Neúplné rodiny sú tvorené jedným rodičom s aspoň jedným dieťaťom. Na rozdiel od úplných rodín, je v neúplnej rodine vždy prítomné dieťa. Môžu vzniknúť rozpadom úplnej rodiny, úmrtím jedného z rodičov, rozvodom rodičov, prípadne je neúplná rodina neúplnou od svojho vzniku. Niektoré neúplné rodiny vznikajú aj „spätnou rekonštrukciou“, kedy sa už osamostatnený potomok vracia ku svojmu osamelému rodičovi alebo naopak rodič k dieťaťu.
Neúplných rodinných domácností je viac ako 357-tisíc
Počet neúplných rodín v roku 2021 dosahoval viac ako 357-tisíc, čo je takmer jedna štvrtina (24,87 %) zo všetkých rodín. Takmer 86 % z neúplných rodín tvoria rodiny osamelých matiek( ROM) . Rodiny osamelých otcov (ROO) sú zriedkavejšie a tvoria 14 % z neúplných rodín.
Až 64 % neúplných rodín je tvorená jedným závislým dieťaťom
Zo svojej podstaty musia mať neúplné rodiny minimálne 2 členov, tvorených jedným rodičom žijúcim s jedným svojim potomkom. Takmer 64 % neúplných rodín so závislými deťmi je tvorených iba jedným závislým dieťaťom. Dve závislé deti bývajú v 27 % neúplných rodinách a 3 alebo viac závislých potomkov je prítomných v 9 % rodinách osamelých rodičov so závislými deťmi.
Rodiny osamelých rodičov podľa veku
Pri rodinách osamelých otcov aj rodinách osamelých matiek s vekom najmladšieho potomka do 25 rokov (0 – 24) je najčastejší vek rodiča vo vekovej kategórii 40 – 49 rokov.
Pri rodinách osamelých otcov aj rodinách osamelých matiek s deťmi vo veku 25 a viac rokov je dominantnou kategóriou rodiča vek 60 a viac rokov. Takéto domácností vznikajú aj ako spätne rekonštruované rodiny, keď sa dieťa vracia k svojmu rodičovi. V takomto type rodiny sú role rodiča a dieťaťa spravidla obrátené a potomok sa stará o svojho rodiča v starobe.
dza žiadne závislé dieťa, takže sú tvorené iba súžitím rodiča s aspoň jedným ekonomicky nezávislým potomkom. Zatiaľ čo v rodinách osamelých matiek tvorí podiel rodín s nezávislým deťmi 48 %, pri rodinách osamelých otcov je to až 59 %.
Signalizuje to, že deti ostávajú pri otcoch dlhšie aj po ich ekonomickom osamostatnení. Zaujímavé je, že medzi nezávislými deťmi vo všetkých vekových kategóriách majú prevahu muži. Až pri veku rodiča 60 a viac rokov sa pomer pohlaví detí takmer vyrovnáva, čo zrejme spôsobujú dcéry, ktoré často doopatrovávajú svojich rodičov.
Fenomén doby – dospelé deti žijú s rodičmi
Nezávislé deti, ktoré žijú v rodine spolu s osamelým rodičom sú na Slovensku rozšíreným fenoménom. V bezmála polovici (49,5 %) rodín osamelých rodičov sa nenachádza.
Rodiny osamelých rodičov podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania
V rodinách osamelých rodičov je vo všeobecnosti v oboch skupinách, či už v rodinách osamelých otcov alebo osamelých matiek, najvyššie zastúpenie osamelých rodičov so stredným vzdelaním s maturitou s podielom 32,8 %. Výnimku tvoria rodiny osamelých matiek s aspoň jedným dieťaťom mladším ako 25 rokov. Tu je výraznejšie zastúpenie osamelých matiek s vysokoškolským vzdelaním (24,6 %).
Takmer 86 % z neúplných rodín tvoria rodiny osamelých matiek
Rodiny osamelých matiek môžu vzniknúť viacerými spôsobmi. Najčastejšie vznikajú rozvodom (30,2 %) alebo ovdovením (29,9 %) rodiča s dieťaťom. Takmer štvrtina (24,1 %) nevzniká zánikom vzťahu s otcom detí (rozvod, ovdovenie), ale vznikajú ako neúplná rodina od začiatku, tzn. dieťa žije od narodenia len s matkou. Takmer 16 % z osamelých matiek je vydatých, ale z rôznych dôvodov nežijú s otcom dieťaťa v spoločnej rodine. Rodinný stav osamelých matiek je silne determinovaný ich vekom. Matky mladšie ako 39 rokov sú najčastejšie slobodné, od 40 do 59 rokov rozvedené a nad 60 rokov už dominujú ovdovelé.
Rodiny osamelých matiek žijú viac v meste
Z necelých 306-tisíc rodín osamelých matiek bývalo takmer 172-tisíc v mestách (56,2 %) a viac ako 133,5 tisíca na vidieku (43,8 %). Z hľadiska počtu členov domácnosti tvorili v mestách aj na vidieku najvyšší podiel dvojčlenné rodiny matiek a dieťaťa.
Slovenské osamelé matky prenášajú národnosť na svoje dieťa
V rodinách osamelých matiek s deťmi mladšími ako 15 rokov je viditeľná vysoká miera zhody národnosti matiek a s nimi žijúcich detí. Obzvlášť to platí v prípade, ak je matkou Slovenka. Iba 1,3 % detí do 15 rokov, ktoré majú matku Slovenku, má deklarovanú odlišnú etnicitu, pravdepodobne po otcovi, s ktorým nežijú.
Pri matkách, ktoré majú národnosť maďarskú alebo rómsku, žije naopak približne desatina detí, ktorých národnosť je už slovenská. Menšia miera prechádzania národnosti z matiek na deti je u Rusínok, kedy takmer 35 % detí má slovenskú národnosť.
Osamelé matky a ich dieťa majú zhodné vierovyznanie
Medzigeneračný prenos náboženského vyznania osamelých matiek na ich deti vo veku 0 až 14 rokov, s ktorými žijú, je najsilnejší u rímskokatolíčok. Viac ako 82 % z ich detí v spoločnej rodine má rovnaké vierovyznanie. Druhá najväčšia zhoda medzi deťmi a rodičmi nastáva, ak je matka bez náboženského vyznania.
Zhoda medzigeneračného prenosu vierovyznania medzi deťmi a matkou so stúpajúcim vekom detí klesá. Pri deťoch vo vyššom veku je najsilnejšia miera prenosu pri osamelých matkách bez náboženského vyznania. Takmer 80 % ich detí sa tiež nehlási k žiadnemu náboženskému vyznaniu.
Podľa ekonomickej aktivity prevládajú pracujúce matky
Celkový prehľad rodín osamelých rodičov na základe ekonomickej aktivity ukázal, že najvyšší podiel osamelých rodičov tvorí skupina „pracujúci (okrem dôchodcov)“ s podielom takmer 41 %, skupina „dôchodca“ s podielom 27,8 % a skupina „osoba v domácnosti“ s podielom 12,2 %. Vo všetkých typoch rodín osamelých rodičov prevládajú rodiny osamelých matiek. V skupine pracujúcich je z celkového počtu rodín osamelých rodičov až 83,1 % osamelých matiek.
Publikáciu Rodinné správanie populácie Slovenska nájdete na stránke Analytická publikácia Štatistika v súvislostiach: Rodinné správanie populácie Slovenska.
Autorka: Jasmína Stauder, Štatistický úrad Slovenskej republiky.