Kategórie
Veda

Výskumníci predstavili antibiotikum, proti ktorému baktérie nemôžu získať odolnosť

Prelom vo vede!

Výskumníci v novej štúdii predstavili nový druh anti­bio­ti­ka, voči kto­ré­mu sa baktérie ne­do­ká­žu stať odolnými.

Zdroj: Kateryna Kon (Shutterstock.com)
Zdroj: Kateryna Kon (Shutterstock).

Čoraz viac baktérií sa stáva odolnými voči liečbe anti­bio­ti­kami, čo spô­so­bu­je, že aj relatívne mierna infekcia sa môže stať ne­bez­peč­nou. Výskum­níci z University of Illinois Chicago (Illinoiskej uni­ver­zity v Chi­cagu) ale našli spôsob, ako by sme mohli bojovať proti odolným bakté­riám.

V novej štúdii predstavili nový druh antibiotika, kto­rý na­rú­ša dva roz­diel­ne bunkové ciele. To spô­so­bí, že baktérie by mali až o 100-mi­lión­krát ťažšie vyvinúť si na toto anti­bio­ti­kum odol­nosť. Výskum­níci v novej štúdii opi­su­jú, ako nové anti­bio­ti­ká, na­zý­va­né makro­lóny, na­ru­šu­jú funkcie bakte­ri­ál­nych buniek, a tým bojujú proti infekčným ocho­re­niam.

Tieto lieky dokážu pracovať dvoma spôsobmi. Prvým je na­rú­ša­nie pro­duk­cie pro­te­ínov a dru­hým je na­rú­ša­nie DNA štruk­túry bak­té­rie. Aby si baktéria proti tejto forme anti­bio­tika vyvinula odolnosť, musela by sa naučiť brániť proti obom formám útoku súčasne. Podľa autorov štúdie je to takmer nemožné.

„Krásna vec na týchto antibiotikách je to, že baktérie zabíjajú útokom na dva odlišné ciele. Ak toto anti­bio­ti­kum zasiahne oba ciele pri rov­na­kej kon­cen­trá­cii, baktéria následne stráca svoju schopnosť vyvinúť si odolnosť cez náhodné mutácie,“ vysvet­ľu­je Alexander Mankin, jeden z au­to­rov štúdie.

Nový druh antibiotík

Makrolóny sú synteticky vytvorené antibiotiká, kto­ré kom­bi­nu­jú štruk­tú­ry dvoch naj­po­u­ží­va­nej­ších anti­bio­tík. Autori štúdie si všimli, že makro­lóny sa dokážu silnejšie viazať na ri­bo­zó­my, než tradičné anti­bio­ti­ká. To spô­so­buje, že porazia aj druhy baktérií, ktoré majú voči anti­bio­ti­kám odol­nosť.

„Ak sa podarí lieku zasiahnuť dva ciele v rov­na­kej kon­cen­trá­cii, výhodou je, že je takmer ne­možné, aby si bak­té­ria jed­no­du­cho vy­vi­nula ge­ne­tickú obranu,“ tvrdia autori štúdie.

Autori štúdie sa práci venujú aj naďalej. Táto štúdia im poskytla poznatky, ktoré potre­bu­jú na to, aby sa s vý­vo­jom nového anti­bio­ti­ka po­su­nu­li ďalej.

Odolné baktérie urobia aj z jed­no­du­chej infekcie smrteľnú

Stafylokoky sú čoraz odolnejšie voči anti­bio­tickej liečbe. S jed­ným druhom sta­fy­lo­ko­ka, Sta­fy­lo­ko­kom aureus, sa stretá­vame po­merne často. Táto baktéria sa obja­vuje pri zá­pale rany a vo väč­ši­ne prí­pa­dov sa ne­vy­ža­du­je žiadna liečba. Pri váž­nej­ších prí­pa­doch však musia lekári nasadiť práve anti­bio­tiká.

Problém je, ak tieto antibiotiká nezaberú. Lekári vysvetľujú, že aj re­la­tívne ne­škod­ná infekcia, ktorú by sme za nor­mál­nych okol­ností rýchlo vyliečili anti­bio­ti­ka­mi, sa stáva proble­ma­tickou. Z vážnej situácie sa v tých naj­hor­ších prí­pa­doch môže stať až život ohro­zu­júca situácia.

Výskumníci hľadajú spôsob, ako by sme sa mohli v bu­dúc­nosti vyspo­ria­dať s bak­té­riami, ktoré si vytvo­rili odol­nosť voči anti­bio­tickej liečbe. Nová forma anti­bio­tika, ktorá cieli na dve odlišné veci, je jednou mož­nosťou, no existujú aj iné. Sľubnou mož­nosťou je na­príklad po­u­ži­tie tak­zva­ných bakte­rio­fá­gov – ví­ru­sov, ktoré dokážu infi­ko­vať baktérie.

Ide o vírusy, ktoré sa nachádzajú v našich črevách a po­má­hajú v nich udržia­vať zdravú rov­no­váhu mikro­flóry. Tieto vírusy sú pri­ro­dze­ne vy­vi­nu­té na in­fi­ko­va­nie bak­té­rií. Mô­žeme ich preto použiť ako ideálnu zbraň proti ne­bez­peč­ným bak­té­riám ne­od­po­ve­da­jú­cich na liečbu tra­dič­nými anti­bio­ti­kami.

Výhodou liečby pomocou „dobrých vírusov“ je aj to, že takáto forma liečby by mala menej ne­ga­tív­nych ved­ľaj­ších účinkov. Vie sa, že pri liečbe tra­dič­nými anti­bio­ti­kami sa ne­za­bijú len tie škod­livé baktérie, no za obeť môžu padnúť aj tie prospešné. Liečba špe­cia­li­zo­va­nými vírusmi by mohla zna­me­nať, že sa zahubia len tie baktérie, ktoré nám robia problémy. Bakté­rio­fágy totiž útočia len na tie bak­té­rie, na kto­ré sú na­u­če­né.


Autor: Richard Zliechovský.

Zdroj: Vo svete IT, rubrika Veda a výskum, 25. júla 2024.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *