Mnohé problémy vznikajú (aj) vďaka pasivite štátu.
Väčšina firiem sa postupne dostane do situácie, kedy sa ich zakladatelia alebo majitelia ocitnú pred profesijnou a životnou dilemou, ako ďalej. Či v podnikaní pokračovať, alebo svoj majetok speňažiť a predať ho niekomu ďalšiemu, prípadne presunúť vlastníctvo na iných rodinných príslušníkov.
Do rozhodovania často vstupujú viaceré predvídateľné i menej očakávané udalosti, ako úmrtie jedného zo spoločníkov, sobáš alebo rozvod. Kým v susedných krajinách im legislatíva uľahčuje život, odborníci z Highgate Law & Tax upozorňujú, že na Slovensku je inštitucionalizácia ochrany majetku stále v plienkach a majiteľov firiem skôr limituje a nabáda ich hľadať riešenia aj za hranicami.
V ostatných rokoch sa pod Tatrami množia prípady firiem, ktoré odštartovali svoje pôsobenie ešte v „divokých“ 90. rokoch minulého storočia a v súčasnosti žnú ovocie talentu svojich zakladateľov. Majitelia, často pred či už v dôchodcovskom veku, logicky zvažujú, čo s rozbehnutým podnikaním urobia a ak majú schopných nasledovníkov, núka sa im možnosť prenechania podielov na firme práve im. Ak nie, ďalším možným riešením je ich predaj ostatným spoločníkom (ak ich majú), prípadne konkurencii, alebo investorovi. Vzťahy medzi spoločníkmi, založené často viac na dôvere ako pevných zmluvách, však v praxi často narážajú na prekvapujúce právne limity.
„Hovoríme o očakávaných a neočakávaných životných situáciách. Medzi tie prvé patrí očakávaný vek odchodu do dôchodku, kedy deti napríklad nechcú prebrať kormidlo od firmy a na stole je teda predaj spoločnosti niekomu ďalšiemu. Z tých neočakávaných sú to najmä úmrtie jedného zo spoločníkov, alebo rozvody, kedy do hry vstupuje jeden z manželov. Sem taktiež patria nečakané reakcie jedného zo spoločníkov na nejaký návrh, ktorý príde zvonku. Štandardná situácia je, keď dvaja z troch spoločníkov sú niečomu naklonení a ten tretí menej. Vtedy dochádza k sporom o to, za akých podmienok – a či vôbec – firmu predať,“ hovorí partner advokátskej kancelárie Highgate Law & Tax Tomáš Demo.
Práve „neošetrenie si“ vopred stanovených pravidiel rozhodovania a právnych následkov pri takýchto situáciách nielen v rodinnej firme býva príčinou zložitého hľadania dohody v takýchto situáciách. Niekedy pritom celkom postačí lepšie spracovaná spoločenská zmluva alebo dohoda medzi spoločníkmi, na základe ktorej je a bude jednoznačne upravené napríklad to, ako sa vypočíta hodnota obchodného podielu pri jeho predaji medzi spoločníkmi, alebo právo dvoch spoločníkov „prinútiť“ toho tretieho predať firmu investorovi pri vopred definovaných parametroch. Podľa odborníka je kľúčové si včas ujasniť, akú ma kto váhu rozhodovania a okrem predvídateľných sa v rozumnom horizonte dohodnúť aj na tých nepredvídateľných scenároch. Ideálne ešte skôr, ako vôbec nastanú.
„Napríklad o tom, akým spôsobom sa bude spoločnosť riadiť, ak jeden zo spoločníkov zomrie. Má prejsť jeho podiel na jeho dedičov, alebo máme dedenie úplne vylúčiť a radšej tých nástupcov nejako majetkovo kompenzovať namiesto vpustenia do firmy? Zároveň je fajn si postrážiť aj to, ak tam začnú pribúdať manželstvá. Či jeden z manželov má alebo nemá nárok na časť podielu, ak sa rozvedú a podobne,“ dopĺňa advokát Highgate Law & Tax Tomáš Demo.
Pomerne častým fenoménom je situácia, keď sú vo vedení firmy traja spoločníci – napríklad dvaja bratia a ich známy – no nedokážu sa spoločne dohodnúť na jej ďalšom smerovaní. Niekto ju chce predať, iný pokračovať, ďalší prenechať svoj podiel svojim deťom, respektíve iným členom rodiny. V prípade, že dvaja z troch v spoločnosti aktívne pôsobia, „nalievajú“ do nej vlastný kapitál a ten tretí sa už istý čas len pasívne „vezie“, lebo medzitým poklesla jeho motivácia na jej rozvoji ďalej participovať, je možné ho z nej dostať preč namiesto klasického výkupu aj inak.
„Pri pasívnom spoločníkovi, ktorého úsilie, ochota a vôľa naďalej sa podieľať na rozkvete danej firmy rapídne upadne, nám vzniká situácia tzv. mŕtvej ekvity. V situácii, kedy operatívne aj kapitálovo aktívni spoločníci majú záujem vykúpiť pasívneho spoločníka, poskytuje zákon iba limitované možnosti jeho vylúčenia zo spoločnosti. Preto aj pre tieto prípady je vždy lepšie vopred dohodnúť si pravidlá budúcich opcií na podiely medzi spoločníkmi,“ dodáva partner advokátskej kancelárie Highgate Law & Tax Tomáš Demo.
Riadnej inštitucionalizácii ochrany majetku v rámci firiem na Slovensku naďalej bráni často zastaraná, alebo chýbajúca legislatíva. Kým v susednom Česku úspešne fungujú inštitúty nadačných a zvereneckých fondov, ktoré dokážu vlastníctvo majetku zakladateľov oddeliť do zvláštnych, na to určených štruktúr, a okrem iného ho tak chrániť v mnohých krízových situáciách, u nás ich stále nemáme. Minulý rok totiž neprešla parlamentom novela zákona o nadáciách, ktorá mala ambíciu niektoré tieto na západe etablované inštitúty zaviesť aj do nášho právneho poriadku. Napríklad v prípade rodinných firiem sa prostredníctvom nadácií vyčleňuje majetok z domény a priamej kontroly spoločníkov (a ich budúcich dedičov) a nakladanie s ním je vopred zadefinované v rodinných ústavách. V prípade zvereneckých fondov je naopak využívaný správca, ktorý má vopred stanovenú zodpovednosť aj oprávnenia, ako nakladať s majetkom v prospech jeho beneficientov. Postupuje podľa vopred stanovených pravidiel určujúcich, čo robiť, ak napríklad zomrie niektorý zo spoločníkov, a v akom časovom horizonte sa jeho beneficientom, spravidla deťom, uvoľňujú finančné prostriedky vygenerované z podnikania (či už na štúdium, alebo na život).
„Aj keď na Slovensku teda zatiaľ nemáme takéto inštitúty, existujú aj u nás realizovateľné štruktúry a právne nástroje, ktorými vieme majetok v neočakávaných situáciách chrániť,“ pridáva advokát Highgate Law & Tax Tomáš Demo s tým, že tieto provizórne riešenia vedia do istej miery nahradiť iné nástroje a ochrániť majetok firmy pred nejakou konkrétnou životnou situáciou niektorého zo spoločníkov.
Vyžaduje si to však väčšiu mieru kreativity na rozdiel od etablovaných riešení niekde na západe.
„Náš právny poriadok je pomerne limitujúci. Jedným z problémov pri riešení sporov medzi spoločníkmi sú z našej skúsenosti napríklad rigidné ustanovenia týkajúce sa jednotlivých právnych foriem obchodných spoločností. Ak by sa slovenská právna úprava obchodných spoločností inšpirovala napríklad praxou nemeckých alebo rakúskych spoločností s ručením obmedzeným, z hľadiska flexibility práv, ktoré tí spoločníci majú, napríklad aj pri vylučovaní pasívnych členov, mnohým by to uľahčilo a zjednodušilo život,“ uzatvára partner advokátskej kancelárie advokát Highgate Law & Tax Tomáš Demo.
Autor: kancelária Highgate Law & Tax s. r. o.
Správu dodal Martin Erdöfy z PR Clinic.