Zem sa otáča okolo svojej osi, pričom jednu rotáciu dokončí približne každých 24 hodín.
Pochopenie „relatívnych“ rýchlostí.
Bod na rovníku sa pohybuje rýchlosťou asi 1 670 kilometrov za hodinu, čo je najrýchlejšia povrchová rýchlosť spôsobená rotáciou Zeme.
Rýchlosť rotáciee klesá, ako sa vzdaľujeme od rovníka smerom k pólom. Je to preto, že sa obvod Zeme zmenšuje. Rýchlosť v inej zemepisnej šírke než v rovníku je možné vypočítať vynásobením rovníkovej rýchlosti kosínusom zemepisnej šírky.
Zem takisto obieha okolo Slnka priemernou rýchlosťou 107 200 kilometrov za hodinu. Táto rýchlosť sa počas roka mierne mení, pretože obežná dráha Zeme je eliptická, v žiadnom prípade dokonale kruhová.
Dráha Zeme má excentricitu menšiu než 0,02, čo znamená, že je takmer kruhová, ale stále má mierne oválny tvar. Vzdialenosť od Slnka sa v priebehu roka mení, čo ovplyvňuje rýchlosť obehu. Zem sa pohybuje rýchlejšie, keď je bližšie k Slnku v perihéliu (okolo 3. januára) a pomalšie, keď je ďalej v aféliu (okolo 4. júla).
Zemi trvá jeden obeh okolo Slnka približne 365,242199 stredných slnečných dní. Táto nepatrná odchýlka od dokonalých 365 dní je dôvodom, prečo máme každé štyri roky prestupné roky.
Slnko obieha okolo stredu Mliečnej dráhy priemernou rýchlosťou 230 km/s (alebo 828 000 km/h). Táto rýchlosť je úplne konzistentná kvôli obrovskému rozmeru galaxie a gravitačným silám, ktoré sú v hre.
Napriek tejto vysokej rýchlosti trvá Slnku asi 230 miliónov rokov, než dokončí jeden obeh okolo Mliečnej dráhy. Toto dlhé obdobie je známe ako „galaktický rok“ alebo „kozmický rok“.
Celá naša slnečná sústava, vrátane Zeme, sa pohybuje okolo stredu galaxie Mliečna dráha a samotná galaxia sa pohybuje vesmírom a pridáva ďalšie vrstvy k relatívnym rýchlostiam Zeme. Aby sme si objasnili, Mliečna dráha neobieha okolo kozmického mikrovlného pozadia (CMB); skôr sa pohybuje vzhľadom k CMB. CMB slúži ako univerzálne pozadie, poskytujúce referenčný rámec pre pohyb objektov vo vesmíre.
Relatívna rýchlosť Mliečnej dráhy vzhľadom k CMB je meradlom pohybu našej galaxie vesmírom. CMB slúži ako referenčný rámec pre tento pohyb, pretože je dosvitom Veľkého tresku a je takmer rovnomerný vo všetkých smeroch.
Rýchlosť je významná, pretože odráža nielen miestne gravitačné vplyvy, ako je sila z blízkych galaxií, ale tiež celkovú expanziu vesmíru a počiatočné podmienky Veľkého tresku.
Autor: Dr James O’Donoghue prostredníctvom Unilad Tech.
via: @Geology Notes
Prevzaté z Věda populárně alebo Facebook.