Pripravujeme podanie transakčnej dane na Ústavný súd SR.
Tlačová správa strany Sloboda a Solidarita k pripravovanému podaniu transakčnej dani na Ústavný súd SR.
Strana Sloboda a solidarita (SaS) pripravuje podanie transakčnej dane na Ústavný súd SR. Podpredsedníčka strany Mária Kolíková sa domnieva, že zákon môže mať rozpor s európskym právom, preto je namieste, aby sa zákonom zaoberal nielen ústavný, ale aj Európsky súdny dvor.
„Budeme žiadať na Ústavnom súde SR, aby bola položená predbežná otázka ohľadom súladu transakčnej dane s právom EÚ s ohľadom na dopady, ktoré má pre podnikateľov na Slovensku, osobitne pre tých, ktorí majú účty v zahraničných bankách,“ uviedla Mária Kolíková.
Rovnako strana SaS požiada Ústavný súd SR o pozastavenie účinnosti zákona o transakčnej dani, ktorá by mala nadobudnúť platnosť už od 1. apríla 2025.
Mária Kolíková opísala dôvody, ktoré viedli SaS k podaniu konsolidačného balíka na Ústavný súd SR.
„V rozpore so základnými ústavnými princípmi, na ktorých stojí právny štát, je nielen spôsob, ako sa tento balík dostal do parlamentu, ale aj obsah konsolidačného balíka, špeciálne v časti transakčnej dane. Závažné zákony nesmú prichádzať do národnej rady bez rokovania tripartity, bez všeobecnej a odbornej diskusie a v skrátenom legislatívnom konaní,“ uviedla.
„Transakčná daň je ojedinelá. Jej dopady nielen pre ekonomický rast vôbec nepoznáme. Považujeme za vážne aj vyjadrenie prezidenta, že podpísal zákon s výhradou, že musia nastať zmeny, nie je však zrejmé aké. Tak ako pri trestnej novele, aj teraz presadila vládna koalícia právnu úpravu s tým, že vie o probléme a chce ho riešiť, lenže nikto nepozná ako,“ doplnila Mária Kolíková.
Nezaradená poslankyňa Martina Bajo Holečková poukázala na ďalšie riziká transakčnej dani v prípade neziskového sektora.
„Urobíme všetko preto, aby sme transakčnú daň zastavili. Budeme bojovať za ľudí, ale aj za neziskové organizácie. Vláda sľubovala, že transakčnú daň upraví tak, aby ju niektoré neziskové organizácie nemuseli platiť. Kto však zodpovie, či je napríklad Post Bellum, ktorá zaznamenáva príbehy preživších holokaustu, zlá alebo dobrá neziskovka? Bude patriť medzi tie, ktoré budú oslobodené od transakčnej dane? Je Transparency Slovensko, ktorá pozerá na prsty politikom, zlá neziskovka, ktorá si zaslúži platiť transakčnú daň?“ pýtala sa.
Vládu opätovne vyzvala, aby zmenila transakčnú daň.
„Ak chce koalícia vyňať neziskovky, nech ich vyjme všetky,“ dodala.
Podľa podpredsedu SaS Mariána Viskupiča je transakčná daň škodlivá daň.
„V prvý deň, keď bude mať SaS vládnu zodpovednosť, túto daň zrušíme. Vláda má ešte stále možnosť transakčnú daň opraviť. Vyzývam ju, nech zíde z kratšej cesty a nech ju zruší, pre ochranu našej ekonomiky, pre ochranu podnikateľov, pre ochranu našej konkurencieschopnosti,“ povedal.
Podľa Viskupiča je slovenská verzia transakčnej dane napísaná ešte horšie z pohľadu európskeho práva ako maďarská.
Marián Viskupič ukázal nezmyselnosť transakčnej dane a to, aká je neproporčná na konkrétnych príkladoch.
„Vzťahuje sa na každú vystavenú faktúru v produkčnom reťazci. Čím je na Slovensku tento reťazec dlhší, tým horšie. Vezmite si výrobu chleba. Začína tým, že slovenský poľnohospodár pestuje obilie. Potrebuje na to stroje, osivá, zamestnancov. Na všetko bude musieť zaplatiť transakčnú daň. Mlynár musí zaplatiť za obilie, za služby, zamestnancov, všade vrátane transakčnej dane. Niekto ten chlieb musí upiecť – pekár musí nakúpiť múku, droždie, platí energie. Potom samozrejme logistika, všetko sa musí prepraviť – múka z mlynu, obilie z polí. Takisto tu stúpnu náklady, lebo pri každej faktúre sa zaplatí transakčná daň. Na záver si potravinový obchod kupuje chlieb, ktorý chce predávať slovenskému zákazníkovi. Slovenský výrobca chleba zo slovenských surovín zaplatil daň päťkrát. Ak si obchod kúpi chlieb z Poľska, zaplatí ju raz,“ opísal.
„Ak by niekto chcel ublížiť slovenskej ekonomike, ťažko by sa našiel lepší nástroj,“ uzavrel Viskupič.
Celú tlačovú besedu nájdete na Facebooku.
Autor: Ondrej Šprlák, hovorca SaS.