Titul získala stará hruška z úpätia vrchu Lysica.
Viac než 14 tisíc milovníkov stromov zahlasovalo v 22. ročníku ankety Strom roka 2024. Víťazkou sa stala Hruška planá z Bošáce. O jej tesnom víťazstve rozhodlo 2 298 hlasov verejnosti a na jar bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka.
Tesne za hruškou, s počtom hlasov 2 265, sa umiestnila Vŕba biela – smútočná z Prievidze. Tretie miesto si s počtom hlasov 1 330 vyslúžila Lipa malolistá z Ordzovian. Na každú z víťaziek čaká posúdenie a ošetrenie odborníkmi v hodnote 300 eur. Celkovo bolo odovzdaných 14 573 hlasov. Vyhlásenie výsledkov sa uskutočnilo 10. októbra 2024 v ústredí Slovenskej sporiteľne v Bratislave.
Odmenené boli aj tento rok školy, ktoré sa zapojili do súťaže v rámci ankety. V prvej kategórii, kde rozhodoval počet hlasov od zapojených žiakov, je na prvom mieste Spojená škola Novohradská z Bratislavy vďaka 991 hlasom, druhé miesto patrí Základnej škole Veľkomoravská z Trenčína s počtom hlasov 778 a tesné tretie miesto si vyslúžili žiaci zo Základnej školy na Karpatskej ulici v Žiline vďaka744 hlasom. Celkovo sa do súťaže zapojilo viac ako dvadsať materských, základných a stredných škôl z celého Slovenska.
„V druhej kategórii nerozhoduje počet zapojených žiakov, ale oceňujeme aktivity žiakov, ktoré na danej škole robia. Tento rok nás oslovila Spojená škola zo Svitu, kde sa žiaci zapojili do pátracej hry, ktorá vzbudila ich záujem o životné prostredie a zároveň ju prepojili s poznávaním stromov v ich okolí,“ približuje Martina Hromadová z Nadácie Ekopolis.
Škola tak získa výsadbový materiál do svojej školskej záhrady v hodnote 150 eur. Na ďalších dvoch priečkach, ktoré sú ocenené milými cenami pre najmenších sa umiestnila Základná škola zo Štrby a Základná škola s materskou školou v Budmericiach.
Aktivity v ankete pokračujú
Vďaka spolupráci s ISA Slovensko sa v rámci ankety každý rok ošetrujú aj také stromy, ktoré boli do ankety nominované, no do finále sa nedostali. Ich stav si však často zaslúži o to väčšiu pozornosť. Tento rok sa budú teda okrem víťazov ošetrovať ešte dva stromy – hruška a javor.
Už tradičnou súčasťou ankety je aj verejná výsadba stromov. Tentoraz je naplánovaná v obci Vištuk, kde sa miestni dobrovoľníci postarali o obnovu historickej lipovej aleje. Príspevok z ankety bude doplnkom k udržaniu odkazu pre budúce generácie.
Hlavným partnerom ankety je Nadácia Slovenskej sporiteľne. Strom roka ďalej podporili ISA Slovensko (Medzinárodná arboristická spoločnosť), vydavateľstvo Dajama, kníhkupectvo Artforum a záhradníctvo ABIES. Patrónom ankety je už jedenásty rok spevák Peter Lipa. Fotografie stromov do ankety pripravuje Martin Babarík. Poslaním ankety je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a rovnako tak vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie.
Výsledky ankety Strom roka 2024
Výsledky ankety Strom roka 2024.
Príbehy víťazných stromov
- miesto
Hruška planá (Pyrus pyraster)
Vek stromu: 150 rokov, obvod kmeňa: 195 cm, výška stromu: 10 m
Bošáca – úpätie Lysice, okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj
GPS: 48.834889640064276, 17.81724932607273
Bošácka hruška.
Zatúlané semienko, ktoré uniesol vietor alebo vtáča spod neďaleko stojacej hrušky, zapustilo korienky na slnečnom úpätí vrchu Lysica, ktorý sa týči nad Bošácou. Bošácka dolina je výnimočným miestom s bohatou ovocinárskou tradíciou, kde sú mohutné semenáče hrušiek neodmysliteľnou súčasťou bielokarpatskej krajiny a tvoria jej charakteristický obraz. Roky skúšaná, ošľahaná vetrom a pohládzaná slnečnými lúčmi si tu rastie ako kráľovná. Výhľad jej môžeme závidieť. Od Inovca až po Veľkú Javorinu sleduje deň čo deň dianie v obciach a mestách celého regiónu. Okolie stromu je vyhľadávaným miestom pre svoje poveternostné podmienky pre vyznávačov paraglajdingu, každý rok sa tu súťaží v lietaní historických modelov lietadielok – práve hruška je významným orientačným bodom a na jej vrchole býva umiestnená vlajka.
- miesto
Vŕba biela – smútočná (Salix alba L. sepulcralis)
Vek stromu: 128 rokov, obvod kmeňa: 468 cm, výška stromu: 20 m
Prievidza – pri železničnom priecestí, okres Prievidza, Trenčiansky kraj
GPS: 48.773476179694875, 18.615860906999934
Strom života
Vŕbu mal zasadiť prvý správca prievidzskej železničnej stanice, Eugen Kiss v roku 1896, keď do mesta prišiel prvý vlak. Zasadená bola pri koryte Necpalského potoka a rástla na samom okraji mesta, pri krčme, ktorú volali „U Gregora“. Vítala a vyprevádzala vlaky i ľudí, čo nimi prichádzali a odchádzali na hornú Nitru. Bola svedkom smutných tragédií, čo sa stali na priecestí, aj šteklivých radostí v tieni vodopádu dlhých konárov. No nebola celkom sama, v okolí sa nachádzalo niekoľko ďalších vŕb. Mnohé z nich sa však už nedožili dneška – hoci ide o rozšírený druh stromu, nepatrí k tým dlhovekým. Táto vŕba nikdy nebola upravovaná a má takmer 130 rokov. Vlani utrpela následkom silného vetra odlomenie jednej vetvy a bez náležitého ošetrenia iste časom podľahne skaze. Nominovali ju práve tí, ktorí sa boja o jej budúcnosť a túžia, aby tu bola čo najdlhšie.
- miesto:
Lipa malolistá (Tilia cordata)
Vek stromu: 195 rokov, obvod kmeňa: 450 cm, výška stromu: 22 m
Ordzovany – pri kaplnke sv. Juliany Falconieri, okres Levoča, Prešovský kraj
GPS: 49.03733898661214, 20.789954021119375
Lipa sv. Juliany
Príbeh lipy je spojený s udalosťami rokov 1814-1816, keď ničivé búrky s krupobitím zničili celú úrodu na chotári nad dedinou Ordzovany. Udialo sa to tri roky za sebou, vždy v ten istý deň – 19. júna, keď sa v cirkevnom kalendári slávi sviatok sv. Juliany Falconieri. Tieto udalosti sú zaznamenané aj v archívoch Spišskej kapituly. Udalosti inšpirovali miestneho gazdu Martina Kočiša Jurčovského, ktorý dal v roku 1829 na konci chotára postaviť kaplnku zasvätenú sv. Juliane a v jej blízkosti zasadil lipu. Obyvatelia obce vnímali tieto ničivé udalosti ako napomenutie, aby v tento deň nepracovali a venovali sa modlitbám a rozjímaniu. Túto tradíciu udržiavajú aj súčasní miestni obyvatelia a každoročne sa v tento deň koná v kaplnke pod lipou omša. V dedine po týchto udalostiach tiež vznikla tradícia krstiť dievčatá menom Júlia či Juliana a každý hneď vie kam má ísť, keď sa povie „stretneme sa pod lipkou“.
Správu dodala Eva Ščepková, externá komunikácia pre Nadáciu Ekopolis.