Kategórie
Veda

Nepodložené presvedčenia posilňujú pocity bezmocnosti a distresu

Pandémia COVID-19 radikálnym spôsobom ovplyv­ni­la mnohé oblasti života.

Popis k obrázku: Dezinformácie (koronavírus, COVID-19)
Popis k obrázku: Dezinformácie (koronavírus, COVID-19).

Vedci zo Slovenskej akadémie vied okamžite po jej vy­puk­nutí začali skúmať jej rôzno­rodé dopady na spo­loč­nosť. Zo psy­cho­lo­gického hľa­diska je ne­o­po­me­nu­teľ­ný jej vplyv na pre­ží­va­nie a well-being ľudí. Pan­dé­mia vy­vo­lá­va­la v ľu­ďoch pocity ohrozenia a ne­istoty, ktoré u nie­kto­rých viedli i k vyššej náchyl­nosti veriť rôznym ne­podlo­že­ným tvrdeniam – kon­špi­rač­ným či pse­u­do­ve­deckým.

Najnovší výskum vedcov z Ústavu experi­men­tál­nej psy­cho­ló­gie Centra spo­lo­čen­ských a psy­cho­lo­gických vied SAV po­u­ka­zuje na to, že tento vzťah je recipročný, a teda aj nepodložené presvedčenia vedú k sil­nej­ším pocitom bez­mocnosti a distresu. Predchádzajúce výskumy sa tejto problematike venovali iba čiastkovo a absentujú zistenia stavajúce na dlho­do­bom meraní.

„Doterajšie výskumy poukazujú na to, že na jednej strane pandémia COVID-19 vyvolala u ľudí pocity ohrozenia a neistoty, čo u nich viedlo k podliehaniu rôznym nepodloženým, často konšpiračným presvedčeniam. A na druhej strane sa ukázalo, že prítomnosť takýchto nepodložených presvedčení umocňovala spomenuté pocity hrozby a neistoty,“ objasňuje Eva Ballová Mikušková z Ústavu ex­pe­ri­men­tál­nej psy­cho­ló­gie Centra spo­lo­čen­ských a psy­cho­lo­gických vied SAV, v. v. i.

Vychádzajúc z týchto zistení, vedci z ÚEP CSPV SAV usku­toč­nili v období od októbra 2021 do apríla 2023 longi­tu­di­nálny výskum v troch vlnách zberu dát a zistili, že vzťah nepodložených presvedčení a well-beingu je naozaj oboj­smerný, pričom nepodložené presvedčenia majú silnejší efekt na well-being ako naopak.

„Konkrétne ľudia, ktorí viac podliehali konšpiračným presvedčeniam (napríklad, že COVID-19 bol dlhodobo plánovaný, aby oslabil ekonomiku a tým spôsobil nezamestnanosť) a pse­u­do­ve­deckým presvedčeniam (napríklad, že COVID-19 je liečiteľný vhodnou kombináciou vitamínov) vykazovali silnejšie pocity bezmocnosti (aj vyšší distres v prípade podliehania pse­u­do­ve­deckým presvedčeniam). A hoci aj distres a bez­mocnosť mali efekt na spomenuté presvedčenia, sila tohto efektu bola slabšia,“ vysvetľuje Peter Teličák z Ústavu ex­pe­ri­men­tál­nej psy­cho­ló­gie Centra spo­lo­čen­ských a psy­cho­lo­gických vied SAV, v. v. i.

Výsledky naznačujú, že medzi nepodloženými presvedčeniami a well-beingom je naozaj vzájomný cyklický vzťah, v ktorom konšpiračné a pseudovedecké presvedčenia zastávajú silnejšiu pozíciu a súvisia s naším well-beingom. Z toho dôvodu vedci odporúčajú, aby sa budúce intervenčné programy zameriavali na prácu s ne­podlo­že­nými presved­če­niami, napríklad na po­sil­ňo­vanie kri­tického a ve­deckého uva­žo­vania, ktoré sa javia ako pro­tek­tívne voči dôvere ne­podlo­že­ným presved­če­niam majúcim negatívny dopad na well-being.


Výskum bol podporený z projektu APVV-20-0387 Psy­cho­lo­gické súvislosti ne­podlo­že­ných in­for­má­cií a presved­čení sú­vi­sia­cich s pan­dé­miou COVID-19 a vyšiel ako online-first v ča­so­pise Applied Psychology: Health and Well-Being.

Odkaz na štúdiu: Unfounded beliefs, distress and powerlessness: A three-wave longitudinal study.

Pozri aj: Psychologické súvislosti nepodložených informácií a presvedčení súvisiacich s pandémiou COVID-19 a Nepodložené presvedčenia po­sil­ňu­jú pocity bez­mocnosti a distresu, tvrdia slo­venskí vedci.


Spracovala: Katarína Gáliková, Slo­ven­ská aka­dé­mia vied.

Jedna odpoveď na “Nepodložené presvedčenia posilňujú pocity bezmocnosti a distresu”

V článku je slovo distres. Mne slovník udáva distress, čo znamená niečo ako tieseň, úzkosť alebo strach.

Well-being zasa ako zdravie, blaho, zrejme aj pohodu v širšom význame.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *