Moslimské objavy, používané v modernej spoločnosti

Moslimská cena za výbornosť, ktorá bude ude­le­ná 24. marca 2016 v To­ronte v Ka­nade, je ini­cia­tíva, ktorá má v našom po­ve­do­mí uznať a oce­niť príspevky inšpi­ro­vané nie­len Zlatým vekom islamskej kul­túry, ale celým jej prie­be­hom vo vše­o­becnosti.

Keď tisíce „vlasteneckých“ Európanov protestujú proti isla­mi­zá­cii Zá­padu a vy­dá­vajú ute­čen­cov za ne­spô­so­bi­lých integrácie, prí­padne asi­mi­lá­cie, robia to z ne­pria­teľ­stva a strachu, ale aj z ne­ve­do­mosti. No našťastie pre nás Stre­do­eu­ró­pa­nov rov­nako ako pre všet­kých sve­to­ob­ča­nov sme sto­ro­čia ťažili z islam­ského pokroku a vplyvu.

Keď si v pondelok večer rečník v Drážďanoch kladie oku­lia­re, ne­u­ve­do­mu­je si, že má v ruke arabský vy­ná­lez. Keď sa dá na pochod za zvukov pra­vi­čiar­skej piesne, spre­vádza ho hudba na nástroji arabského pôvodu. A keď na pla­gá­toch upo­zor­ňuje na úžasnú hrozbu imigrácie, robí to arab­skými čísli­cami. (Poznámka pre­kla­da­te­ľa: Arabským číslam sa už dáv­nej­šie pri­pi­suje hin­du­istický pôvod, ale ich prevzatie nám sprostred­ko­vali Arabi.)

História islamu je plná pionierskych objavov a vy­ná­le­zov, z kto­rých mnohé tvoria ne­od­mysli­teľ­nú súčasť mo­der­nej spo­loč­nosti, ako na­príklad:

1. Verejné knižnice

V prvých desaťročiach islamu pôsobili mešity ako motory in­te­lek­tu­ál­nych debát v moslim­skej kra­jine. Boli nielen miestom zbož­ňo­va­nia, ale aj sídlom knižníc, plných kníh o ná­bo­žen­stve, filo­zo­fii a vedách. Otvo­re­né boli pre masy oby­va­teľ­stva, a nie­len pre vlád­nucu a in­te­lek­tu­ál­nu elitu, ako to bolo vtedy zvykom medzi kresťanmi.

2. Chirurgické nástroje

Veľký moslimský chirurg 10. storočia, Qasim al Zahrawi, na­zý­vaný otcom chirurgie, vy­na­šiel početné chi­rur­gické nástroje, po­u­ží­vané v mo­der­nej me­di­cíne ešte aj dnes, ako sú skalpel, chi­rur­gická ihla a chi­rur­gické nož­nice. Objavil aj katgut na šitie vnútra rán, kde sa resorbuje, takže nie je potrebné po za­ho­jení zrastenú ranu otvárať.

3. Algebra

Za islamského Zlatého veku vedy prekvitalo pod ve­de­ním ma­te­ma­ti­ka al-Khwarizmiho štúdium algebry. V 12. sto­ro­čí pre­lo­žil jeho spisy do anglič­tiny britský ara­bista Robert of Chester. Výraz algebra je od­vo­dený od ope­rá­cie „al-jabr“, po­u­ží­va­nej pri rie­šení kvadra­tic­kých rovníc. Za­ve­de­nie algebry ako jed­no­tia­cej teórie značne roz­ší­rilo pojem ma­te­ma­tiky a jej ďalší rozvoj.

4. Optika

V 11. storočí vedec Ibn Haytham obrátil na ruby panujúcu pred­stavu o tom, ako naše oko vidí. Podľa nie­kto­rých od­bor­ní­kov vy­chá­dzali z oka sve­telné lúče a ohma­tá­vali okolie, podľa druhých niečo vstu­po­va­lo do očí a pred­sta­vo­valo pred­mety. Syste­ma­tickým uva­žo­va­ním a po­kusmi s od­rá­ža­jú­cimi ma­te­riálmi prišiel Ibn Haytham (Alhazén) z Basry k objavu, že svetlo ne­vy­chá­dza z oka, ale odráža sa od pred­me­tov a vstu­puje do oka. Zistil tiež, že zakrivené plochy možno použiť na zväč­šo­va­nie a jeho „kamienky na čí­ta­nie“ boli prvé zväč­šo­va­cie sklá. Písal aj texty o astro­nó­mii a me­teo­ro­ló­gii.

5. Káva

Domovinou kávových zŕn je Etiópia, ale prvý nápoj z nich, známy ako káva, pripravili moslimskí Arabi v 15. sto­ročí v Je­mene, keď tu ob­cho­do­vali s Etióp­čan­mi. Kávové zrná upra­žili a pomleli; a potom zaliali vriacou vodou. Získaný nápoj pili ich du­chov­ní, sufiti, aby ne­zaspali, keď sa celé noci mod­lili.

Káva si skoro našla cestu cez Červené more na Arab­ský polostrov, a oto­man­skí ob­chod­níci ju v 17. sto­ro­čí pri­viezli do Lon­dýna; v roku 1645 bola otvo­rená prvá kaviareň v Be­nát­kach; do Ne­mecka prišla káva po ústupe Turkov od Viedne v roku 1683, keď sul­tá­novi vojaci za­ne­chali na bo­jiskách plné vrecia kávy.

6. Zubné kefky

Islam bol jedným z prvých náboženstiev, ktoré kládlo osobitný dôraz na te­lesnú hy­gienu. V Ko­ráne je pred­pis na ri­tu­álne umý­va­nie sa, a preto nie div, že rástol aj záujem o den­tálnu hy­gienu. Je síce pravda, že žu­va­nie suvaku, vet­vičky zo stromu misvak (Salva­dora per­sica), obja­vili ako prostrie­dok proti tvorbe zubných plakov už Egyp­ťa­nia, ale vše­o­becne sa tento zvyk roz­ší­ril až potom, keď prorok Mohamed si pra­vi­delne verejne takto ošetroval zuby, čo sa stalo bežným úkonom v Afrike a Ázii. Suvak ob­sa­huje che­mické látky, ktoré spo­ma­ľu­jú tvorbu zubných plakov, majúc anti­bak­te­riálny účinok.

7. Vojenská hudba

Turecká vojenská hudba mehterhane hrávala kedysi počas celého boja, až kým nie­kto­rá armáda ne­ustú­pila, čo na eu­róp­skych vojakov veľmi pô­so­bilo a ve­de­nie armád si čoskoro osvo­jilo.

8. Gitara

Gitara, ako ju poznáme dnes, má svoj pôvod v arabskom oude, čo je lutna so štíhlym zahnutým hrdlom. Jeden učiteľ hudby ju vraj pri­nie­sol v 9. sto­ročí na an­da­lúzsky dvor uma­jad­ského vládcu Abdela Rahmana II. V An­da­lú­zii ju na­zý­vali quitara.

9. Nemocnice

Prvú modernú nemocnicu s ošetrovateľkami a výcvi­ko­vým stre­diskom za­lo­žil v roku 872 v Ká­hire v Egypte Ahmed Ibn Tulun, zakla­da­teľ rov­no­men­nej dynastie. Všetci pacienti tu boli ošetro­vaní za­darmo, čo sa stalo moslimskou tra­dí­ciou. Skoršia, ale oveľa jed­no­duch­šia ne­moc­nica existo­vala v Bag­dade.

V Andalúzii v 9. storočí narodený Albukasis (Abu al-Kasim) bol jed­ným z naj­význam­nej­ších lekárov stre­do­veku. V tridsať­zväz­ko­vom diele ne­chýba zdô­raz­nenie významu vzťahu medzi lekárom a jeho pacientom, ako aj pri­po­mien­ky, že štan­dar­dná liečba sa má poskytnúť kaž­dému bez ohľadu na jeho so­ciálnu triedu. Jeho vplyv bol taký veľký, že od­bor­ná li­te­ra­túra ho ci­to­vala ešte v 16. sto­ročí.

---

Autori: Rua Waniová a Danyal Hameed.

Prameň: Rua Waniová a Danyal Hameed, 5 Muslim Contributions to Modern Society, The Huffington Post, 23. 2. 2016. A internet.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 107 v stredu 16. marca 2016.