Prelom vo vede!
Výskumníci v novej štúdii predstavili nový druh antibiotika, voči ktorému sa baktérie nedokážu stať odolnými.
Čoraz viac baktérií sa stáva odolnými voči liečbe antibiotikami, čo spôsobuje, že aj relatívne mierna infekcia sa môže stať nebezpečnou. Výskumníci z University of Illinois Chicago (Illinoiskej univerzity v Chicagu) ale našli spôsob, ako by sme mohli bojovať proti odolným baktériám.
V novej štúdii predstavili nový druh antibiotika, ktorý narúša dva rozdielne bunkové ciele. To spôsobí, že baktérie by mali až o 100-miliónkrát ťažšie vyvinúť si na toto antibiotikum odolnosť. Výskumníci v novej štúdii opisujú, ako nové antibiotiká, nazývané makrolóny, narušujú funkcie bakteriálnych buniek, a tým bojujú proti infekčným ochoreniam.
Tieto lieky dokážu pracovať dvoma spôsobmi. Prvým je narúšanie produkcie proteínov a druhým je narúšanie DNA štruktúry baktérie. Aby si baktéria proti tejto forme antibiotika vyvinula odolnosť, musela by sa naučiť brániť proti obom formám útoku súčasne. Podľa autorov štúdie je to takmer nemožné.
„Krásna vec na týchto antibiotikách je to, že baktérie zabíjajú útokom na dva odlišné ciele. Ak toto antibiotikum zasiahne oba ciele pri rovnakej koncentrácii, baktéria následne stráca svoju schopnosť vyvinúť si odolnosť cez náhodné mutácie,“ vysvetľuje Alexander Mankin, jeden z autorov štúdie.
Nový druh antibiotík
Makrolóny sú synteticky vytvorené antibiotiká, ktoré kombinujú štruktúry dvoch najpoužívanejších antibiotík. Autori štúdie si všimli, že makrolóny sa dokážu silnejšie viazať na ribozómy, než tradičné antibiotiká. To spôsobuje, že porazia aj druhy baktérií, ktoré majú voči antibiotikám odolnosť.
„Ak sa podarí lieku zasiahnuť dva ciele v rovnakej koncentrácii, výhodou je, že je takmer nemožné, aby si baktéria jednoducho vyvinula genetickú obranu,“ tvrdia autori štúdie.
Autori štúdie sa práci venujú aj naďalej. Táto štúdia im poskytla poznatky, ktoré potrebujú na to, aby sa s vývojom nového antibiotika posunuli ďalej.
Odolné baktérie urobia aj z jednoduchej infekcie smrteľnú
Stafylokoky sú čoraz odolnejšie voči antibiotickej liečbe. S jedným druhom stafylokoka, Stafylokokom aureus, sa stretávame pomerne často. Táto baktéria sa objavuje pri zápale rany a vo väčšine prípadov sa nevyžaduje žiadna liečba. Pri vážnejších prípadoch však musia lekári nasadiť práve antibiotiká.
Problém je, ak tieto antibiotiká nezaberú. Lekári vysvetľujú, že aj relatívne neškodná infekcia, ktorú by sme za normálnych okolností rýchlo vyliečili antibiotikami, sa stáva problematickou. Z vážnej situácie sa v tých najhorších prípadoch môže stať až život ohrozujúca situácia.
Výskumníci hľadajú spôsob, ako by sme sa mohli v budúcnosti vysporiadať s baktériami, ktoré si vytvorili odolnosť voči antibiotickej liečbe. Nová forma antibiotika, ktorá cieli na dve odlišné veci, je jednou možnosťou, no existujú aj iné. Sľubnou možnosťou je napríklad použitie takzvaných bakteriofágov – vírusov, ktoré dokážu infikovať baktérie.
Ide o vírusy, ktoré sa nachádzajú v našich črevách a pomáhajú v nich udržiavať zdravú rovnováhu mikroflóry. Tieto vírusy sú prirodzene vyvinuté na infikovanie baktérií. Môžeme ich preto použiť ako ideálnu zbraň proti nebezpečným baktériám neodpovedajúcich na liečbu tradičnými antibiotikami.
Výhodou liečby pomocou „dobrých vírusov“ je aj to, že takáto forma liečby by mala menej negatívnych vedľajších účinkov. Vie sa, že pri liečbe tradičnými antibiotikami sa nezabijú len tie škodlivé baktérie, no za obeť môžu padnúť aj tie prospešné. Liečba špecializovanými vírusmi by mohla znamenať, že sa zahubia len tie baktérie, ktoré nám robia problémy. Baktériofágy totiž útočia len na tie baktérie, na ktoré sú naučené.
Autor: Richard Zliechovský.
Zdroj: Vo svete IT, rubrika Veda a výskum, 25. júla 2024.