Pandémia COVID-19 radikálnym spôsobom ovplyvnila mnohé oblasti života.
Vedci zo Slovenskej akadémie vied okamžite po jej vypuknutí začali skúmať jej rôznorodé dopady na spoločnosť. Zo psychologického hľadiska je neopomenuteľný jej vplyv na prežívanie a well-being ľudí. Pandémia vyvolávala v ľuďoch pocity ohrozenia a neistoty, ktoré u niektorých viedli i k vyššej náchylnosti veriť rôznym nepodloženým tvrdeniam – konšpiračným či pseudovedeckým.
Najnovší výskum vedcov z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV poukazuje na to, že tento vzťah je recipročný, a teda aj nepodložené presvedčenia vedú k silnejším pocitom bezmocnosti a distresu. Predchádzajúce výskumy sa tejto problematike venovali iba čiastkovo a absentujú zistenia stavajúce na dlhodobom meraní.
„Doterajšie výskumy poukazujú na to, že na jednej strane pandémia COVID-19 vyvolala u ľudí pocity ohrozenia a neistoty, čo u nich viedlo k podliehaniu rôznym nepodloženým, často konšpiračným presvedčeniam. A na druhej strane sa ukázalo, že prítomnosť takýchto nepodložených presvedčení umocňovala spomenuté pocity hrozby a neistoty,“ objasňuje Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Vychádzajúc z týchto zistení, vedci z ÚEP CSPV SAV uskutočnili v období od októbra 2021 do apríla 2023 longitudinálny výskum v troch vlnách zberu dát a zistili, že vzťah nepodložených presvedčení a well-beingu je naozaj obojsmerný, pričom nepodložené presvedčenia majú silnejší efekt na well-being ako naopak.
„Konkrétne ľudia, ktorí viac podliehali konšpiračným presvedčeniam (napríklad, že COVID-19 bol dlhodobo plánovaný, aby oslabil ekonomiku a tým spôsobil nezamestnanosť) a pseudovedeckým presvedčeniam (napríklad, že COVID-19 je liečiteľný vhodnou kombináciou vitamínov) vykazovali silnejšie pocity bezmocnosti (aj vyšší distres v prípade podliehania pseudovedeckým presvedčeniam). A hoci aj distres a bezmocnosť mali efekt na spomenuté presvedčenia, sila tohto efektu bola slabšia,“ vysvetľuje Peter Teličák z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Výsledky naznačujú, že medzi nepodloženými presvedčeniami a well-beingom je naozaj vzájomný cyklický vzťah, v ktorom konšpiračné a pseudovedecké presvedčenia zastávajú silnejšiu pozíciu a súvisia s naším well-beingom. Z toho dôvodu vedci odporúčajú, aby sa budúce intervenčné programy zameriavali na prácu s nepodloženými presvedčeniami, napríklad na posilňovanie kritického a vedeckého uvažovania, ktoré sa javia ako protektívne voči dôvere nepodloženým presvedčeniam majúcim negatívny dopad na well-being.
Výskum bol podporený z projektu APVV-20-0387 Psychologické súvislosti nepodložených informácií a presvedčení súvisiacich s pandémiou COVID-19 a vyšiel ako online-first v časopise Applied Psychology: Health and Well-Being.
Odkaz na štúdiu: Unfounded beliefs, distress and powerlessness: A three-wave longitudinal study.
Pozri aj: Psychologické súvislosti nepodložených informácií a presvedčení súvisiacich s pandémiou COVID-19 a Nepodložené presvedčenia posilňujú pocity bezmocnosti a distresu, tvrdia slovenskí vedci.
Spracovala: Katarína Gáliková, Slovenská akadémia vied.
Jedna odpoveď na “Nepodložené presvedčenia posilňujú pocity bezmocnosti a distresu”
V článku je slovo distres. Mne slovník udáva distress, čo znamená niečo ako tieseň, úzkosť alebo strach.
Well-being zasa ako zdravie, blaho, zrejme aj pohodu v širšom význame.