je to taký významný zámer, že odôvodňuje osobné zapojenie sa do intenzívneho ťaženia širšieho dosahu. Ja, ako právnik, by som nemal byť jedinou osobou v našich neteistických radoch, ktorá využíva príležitosť hovoriť a diskutovať pred verejnosťou o otázkach voľnomyšlienkarstva. Vy, naši profesionálni filozofi, by ste to tiež mali robiť. S každým, čo sa zdráha, som ochotný osobne si pohovoriť.
Sú medzi vami mnohé najkultivovanejšie mysle dnešných dní. Je tragédiou, že väčšina našej spoločnosti nie je informovaná o obrovskej sile intelektuálnych zbraní, ktoré ste vyrobili proti nadprirodzeným náboženským systémom. Neprijímam starú ošúchanú námietku o bežnom chápaní a technickom zázraku. Ani o jednom z vás sa nedá povedať, že by nevedel upraviť svoje akademické argumenty pre ľudové použitie. Som si istý, že každý z vás je schopný presvedčivo formulovať svoju výzvu nadprirodzenu alebo voči iným nezrovnalostiam a protirečeniam v podstate náboženstiev, a to každému priemernému človeku zrozumiteľným spôsobom.
V sedemnástom storočí malo voľnomyšlienkarstvo iskierku nádeje, že Spinozovo dielo zahryzne do prevládajúcej moci náboženských dogiem. Nestalo sa tak. V osemnástom storočí malo voľnomyšlienkarstvo iskierku nádeje, že Painov Vek rozumu porazí zakorenenú moc náboženských dogiem. Nestalo sa tak. Nikdy sa tak nestalo. V druhej polovici devätnásteho storočia malo voľnomyšlienkarstvo obrovskú možnosť zatriasť monopolom kontroly myslí cestou náboženských dogiem, a to vďaka rečníckym schopnostiam Roberta Ingersolla. Beda, pre väčšinu našej dnešnej spoločnosti sú Ingersoll a jeho dielo neznáme pojmy. O vedeckých pokrokoch dvadsiateho storočia sa dalo právom predpokladať, že uvoľnia škrtenie ľudských myslí náboženstvom. Storočie sa skončilo – a náboženstvo je tak pevne zakorenené, ako bolo, ak nie viac.
Nemôžeme pokračovať v strácaní príležitostí vyvolať ozajstné ľudové hnutie, ktoré odmietne nadprirodzeno. Čitatelia tohto otvoreného listu majú schopnosť byť časťou toho hnutia. Prosím, hovorme všetci o tom. Kiež je začínajúce dvadsiate prvé storočie časom, keď voľnomyšlienkarstvo dostane konečne svoje pevné a neodňateľné miesto na ľudovom trhu myšlienok.
Pre tých, čo ma čítajú v Anglicku a inde, môžem povedať len toľko, že čo som povedal, platí v prvom rade pre Spojené štáty americké, ale je rovnako naliehavé aj u nich a, samozrejme, aj v iných štátoch.
Autor: Edward Tabash.
Edward Tabash, ústavný právnik v Beverly Hills, California, je sudcom pri okresných súdoch v Los Angeles County, prezidentom Center for Inquiry West (Západného centra pre bádanie) a právnym poradcom organizácie vysokoškolských študentov Campus Freethought Alliance (Aliancia voľnomyšlienkarov v internáte).
Prameň: Edward Tabash, An Open Letter to Nontheistic Philosophers, Free Inquiry, 20/4, s. 62, 2000.
Preložil Rastislav Škoda.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 23 v utorok 6. februára 2001.