Slovensko podľa údajov z Eurostatu, OECD, ale aj zo Sociálnej poisťovne vykazuje vysoký podiel pri využívaní takzvaných fiktívnych živnostníkov.
Kým exekutívna moc štátu ako Inšpektorát práce či finančná správa chce bojovať proti „zamestnávaniu“ živnostníkov, tá zákonodarná „zamestnávanie“ živnostníkov (švarc systém) podporuje monetárnymi výhodami.
Odborníci z poradenskej spoločnosti Highgate Law & Tax firmám radia, aby minimalizovali riziká a škody pri nesprávnom nastavení právneho vzťahu so živnostníkmi a využívaní tzv. švarc systému a vyhli sa tak vysokým sankciám a škodám.
Ministerstvo financií vypočítalo, že tzv. švarc systém stojí štátnu pokladnicu teoreticky ročne až 648 miliónov eur. Živnostníci totiž odvádzajú z celkovej ceny práce 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok živnosti a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky živnosti. Spolupráca so živnostníkmi prináša síce mnohé výhody, avšak okrem osobitnej právnej pozície živnostníka môže nesprávne nastavenie vzťahov mať pre firmu negatívne následky. Švarc systém prináša viaceré právno-regulačné výzvy. Okrem administratívnej sankcie je pri ňom totiž možné teoreticky naplniť aj skutkovú podstatu niektorého z daňových trestných činov, najmä skrátenia dane a poistného alebo trestný čin neoprávneného podnikania. Je tak dôležité pri nastavovaní vzťahov so spolupracovníkmi posúdiť zmluvy aj z právneho hľadiska.
„Pojem fiktívny živnostník sa vzťahuje na osoby, ktoré síce formálne vystupujú ako živnostníci, no v skutočnosti vykonávajú činnosti za podmienok zhodných so zamestnaneckým pomerom. Takíto jednotlivci často pracujú v pevne stanovených pracovných časoch, s pevne určenou odmenou a na mieste klienta, pričom využívajú jeho infraštruktúru. Napríklad robotník vo výrobnej fabrike, ktorý formálne figuruje ako živnostník, no reálne plní úlohy bežného zamestnanca,“ upresňuje Peter Varga, partner a advokát v poradenskej spoločnosti Highgate Group.
Dôsledky pre podnikateľov
Firmy, ktoré zamestnávajú fiktívnych živnostníkov čelia výraznému riziku. Pri kontrole zo strany úradov môžu byť vystavení vysokým pokutám a iným sankciám. Za nelegálne zamestnávanie na živnosť udeľuje štát firmám pokutu od 2 000 do 200 000 eur. Ak sa navyše týka viacerých osôb súčasne, je to vždy aspoň 5 000 eur. Živnostník, ktorý si týmto spôsobom privyrábal môže dostať sankciu 331 eur. Pri kontrolách zo strany finančnej správy môžu byť tieto sankcie ešte vyššie.
Postoj živnostníkov
Téma fiktívnej živnosti je dôležitá aj pre Slovenský živnostenský zväz. Ten je proti tomu aby typické zamestnania, ktoré spĺňajú všetky parametre štandardného pracovného pomeru boli zakrývané nejakou formou fiktívnej živnosti. Je však otázkou, prečo takýto stav vzniká. Podľa viceprezidenta SŽZ Jána Palenčára je hlavnou príčinou vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a neflexibilný Zákonník práce.
„Na prvom mieste by malo stáť právo jednotlivca slobodne sa rozhodnúť, či chce vstúpiť do pracovného pomeru alebo či chce začať podnikať, avšak za predpokladu dodržiavania platnej legislatívy a so všetkou zodpovednosťou, ktoré toto rozhodnutie obnáša,“ dodal Ján Palenčár za Slovenský živnostenský zväz.
Prevencia
„Aby sa podniky vyhli kontrole a sankciám, poskytujeme našim klientom komplexné návrhy, ktoré zabezpečujú prevenciu vzniku takýchto situácií. Ide o nastavenie správnych pracovných procesov a podmienok, ktoré minimalizujú riziko ako aj nastavovanie štruktúr s cieľom minimalizovať materializované riziká. Je dôležité dbať na to, aby mali externí spolupracovníci jasne stanovené pracovné podmienky, ktoré nezodpovedajú klasickému zamestnaneckému pomeru,“ dodáva Peter Varga.
Highgate Group preto odporúča firmám prevenciu v troch krokoch:
- Obhájiteľnosť. Táto fáza sa skladá z dvoch aspektov – úprav vo faktickom a právnom svete. Na faktickej úrovni ide o to, aby sa živnostníci správali ako nezávislí dodávatelia, pričom na právnej úrovni je potrebné správne nastaviť zmluvy. Dôležité je, aby medzi zmluvnými podmienkami a reálnym fungovaním neboli rozpory. Napríklad, nemôžeme mať v zmluve zakotvenú variabilnú odmenu, ak v praxi živnostník fakturuje fixnú čiastku.
- Minimalizácia škôd. V prípade, že dôjde k problémom, našim klientom radíme, ako nastaviť podnikateľskú štruktúru tak, aby bola škoda minimálna. Napríklad využitie holdingových štruktúr alebo servisných spoločností môže znížiť riziko. Tieto opatrenia umožňujú firmám flexibilne reagovať na prípadné pokuty alebo iné následky.
- Kontrola a monitorovanie. Priebežná kontrola je nevyhnutná na zabezpečenie toho, že spoločnosť je v súlade s legislatívou. Naše služby ponúkajú pravidelný monitoring a kontrolu, aby sme sa uistili, že živnostníci skutočne vykonávajú činnosť nezávisle a sú v súlade so zmluvnými podmienkami.
Správu dodala Karmen Procházková z agentúry NEOPUBLIC.