Podľa zistenia spotrebiteľskej organizácie dTest je ňou anglická slanina.
Na nenápadný údenársky výrobok vyrábaný z bravčového boku – anglickú slaninu – sa v aktuálnom vydaní zameral spotrebiteľský časopis dTest. Výsledky skúšok priniesli nový rekord. Zo 17 vzoriek totiž plne vyhovelo len šesť. Slanine tak pripadol smutný titul najproblematickejšej údeniny, ktorá testmi spotrebiteľského mesačníka prešla.
Anglická slanina nájde v kuchyni hneď niekoľko využitia. Hodí sa pri varení alebo si ju možno dať len tak s pečivom. Aj keď patrí medzi tradičné údeniny, mäsová vyhláška ju oficiálne nepozná.
„Na kvalitu slaniny tak nie sú predpísané žiadne presné požiadavky, výrobca má jej kvalitu vo svojich rukách a musí dodržať všetko, čo deklaruje na obale,“ vysvetľuje šéfredaktorka časopisu dTest Hana Hoffmannová a pokračuje: „Popri overení obsahu použitého mäsa, tuku, soli sme sa teda zamerali i na to, či zistené čísla zodpovedajú hodnotám uvedeným na obaloch.“
A práve s deklarovanými údajmi bol najväčší problém. U časti testovaných výrobkov totiž laboratórium zistilo nižšie hodnoty než tie napísané na etiketách.
„Pri dvoch výrobkoch sme zaznamenali rozdiely v obsahu bravčového boku, ktoré už nebolo možné vysvetliť neistotou merania. U anglické slaniny značky Albert/Česká chuť nameralo laboratórium len 76,3 % bravčového boku namiesto avizovaných 85 %. Pri druhom výrobku Billa/Clever bol rozdiel ešte vyšší: 83,9 % oproti uvedeným 94 %. Nedodržanie sľubovaného obsahu kľúčovej ingrediencie je závažným klamaním spotrebiteľov. Oba výrobky získali za nepresnosti deklarácie obsahu nedostatočné hodnotenie, čo sa potom premietlo do konečných výsledkov,“ vysvetľuje Hana Hoffmannová.
S nepresnými výživovými tabuľkami sa laboratórium stretlo i v prípade merania tučnosti. Najvýraznejší rozdiel odhalilo pri značke Naše maso Anglická slanina krájená – jej nutričná tabuľka uvádzala 30% tučnosť, podľa nameraných hodnôt má však výrobok 66,2 % tuku.
„Hrubé rozpory sme našli i pri ďalších vzorkách, nedostatočnú známku získalo v tejto časti testu hneď desať výrobkov,“ vysvetľuje šéfredaktorka Hoffmannová.
Zaujímavé prekvapenie prinieslo i meranie obsahu dusitanov a dusičnanov. Dusitany chránia slaninu pred nebezpečným jedom botulotoxínom a dávajú im ružovú farbu. Majú však i svoju nevýhodu – pri zahriatí na vysokú teplotu sa z nich môžu vytvoriť karcinogénne nitrozamíny. Jedna z testovaných slanín značky Lidl/Pikok Pure sa podľa deklarácie na obale mala bez prídavku konzervačných látok obísť. Výsledky merania však ukázali, že sa v nej dusitany a dusičnany aj tak objavujú.
„V porovnaní s ostatnými slaninami v nej laboratórium dokonca zaznamenalo jednu z najvyšších koncentrácií týchto látok,“ upresňuje Hoffmannová a dodáva: „Výrobca síce nepoužil priamo konzervant E 250, ale v receptúre spomína niekoľko rastlinných ingrediencií, ktoré môžu dusičnany obsahovať prirodzene a mohli sa tak dostať do finálneho výrobku. Z nášho pohľadu ale ide o mätenie spotrebiteľa.“
I pri meraní soli sa mimo úradne tolerovanú odchýlku ocitlo niekoľko výrobkov. Výrobok Lidl/Pikok Pure bol výrazne slanší, než by zákazník podľa obalu čakal. Obsah soli bol podľa laboratória 2,93 g/100 g, aj keď obal uvádzal 2,2 g/100 g. Mimo toleranciu sa ocitli i slaniny značiek Naše maso a Ponnath. V ich prípadoch bolo naopak soli menej, čo tiež nie je v poriadku, ale zo zdravotného hľadiska to nie je problém.
Kompletné výsledky testu anglických slanín vrátane senzorického hodnotenia jednotlivých vzoriek sú k dispozícii v májovom čísle časopisu dTest, a tiež na stránke Test anglické slaniny 2024.
Autor: Lucie Korbeliusová.