Paul Kurtz píše o dvoch imperatívoch planetárnej etiky – o mŕtvych zónach v oceánoch a globálnej chudobe.
- Mŕtve zóny v pobrežných vodách a pri ústiach riek zhoršujú ekologické hrozby globálneho otepľovania, spôsobujú vyčerpanie pitnej vody a kontamináciu rezíduami antibiotík, syntetickými chemikáliami a ťažkými kovmi, aby sme vymenovali len niektoré.
- Pohroma chudoby vynikne pri predstave, že dve miliardy ľudí, to je celkový počet obyvateľov Zeme v roku 1942 – vtedy bola založená organizácia OXFAM, bojujúca proti hladu a nespravodlivosti v treťom svete – žije dnes z 2 alebo menej USD na deň.
Volil som tieto dva štatistické údaje, pretože ich presvedčivo dopĺňa tretí, o ktorom sa zriedka hovorí, lebo je tabu.
Tabu, ktoré treba zrušiť
Nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú biosféru, od prehnojovania po zvýšené emisie CO2, sú pevne späté s pojmom per capita, čo je ekonomický ukazovateľ vzťahujúci sa na hlavu, na počet jednotlivcov. Zavážili by menej, keby bolo menej ľudí. Aj chudoba a hlad závisia od faktora per capita: zelená revolúcia 60. roky a 70. roky minulého storočia by bola krásne zabezpečila potraviny pre obyvateľov tretieho sveta, keby ich nebolo toľko pribudlo – skôr v dôsledku zníženia úmrtnosti ako zvýšenia počtu narodení. Keďže beznádejne chudobní málo prispievajú k HDP svojich štátov, neboli by ich chorľavé národné hospodárstva oveľa slabšie, keby ich populácie boli rástli menej explozívne; keby sa boli čo aj skromné zdroje rozdeľovali medzi menej ľudí, mohli zmierniť chudobu.
V roku 2004 som vo Free Inquiry navrhoval, že optimum populácie pre planétu by bolo 2,5 miliardy, to je globálna populácia v 50. rokoch minulého storočia. (Článok „Príliš veľa ľudí“ v Zošitoch humanistov č. 46, november 2004). Mnohí považujú takéto zníženie za príliš radikálne, ale súhlasia s tým, že súčasný počet 6,7 miliardy neslobodno zvyšovať. Nádej do budúcnosti je odôvodnená: vo väčšine západných štátov prebieha dobrovoľné znižovanie počtu obyvateľstva: v Nemecku pripadá na jednu ženu 1,3 dieťaťa. Aj v USA by sa počet obyvateľov stabilizoval, keby nebolo imigrácie. Zlé je, že západní politickí vodcovia tento pokles počtu pôrodov nevítajú, ale zatracujú a organizujú štátne podpory za pôrody a nové prúdy imigrantov.
Dnešná úroveň populácie je ekologicky neudržateľná
Titulky našej tlače o tom nehovoria, ale medzi populačnými odborníkmi sa šíri súhlasná mienka, že súčasná veľkosť populácie je ekologicky neudržateľná, a to nielen v treťom svete, ale aj v USA a Spojenom kráľovstve. (Uhlíková stopa každého novorodenca je tu 100-krát väčšia ako dieťaťa v Etiópii.)
Preto som veľmi vítal úvodník v British Medical Journal (obdoba našich Bratislavských lekárskych listov). Lekári John Guillebaud a Pip Hayes tam píšu, že je 6,7 miliardy ľudí a že: „…ich potreba fosilných palív, čerstvej vody, plodín, rýb a lesov prevyšuje ponuku. Tieto fakty sú pospájané.“ Od čias Malthusa…
„…sa počet obyvateľstva zvýšil sedemnásobne a viedol… k nepredstaviteľnému nedostatku potravín, zvýšeným cenám a nepokojom. Na čas sa zazdalo sa, že Bourlangova zelená revolúcia usvedčí Malthusa z nepravdy. Ale prehnojovanie, pesticídy, traktory, transporty, to všetko závisí od fosilných palív, ktorých rapídne ubúda a okrem toho zhoršujú klimatické zmeny.“
Guillebaud a Hayes konštatujú, že BMJ síce hovorí o klimatickej zmene, ale nezmieňuje sa o preľudnení; dodávajú:
„Máme prerušiť toto ohlušujúce ticho? Áno, musíme vysvetliť anglickým dvojiciam, ktoré idú založiť rodinu, že zostať pri dvoch deťoch – alebo mať o jedno menej, ako pôvodne chceli – je najjednoduchší a najväčší príspevok, aký kto môže urobiť, by sme planétu zanechali svojim vnukom obývateľnú.“
Bravó doktorom Guillebaudovi a Hayesovi za ich priamosť a, áno, odvahu predložiť tieto otázky prvému britskému lekárskemu časopisu. (Stavme sa, že podobný názor sa skoro objaví aj v iných lekárskych časopisoch!)
Otvorená reč o preľudnení
Preľudnenie nemusí privolať predstavu hrozných donucovacích opatrení pri niektorých “kontrolách populácií” minulých desaťročí. Opakovane sa potvrdilo, že výchova a vysvetlenie antikoncepcie stačia na zníženie pôrodnosti, ak ich sprevádza správna informácia o jej bezpečnosti a potrebe; ak sa odstránia zábrany; a ak sa použijú prostriedky trhu.
Nemusí to byť lekár, kto chce zamerať pozornosť na vzťahy medzi zhoršením prostredia, chudobou a preľudnením. Sekulárni humanisti sa majú v takomto prípade vždy ozvať. Ak sú v plodnom veku, môžu ísť príkladom a mať o jedno dieťa menej – hoci im to ich lekári zabudli odporúčať.
Osobne som populačný aktivista už mnoho rokov. Je to už dávno, čo som sa rozhodol pre riešenie nemať deti. Nikdy som to neoľutoval – a viem, že by malo fatálne následky, keby ma každý nasledoval. (Ale nemá to ani najmenšiu príležitosť.) Kým existujú mnohodetné manželstvá, potrebujeme aj také, ktoré sú dobrovoľne bezdetné. Dá sa to vidieť aj takto: Tým, že sme s mojou ženou nevyužili naše právo na dve deti pre nulový populačný rast, vyrovnali sme dve tretiny nezvládnuteľnej plodnosti Sarah Palinovej (kandidátky na republikánske viceprezidentstvo pri nedávnych voľbách v USA; má 5 detí).
Žarty stranou, zdá sa, že spoločnosť je konečne pripravená na seriózny rozhovor o tom, čo Paul Kurtz volá naším „spoločným príbytkom“. Seriózna úvaha o našej planéte znamená serióznu úvahu o počte ľudí. Lebo inakšie nie sme vôbec seriózni.
Autor: Tom Flynn.
Tom Flynn je vydavateľ Free Inquiry (Slobodné hľadanie) a New Encyclopedia of Unbelief (Nová encyklopédia neviery).
Prameň: Tom Flynn, An Unfruitful Plea, Free Inquiry č. 29/1, s. 14, 2008/2009. Pôvodný odkaz: http://www.secularhumanism.org/index.php?section=library&page=wright_29_2
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 75 v nedeľu 1. februára 2009 v kategórii Preľudnenie.